Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/138/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX a A. D. C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov – matky: E. F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, H. – F., v konaní zastúpená: JUDr. Lenka Senčáková, advokátka so sídlom Európska trieda 9, Košice, a otca: I. F. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, H., v konaní zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava a Mgr. Ivana Polivková, advokátka so sídlom Kláštorská 9, Bratislava – mestská časť Ružinov, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/16/2025-244 zo dňa 17.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie v časti smerujúcej proti úprave styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025 o d m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti týkajúcej sa bežného styku otca s maloletými deťmi p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa telefonického kontaktu otca s maloletým deťmi m e n í tak, že otec je oprávnený zatelefonovať maloletým deťom každý týždeň v utorok a každý nepárny týždeň vo štvrtok a v sobotu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod., pričom matka je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/16/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 17.07.2025 súd prvej inštancie výrokom I. spojil konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/16/2025 a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/90/2025 na spoločné konanie, a to pod sp. zn. 5P/16/2025. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že počas letných prázdnin 2025 bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 21.07.2025 od 9:00 hod. do 03.08.2025 do 17:00 hod. a od 11.08.2025 od 9:00 hod. do 29.08.2025 do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí počas letných prázdnin 2025 je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň v roku počnúc štvrtkom od 17:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom včas a riadne pripraviť. Určil, že otec je oprávnený s maloletými deťmi telefonovať každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu od 19:00 hod. do 20:00 hod., pričom matka je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť.

Výrokom III. súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, nekomunikuje s ním, pričom on má záujem o styk s maloletými deťmi a zároveň žiadal o úpravu styku počas letných prázdnin. Vyjadril obavu, že matka s maloletými deťmi vycestuje do zahraničia dlhodobo, keďže je ekonomicky nezávislá a môže žiť v ktorejkoľvek krajine, preto žiadal nariadiť neodkladné opatrenie podmieňujúce oprávnenie matky vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia len s jeho písomným súhlasom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , 2, (ďalej len „“) a ust. , , , , 2, , (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že na Mestskom súdu Bratislava II sa pod sp. zn. 5P/16/2025 vedie konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Keďže konanie vedené sp. zn. 5P/16/2025 ako aj konanie vedené sp. zn. 5P/90/2025 sa týka tých istých účastníkov konania a obe konania sa zároveň týkajú návrhov na úpravu výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd o spojení vecí na spoločné konanie rozhodol v záujme hospodárnosti konania s poukazom na skutočnosť, že v oboch prípadoch ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a o návrhy, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, t. j. o návrhoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

5. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku II. tým, že preskúmaním návrhu otca i súvisiaceho súdneho spisu sp. zn. 5P/16/2025 dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože maloleté deti nemajú zabezpečený adekvátny kontakt so svojím otcom a styk otca s maloletými deťmi doposiaľ nebol upravený súdnym rozhodnutím. V danom prípade otec osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí počas letných prázdnin 2025 ako aj úpravy bežného styku. S poukazom na obsah jednotlivých podaní rodičov a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v rámci informatívneho výsluchu, ktorý medzi rodičmi prebehol 13.03.2025 došlo k čiastočnej dohode ohľadom úpravy starostlivosti o maloleté deti, konkrétne tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod do nedele do 20:00 hod., pričom otec si maloleté deti preberie v predškolskom/školskom zariadení a odovzdá ich po styku v bydlisku matky. Ďalej sa dohodli na styku počas veľkonočných prázdnin v roku 2025, konkrétne v mesiaci apríl a máj 2025. Počas veľkonočných prázdnin boli maloleté deti s otcom vo Francúzsku. Dohoda podľa otca zo strany matky dodržiavaná nebola, maloleté deti zo školského zariadenia vyzdvihovala skôr, v kontakte mu neustále bráni, a to aj v telefonickom. Vyjadril sa, že matka ho bije, nadáva mu, a to aj pred maloletými deťmi. Kolízny opatrovník šetrením pomerov u oboch rodičov zistil, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky na naplnenie potrieb maloletých detí a pre ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Maloleté deti majú vybudovaný vzťah s otcom a chcú s ním byť. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade ide o eskalovaný konflikt medzi rodičmi a vzťahy matky a otca sú extrémne napäté, pričom nie je v záujme maloletých detí, aby boli svedkom rodičovských konfliktov. Konštatoval, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy prihliadnuť najmä na záujem maloletých detí, ich citové väzby a vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. To znamená, že súd vždy musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, jeho citové väzby k tomu ktorému z rodičov. Dieťa má právo na oboch rodičov a rodičia potrebujú byť rešpektovaní vo svojich rodičovských rolách. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Na tieto práva dieťaťa možno siahnuť a obmedziť ich, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Tomuto právu však predchádza právo na fyzicky a emočne bezpečné prostredie. Vzhľadom na už prebiehajúce letné prázdniny 2025, súd dôvodne vzhliadol za existencie pretrvávajúcej nezhody rodičov v otázke úpravy styku s maloletými deťmi v období letných prázdnin 2025, potrebu okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd vychádzal z dôvodnej obavy ohrozenia záujmov maloletých detí v tom, aby plnohodnotne trávili čas rovnako s oboma rodičmi. Mal za to, že v dotknutom prípade, najmä zohľadnením ochrany záujmov maloletých detí, je dočasná

