Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/1195/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SH DEVELOPMENT s. r. o., IČO: 46396896, so sídlom: Heydukova 2158/14, 811 08 Bratislava; zastúpený právnym zástupcom: bnt attorneys-at-law, s. r. o., IČO: 35886978, Cintorínska 2333/7, 811 08 Bratislava; proti povinnému: Svätý Anton s.r.o., IČO: 50489216, so sídlom: Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava; zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36707856, Panenská 18, 811 03 Bratislava; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, sídlo exekútorského úradu: Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, IČO: 36068331; pre vymoženie istiny 15.000,00 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1195/2025 zo dňa 24.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1195/2025 zo dňa 24.06.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 215,26 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.04.2025 domáhal od povinného vymoženia istiny 15.000,00 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 03.03.2025 pod sp. zn. 1Up/226/2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2025 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.04.2025 poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1195/2025 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi JUDr. Andrea Ondrejková, sídlo exekútorského úradu: Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, IČO: 36068331.

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/1195/2025 zo dňa 24.06.2025 súd I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a II. výrokom žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je skutočnosť, že povinný podal odpor proti exekučnému titulu a návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Súd k predmetnému uviedol, že samotné podanie odporu proti exekučnému titulu a návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Samotné podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a odporu nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie odporu proti exekučnému titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného

titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V tomto smere súd poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade zrušenia exekučného titulu súdom môže povinný opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia povinného o skutočnostiach, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, ktorými namieta samotný hmotnoprávny nárok oprávneného („Oprávnený ako budúci nájomca a Povinný ako budúci prenajímateľ dňa 04.03.2021 uzatvorili Zmluvu o budúcej nájomnej zmluve (ďalej len ako „Zmluva“), predmetom ktorej bola výstavba domova seniorov v obci Báč a následne jeho dlhodobý prenájom. Oprávnený odvodil svoj nárok ako náhradu škody z e-mailu zo dňa 21.06.2023 (ďalej len „E-mail“), ktorým mal Povinný uznať svoj nárok. Predmetný E-mail však nie je možné ani pri najširšom možnom výklade považovať za uznanie záväzku na náhradu škody Žalobcovi - v E-maile chýba označenie Zmluvy, jasné definovanie sumy a záväzku, pričom zo znenia E-mailu nie je ani zrejmé, o aký zmluvný vzťah ide. Na konci E-mailu sa uvádza, že tieto náležitosti budú spracované vo forme dodatku, ktorý však ale nikdy nebol Žalobcom a Žalovaným podpísaný (nakoľko neexistuje žiadny dodatok k Zmluve). Navyše celý E-mail písal konateľ Oprávneného pánovi A. B., ktorý iba potvrdil, o čom sa diskutovalo. Potvrdenie znenia E-mailu nemožno považovať za uznanie záväzku, navyše pán A. B. nebol v tom čase (ani nikdy) konateľom Povinného a v podpise E-mailu nie je ani podpis Povinného, ale spoločnosti Mattig Management Partners. Nemožno preto považovať žiadnu odpoveď pána B. ako konanie v mene Povinného, nakoľko nebol v tom čase konateľom a spoločnosť nemôže zaväzovať žiadne vyhlásenie jej spoločníka, nakoľko tento v jej mene platne a účinne nekoná. Povinný navyše v ďalšej komunikácii popieral existenciu záväzku Oprávneného na základe E mailu“), súd uviedol, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená.