úprava styku s otcom a maloletými deťmi počas letných prázdnin vhodná a dôvodná, a preto návrhu otca vyhovel. K rovnakému záveru súd dospel aj vo veci návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka, a to v minimálne v rozsahu, ktorý otec navrhoval, vrátane úpravy styku prostredníctvom telefonických hovorov. Súd uviedol, že rodičia majú pri výchove maloletých detí rovnocenné postavenie, otec má rovnako právo vychovávať maloleté deti a podieľať sa na ich starostlivosti. Naopak, nie je v záujme maloletých detí úplne otca odstaviť a vylúčiť ho zo starostlivosti a z výchovy, nakoľko uvedené bude mať opačný efekt a dôsledok bude úplné odcudzenie sa otca od maloletých detí. Napriek tomu, že partnerský vzťah rodičov je nefunkčný, rodičmi maloletých detí naďalej ostanú, preto by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté deti, napr. na prázdninách, bydlisku a bežnom trávení času s maloletými deťmi, a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu. Rodičia by mali spoločne využiť všetky možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského ako aj rodičovského konfliktu a postupne odstraňovať vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej komunikácii, pričom nie je vhodné maloleté deti do partnerského konfliktu zaťahovať tým, že sa im bráni v styku s oboma rodičmi. Aktuálna situácia jednoznačne ohrozuje práva a záujmy maloletých detí, navyše keď je zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu maloletých detí a súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v styku maloletých detí s tým, ktorým rodičov bránili. Prvoinštančný súd apeloval na matku, aby nepodceňovala význam proaktívneho pôsobenia na maloleté deti v snahe približovať význam výchovy aj druhého rodiča. Zároveň bolo zrejmé, že matka s otcom riadne nekomunikuje, a tým otcovi styk neumožňuje. Za dôvodné súd považoval rozhodnúť o úprave styku maloletých detí s otcom aj počas bežného roka v rozsahu, ako navrhol otec, ako aj prostredníctvom telefonického kontaktu, nakoľko uvedené považoval sa splniteľné a akceptovateľné aj zo strany matky. Súd vyhovel návrhu otca z opatrnosti, najmä v záujme ochrany maloletých detí pred možným nepriaznivým vývojom ich zdravého vývinu a psychického stavu, v záujme stabilizovať pomery a už v tomto štádiu konania eliminovať možné negatívne dopady správania matky (nekomunikovanie s otcom, bránenie v styku s maloletými deťmi) na vývoj maloletých detí a možného odcudzenia detí voči otcovi. Nepovažoval za vhodné určiť ako miesto odovzdávania a preberania maloletých detí priestor pred Mestským súdom Bratislava II, ako to navrhoval otec, keďže budova súdu ani jeho areál nie sú určené na tento účel a ich využívanie na odovzdávanie detí by mohlo pôsobiť rušivo a stigmatizujúco, a zároveň by mohlo zvyšovať napätie medzi rodičmi, čím by deti mohli byť ešte viac vystavované ich vzájomnému konfliktu. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú zabezpečené bývanie v H., neexistuje prekážka, ktorá by bránila realizácii odovzdania detí v domácom prostredí. S prihliadnutím na záujem maloletých detí, ich psychickú pohodu a potrebu minimalizovať prípadné stresujúce situácie, súd považuje za primerané a vhodné, aby miestom odovzdávania a preberania detí bolo bydlisko toho rodiča, ktorý deti aktuálne odovzdáva. Takéto riešenie zároveň zodpovedá obvyklej a prirodzenej forme striedania starostlivosti v prípadoch, kde nie sú preukázané objektívne prekážky na strane rodičov.

6. K návrhu podmienenia vycestovania matky s maloletými deťmi do zahraničia písomným súhlasom otca súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade otec nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a okamžitého zásahu súdu. Neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali zámer matky dlhodobo vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia. Otec uvádzal, že matka údajne kúpila dom v Malage, nie je mu známe, či má matka záujem s maloletými deťmi vycestovať dlhodobo alebo len počas leta. Nakoľko ide len o ničím nepodložené tvrdenia otca, ktoré nijako nepreukázal, neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti, súd v tejto časti jeho návrh zamietol. Súd poznamenal, že pokiaľ by mala matka záujem vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia dlhodobo, zmeniť maloletým deťom bydlisko, resp. v cudzine zotrvať, rozhodne potrebuje na takého premiestnenie maloletých detí súhlas druhého rodiča (na krátkodobý pobyt súhlas vo všeobecnosti nepotrebuje, stačí informovať druhého rodiča), inak by došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletých detí v cudzine, pričom ich návrat do miesta obvyklého pobytu je možné požadovať súdnou cestou. Nakoľko však tvrdenia otca nateraz neboli ničím preukázané, súd nemal danú skutočnosť osvedčenú a toho času, vzhľadom na všetky okolnosti, sa nejavila ako nanajvýš pravdepodobná.

7. Uznesenie vo výroku II. napadla riadnym a včasným odvolaním matka. Uviedla, že s otcom tvorili pár od roku 2011, avšak po narodení maloletého syna (v roku 2017) došlo k zmene ich životného štýlu, ktorý