3. Proti uvedenému uzneseniu čo do I. výroku podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že považuje výrok I. uznesenia za nesprávny a neodôvodnený, nakoľko exekučný súd sa väčšinou argumentov povinného ani nezaoberal a namiesto toho len formalisticky rozhodol a zamietnutí návrhu s odvolaním sa na predpisy procesného práva. Povinný sa však nestotožňuje s formalistickou argumentáciou exekučného súdu, nakoľko práve nepreskúmaním zjavne nedôvodného a nezákonne vydaného exekučného titulu a exekúciou na jeho základe dochádza k porušeniu práva povinného na súdnu ochranu, najmä v prípade, ak povinný v tomto štádiu nemá iné účinné prostriedky nápravy. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2022, sp. zn. III. ÚS 285/2022: „Ústavný súd už konštatoval, že základné právo na súdnu ochranu zaručené v sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom exekučný súd rozhoduje o nútenom výkone (exekúcii) rozhodnutia, resp. iného exekučného titulu (I. ÚS 5/00). Na základe uvedeného možno konštatovať, že požiadavka, aby sa exekučný súd bližšie nezaoberal hmotnoprávnym obsahom exekučného titulu, ktorý mu sťažovateľka predložila na výkon, je neopodstatnená. Pre komparáciu ústavný súd poukazuje na teoretické premisy tejto problematiky akceptované Ústavným súdom Českej republiky podľa ktorých «[e]xekuční řízení je ze své podstaty určeno pouze pro faktický výkon rozhodnutí, nikoliv pro autoritativní nalézání práva. Stejně tak není ani řízením přezkumným" [nález sp. zn. I. ÚS 871/11 ze dne 17. 1. 2012 (N 15/64 SbNU 155)]. Avšak "z této zásady existují obecně přijímané výjimky, podle nichž je v exekučním řízení možné hodnotit i zásadní vady exekučního titulu" [viz již citovaný nález sp. zn. Pl. ÚS 9/15, bod 24].».“ V tomto konkrétnom prípade má preto povinný za to, že exekučné konanie je vedené na základe tak zjavne nezákonného exekučného titulu, že by exekučný súd na to mal prihliadnuť a exekúciu zastaviť, resp. s výkonom exekúcie počkať minimálne do rozhodnutia o podanom odpore. Vydanie platobného rozkazu bolo zjavne v rozpore s právnymi predpismi – súd totiž vydal platobný rozkaz v rozpore s , ods. 1, písm. b) o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže oprávneným uplatňovaný nárok nemožno a nebolo možné odôvodnene predpokladať. Oprávneným tvrdené skutočnosti boli predložené v inom ako slovenskom jazyku s neúradným a chybným prekladom (v nemeckom jazyku s nezrozumiteľným strojovým prekladom). Ani samotný hmotnoprávny nárok oprávneného nie je v zmysle právnych predpisov dôvodný, nakoľko odvodil svoj nárok ako náhradu škody z e-mailu, ktorý ani nebol zaslaný štatutárom povinného a obsahoval len nejasné potvrdenie telefonického rozhovoru, pričom povinný v celej ďalšej komunikácii tento údajný záväzok konzistentne popieral. Nakoľko len v dôsledku toho, že povinný nepodal včas odpor z dôvodu, že sa v dobrej viere spoliehal na e-mailové notifikácie z elektronickej schránky, ktoré mu zrovna pri doručení platobného rozkazu neprišli, je platobný rozkaz vykonateľný a jeho majetok by mal byť ukrátený núteným výkonom rozhodnutia. Povinný má preto za to, že v danom prípade by mal exekučný súd uplatniť výnimku z pravidla nepreskúmavania exekučného titulu tak, aby pre prílišný formalizmus a prílišnú tvrdosť právnych predpisov nedošlo k zásahu do práva povinného na spravodlivý proces a na prístup k súdu. Oproti právu oprávneného na spravodlivý proces realizovaného núteným výkonom exekučného titulu totiž stojí právo povinného na spravodlivý proces a na meritórne prejednanie veci a najmä na zdržanie sa zásahu aj do jeho práva vlastniť majetok v dôsledku výkonu rozhodnutia na základe zjavne nezákonného a nedôvodného exekučného titulu. Platobný rozkaz síce nadobudol vykonateľnosť v dôsledku procesného pochybenia, avšak v prvom rade platobný rozkaz na základe skutočností a dôkazov predložených oprávneným ako žalobcom v základnom konaní ani nemal byť vydaný. Exekučný titul bol totiž vydaný v rozpore s právnymi predpismi a hmotnoprávny nárok oprávneného je zjavne nedôvodný, ba až neexistujúci. V materiálnom právnom štáte a pri dodržaní princípu objektívnej spravodlivosti nemôže nastať situácia, že procesnoprávne predpisy takýmto arbitrárnym spôsobom umožnia vymoženie neexistujúceho nároku. Exekučný súd by preto mal v danom prípade prihliadnuť aj na neoprávnenosť hmotnoprávneho nároku povinného a v dôsledku toho exekúciu zastaviť, nakoľko ide o inú skutočnosť, ktorá bráni vykonateľnosti exekučného titulu. Nemožno priznať vykonateľnosť súdnemu rozhodnutiu, ktoré bolo nezákonne vydané a z ktorého vyplývajúci hmotnoprávny nárok neexistuje. Bez existencie samotného hmotnoprávneho nároku nemožno dôjsť k záveru, že by rozhodnutie priznávajúce takýto nárok mohlo vôbec materiálne nadobudnúť vykonateľnosť. Okrem iného by mal exekučný súd prihliadnuť aj na to, že Povinný nemá z hľadiska procesnoprávnych predpisov už žiadne iné prostriedky nápravy, ktorými by mohla byť odložená vykonateľnosť exekučného titulu tak, aby nedošlo k nútenému výkonu rozhodnutia. Práve preto by

mal exekučný súd naplniť právo oprávneného na spravodlivý proces preskúmaním hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok vydania platobného rozkazu.

4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že súd v napadnutom uznesení podrobne vysvetlil, prečo argumentácia povinného nemôže obstáť. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu.“ (Nález ÚS SR č. k. I. ÚS 394/2020 z 23.03.2021, publikovaný v zbierke uznesení ÚS SR pod č. 20/2021. Ako navyše súd správne uviedol aj v odôvodnení uznesenia, súd je v exekučnom konaní povinný skúmať exekučný titul výlučne optikou formálnej právoplatnosti exekučného titulu. Výnimku z tohto pravidla predstavujú iba osobitné formy exekučných titulov ako rozhodcovský rozsudok alebo notárska zápisnica, čo nie je daný prípad, keďže exekučné konanie voči povinnému je vedené na podklade platobného rozkazu ako súdneho rozhodnutia (viď bod 18. Uznesenia). Návrh na zastavenie exekúcie sa v kontexte uvedeného taktiež skúma od momentu začatia exekučného konania, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Súd teda nemá za úlohu nahrádzať súd konajúci v základnom (tzv. nachádzacom) konaní a preskúmavať, či exekučný titul má alebo nemá vady. Na to slúži jedine nachádzacie, a nie exekučné konanie. Skutočnosť, že povinný podal proti platobnému rozkazu návrh na odpustenie zmeškania lehoty, nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Hypotéza zrušenia exekučného titulu totiž nebráni výkonu existujúceho (nezrušeného) exekučného titulu. Bolo by práveže v rozpore so samotným účelom exekučného konania, ak by súd zastavil exekúciu len na základe čisto hypotetickej možnosti, že platobný rozkaz môže byť zrušený. Ak by totiž platobný rozkaz nebol zrušený — čo je v konaní nanajvýš pravdepodobné, keďže povinný neuviedol pred upomínacím súdom žiadne skutočnosti a ani argumenty, nieto dôkazy pre záver, že by toto zmeškanie lehoty bolo ospravedlniteľné — oprávnený by sa ocitol v situácii, kedy by mal exekučný titul, no jeho výkon by nebol možný z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci. Povinný v sťažnosti taktiež naďalej ignoruje, že pre zastavenie exekúcie musí byť daná definitívna a trvalá prekážka, ktorá nepripúšťa výkon exekúcie ani v súčasnosti, ani kedykoľvek v budúcnosti. Oprávnený dodáva, že výnimočné preskúmavanie hmotnoprávnych a procesnoprávnych dôvodov v zmysle zákona č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „EP“) je dané iba v závažných prípadoch, ak by vedenie exekúcie nebolo prípustné, a to bez prihliadnutia na minulosť, súčasnosť či budúcnosť (napr. premlčanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, sfalšovanie exekučného titulu, absencia hmotnoprávnej legitimácie povinného, zastavenie exekúcie z v dôsledku vyhlásenia konkurzu atď).

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:

14. V prvom rade súd konštatuje, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že akékoľvek hmotnoprávne námietky prezentované povinným v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, mal povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný.

15. K argumentácii povinného, ktorý poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 285/2022 zo dňa 12.05.2022 súd udáva, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu nie je možné aplikovať na daný prípad. V konaní vedenom pred Ústavným išlo o nárok vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 59Ek/1496/2019 na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd v rámci rozhodovania o podanej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (ktorým vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol) zmenil napadnuté uznesenie (konanie zastavil) najmä z dôvodu, že považoval za preukázané, že medzi sťažovateľkou a povinným klubom neexistoval akýkoľvek zmluvný vzťah, od ktorého by sa odvíjala existencia vymáhanej pohľadávky. Povinnosť vecného prieskumu notárskej zápisnice však vyplýva exekučnému súdu priamo zo zákona (obdobne ako je v prípade rozhodcovských rozsudkov).

16. Exekučný titulom v predmetnej právnej veci je však platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 1Up/226/2025 zo dňa 3.3.2025.

17. Ústavný súd v uznesení na ktoré poukázal sám povinný v podanej sťažnosti III. ÚS 285/2022 zo dňa 12.05.2022 konštatoval podobne ako v inej veci (III. ÚS 33/2020), že medzi exekučným titulom judikovaným súdom a exekučným titulom pochádzajúcim z mimosúdneho prostredia existuje zásadný rozdiel. Vzniku súdom judikovaného exekučného titulu, nad ktorého výkonom má exekučný súd dohliadať, predchádza súdna kontrola (proces). Podstatou exekučnej notárskej zápisnice je, že zakladá vykonateľný exekučný titul, ktorého obsah nepodlieha súdnemu prieskumu v základnom konaní, a teda ani zárukám práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru.

18. Pokiaľ ide o možnosti vecného prieskumu exekučného titulu (platobného rozkazu) exekučným súdom, súd poukazuje na ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Nakoľko sa však v predmetnom konaní nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, nie je povinnosťou (ani oprávnením) exekučného súdu preskúmavať exekučný titul z titulu možných neprijateľných podmienok a už vôbec nie v rozsahu a spôsobom, akého sa povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a v podanej sťažnosti dovoláva.

19. V tejto súvislosti si súd dovolí poukázať na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný bol v základnom konaní pasívny, odpor podal oneskorene, v dôsledku ktorej skutočnosti vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom.

20. Naviac súd v tejto súvislosti konštatuje, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Up/226/2025 zo dňa 22.08.2025 bol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Up/226/2025 zo dňa 03.03.2025 zamietnutý. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2025.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1195/2025 zo dňa 24.06.2025 ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

25. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania priznal oprávnenému, ako úspešnému účastníkovi. Trovy právneho zastúpenia z titulu vyjadrenia sa k sťažnosti povinného predstavujú sumu 215,26 eur ( (tarifná odmena 160,17 eur v zmysle ust. v spojení s ust. / vyhlášky č. eur + náhrada režijného paušálu 14,84 eur + 23% DPH v sume 40,25 eur). Uvedené trovy právneho zastúpenia budú v zmysle ust. Exekučného poriadku vymáhané na základe vydaného dodatku k povereniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).