do tej doby viedli a otec už pre nich nemal dostatok času, nakoľko ho vo veľkom rozsahu venoval práci. Od toho momentu bolo zrejmé, že otcove priority nie sú zamerané na deti a rodinu, ale na prácu a vedenie takého životného štýlu, ako viedli pred narodením dieťaťa. V roku 2023 sa im narodila dcéra a po roku si uvedomila, že deti ani ona nie sú pre otca zaujímaví. Otec sa o deti nestaral a všetku starostlivosť nechával na nej, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo sa rozišli. Ďalej uviedla, že dochádzalo k opakovaným konfliktom medzi ňou a otcom, ktorých svedkom boli aj maloleté deti. Maloletý A. navštevoval škôlku C., ktorá patrí pod D. International School a po jej skončení pokračuje v štúdiu v škole D. G. J. F., v septembri 2025 nastúpi do 3. ročníka. Maloletá A. navštevuje škôlku K., ktorá sa nachádza pár metrov od bratovej školy. Výber školy pre maloletého bol otcovou iniciatívou, pričom náklady sú skutočne vysoké a sama ich nezvláda uhrádzať. Otec vykonal úhradu príspevku na deti naposledy 01.04.2025 a od tej doby na deti neprispieva. Ona robí všetko pre to, aby maloletý nemusel školu meniť a zvykať si na nový kolektív. Tvrdila, že odkedy s otcom nevedú spoločnú domácnosť, neustále od neho dostáva vulgárne, výhražné, ponižujúce a šikanujúce emailové správy, osočuje ju na sociálnych sieťach, kazí jej pracovné vzťahy, zakazuje klientom, aby s ňou komunikovali, teda ide o psychické týranie, ktoré doteraz nepoľavilo. Dodala, že otec sa deťom v skutočnosti nevenuje a ani sa im nevenoval, nikdy nebol otcovský typ. Keď si príde po deti, tak jej pred nimi vulgárne nadáva a ponižuje ju, začne rozoberať vzťah medzi nimi, čo nemá dobrý vplyv na deti. Deti si vždy berie za doprovodu opatrovateľky a opatrovateľa. Uviedla, že otec má potrebu neustále zverejňovať na sociálnych sieťach fotografie drahých áut, v ktorých sa vozí, či luxusných večerí s rôznymi ženami, ktorým kupuje drahé kabelky a oblečenie, po istom čase príspevky vymaže. Tvrdila, že otcovi sa finančne veľmi darí, má veľa pracovných aktivít a jeho mesačný príjem je podľa jej odhadov v priemere od 50.000 do 100.000,- Eur. Z hľadiska prispievania otca na maloleté deti, zatiaľ súdom rozhodnuté nebolo o otázke výživného. Otec nedodržiava svoj sľub, že bude platiť náklady na školu a škôlku vo výške 1 celkových nákladov. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o stretávanie sa otca s deťmi je pravidlom, že otec sa s deťmi reálne stretnúť nechce, resp. pri stretnutí dochádza k traumatizácii detí vplyvom agresívneho správania sa otca voči nej. Popísala incident, ktorý sa mal stať dňa 17.04.2025, keď si otec bral deti na veľkonočné prázdniny a ju násilne vyhodil z auta, pričom pri páde si poranila chrbticu a hlavu, vyhľadala lekára a išla na políciu podať na otca trestné oznámenie za napadnutie. Syn celý incident videl, zostal v šoku a s otcom nechcel odísť. Otec si po tomto incidente deti odviezol, ale po 3-4 dňoch jej volal, že deti plačú a má si po ne okamžite prísť do Francúzska a odviesť si ich domov. Tvrdila, že deti u otca nechceli jesť, ani spať. Poukázala na to, že otec si po deti neprišiel dňa 09.05.2025, pričom ich mal mať do 11.05.2025, čo odôvodnil tým, že má ochorenie COVID, ale jeho známi jej oznámili, že je v Španielsku a kupuje si tam nehnuteľnosť. Ďalší víkend 23.05.2025 – 25.05.2025 si opäť po deti neprišiel s výhovorkou, že mu zakazuje sa s nimi stretávať, avšak dňa 24.05.2025 zverejnil na sociálnych sieťach fotky, z ktorých vyplynulo, že je na filmovom festivale v Cannes. Deti sú zo správania otca sklamané. Otec tvrdí, že chce mať deti u seba, ale v skutočnosti sa im nevenuje, zaťažujú ho, je zvyknutý viesť životný štýl plný luxusu, ukazovať sa a ničím nechce byť obmedzovaný. Dodala, že otec vedie život so ženou, ktorá je s ním predovšetkým z finančných dôvodov a nie je jej záujmom starostlivosť o maloleté deti. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila v stretávaní sa s deťmi. V záujme zníženia stresujúcich okamihov, ktoré maloleté deti psychicky vyčerpávajú, navrhla upraviť styk otca s deťmi v menšom rozsahu než, ako to určil v napadnutom uznesení súd. Mala za to, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, kto má pre maloleté deti zabezpečiť telefón pre ich komunikáciu s druhým rodičom a kto má uhrádzať náklady spojené s jeho užívaním a zabezpečovať jeho servis, preto je rozhodnutie aj v tejto časti nevykonateľné, obzvlášť za situácie, keď otec na deti od 01.04.2025 neprispieva. Poukázala na čl. 3 ods. 1, čl. 7, 8, 9, 11, 16, 18, 29 Dohovoru o právach dieťaťa a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Podľa jej názoru nie je potrebné upraviť pomery medzi deťmi a otcom, pretože otec mal možnosť postarať sa o deti, venovať sa im a tráviť s nimi čas, avšak dáva prednosť zahraničným pobytom so svojou priateľkou, návšteve festivalu v Cannes, jazde na luxusných vozidlách. Tvrdila, že otec je pre deti zlým a nebezpečným vzorom, nakoľko môžu nadobudnúť pod vplyvom jeho tlaku dojem, že jeho agresívne správanie voči nej je správne, akceptovateľné a že sa jedná o štandardný spôsob správania sa. Nebola presvedčená o tom, že najlepším záujmom maloletých detí je trávenie času s otcom. V skutočnosti je to čas trávený s opatrovateľmi, ktorých platí otec, resp. s jeho priateľkou, ktorú deti nezaujímajú a sú jej na príťaž. Mala za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne, avšak pripustila, že do chaotickej situácie a nezáujmu otca vnáša istý poriadok a tým do istej miery zabezpečuje pre deti stabilitu v určení času, kedy majú stretnutie s otcom čakať a mimo tohto času nebudú vystavované stresujúcim situáciám.

Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloleté deti dočasne zverí do jej osobnej starostlivosti, počas letných prázdnin 2025 upraví styk otca s maloletými deťmi od 29.08.2025 od 10:00 hod. do 31.08.2025 do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je jej bydlisko a mimo letných prázdnin 2025 upraví styk otca s maloletými deťmi na každý druhý párny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že toto odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a tvrdenia v ňom uvádzané za účelové a špekulatívne. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je po vecnej i právnej stránke správne, dostatočne, riadne a zrozumiteľne zdôvodnené. Bol toho názoru, že odvolanie matky nespĺňa zákonné náležitosti stanovené pre tento opravný prostriedok. Poukázal na to, že matka v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nepoprela jeho skutkové tvrdenia, na podklade ktorých súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu. Tvrdil, že napriek vydanému neodkladnému opatreniu mu matka maloleté deti počas letných prázdnin neodovzdala, a tak vedome zabránila jeho kontaktu s maloletými deťmi. Matka ignoruje práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom a na pravidelný kontakt s rodičom. Uviedol, že s oboma deťmi, najmä so starším synom, má vytvorené pevné vzťahové väzby, ktoré však v dôsledku aktívneho konania matky slabnú každým dňom a bez zásahu súdu sa môžu pretrhnúť, či výrazne narušiť. Poprel všetky tvrdenia matky o jeho údajnom agresívnom správaní a jeho agresívnych prejavoch voči matke, či spoločným maloletým deťom. Tvrdil, že nikdy ani náznakom nekonal voči matke, a už vôbec nie voči maloletým deťom agresívne (verbálne a ani fyzicky), a to nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Dodal, že od nariadenia neodkladného opatrenia, nemal maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti, nebol s nimi ani v telefonickom kontakte, a to z dôvodu na strane matky, ktorá s ním nekomunikuje a naďalej aktívne bráni v jeho styku s maloletými deťmi. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zo dňa 14.08.2025 odmietol a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti smerujúcej proti úprave styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025 je potrebné odmietnuť a zároveň k záveru o splnení podmienok pre potvrdenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa bežného styku otca s maloletými deťmi a pre zmenu rozhodnutia v časti týkajúcej sa telefonického kontaktu otca s maloletými deťmi.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými deťmi počas letných prázdnin od 21.07.2025 od 9:00 hod. do 03.08.2025 do 17:00 hod. a od 11.08.2025 od 9:00 hod. do 29.08.2025 do 17:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je adresa Drieňová 5, Bratislava (pred budovou Mestského súdu Bratislava II) a bežný styk v rozsahu každého párneho týždňa v roku od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka do 8:00 hod. nepárneho týždňa s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí sú školské a predškolské zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a uložil matke povinnosť maloleté deti na styk s ním včas a riadne pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie. Žiadal, aby mohol s maloletými deťmi telefonovať každý týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu od 19:00 hod. do 20:00 hod. s tým, že matka je povinná mu v stanovený čas zatelefonovať a umožniť mu hovor s maloletými deťmi. Zároveň žiadal, aby matka mohla s maloletými deťmi vycestovať mimo územia Slovenskej republiky len s jeho písomným súhlasom s vycestovaním.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025, bežný styk otca s maloletými deťmi a ich telefonický kontakt.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak .

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa Základných princípov , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

22. Podľa Základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa Základných princípov , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

24. Podľa čl. 5 Základných princípov Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. Dôvodom odmietnutia odvolania proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je, okrem prípadov uvedených v ustanovení , aj zánik neodkladného opatrenia uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (R21/2022). „K samotnému zániku neodkladného opatrenia môže dôjsť iba v prípade uplynutia času, na ktorý bolo nariadené; to je z povahy veci podmienené predchádzajúcim rozhodnutím súdu o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, resp. účelom neodkladného opatrenia bude dočasná úprava pomerov v presne vymedzenom časovom období. Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege, pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. O zániku neodkladného opatrenia sa nevydáva osobitné rozhodnutie; zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času. Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol.... Pretože na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré zaniklo uplynutím času, nemožno priamo aplikovať ustanovenie , odvolací súd správne v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov vychádzal z možnosti spravodlivo a racionálne dotvoriť normu na tento konkrétny prípad, keď pritom vychádzal aj zo skôr platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy (ustanovenie / Občianskeho súdneho poriadku), a na základe uvedeného v zmysle článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov odvolanie odporcu odmietol...“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, 2/2022, str. 157-162).

28. Zákon ( ) neupravuje možnosť odmietnuť odvolanie v prípade zániku neodkladného opatrenia, preto je na danú situáciu potrebné použiť analógiu podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov v spojení s ustanovením skôr platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, a teda, že odvolanie je potrebné odmietnuť aj v prípade, že rozhodnutie zaniklo. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia totiž odpadol dôvod prieskumu odvolacím súdom, keďže predmet odvolacieho konania odpadol. Preto, poukazujúc na vyššie citované právne normy ( , , , , , 2 Základných princípov ) a ustálenú rozhodovaciu prax (odsek 27) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie smerujúce aj proti výroku II. uznesenia v časti, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin 2025, zaniklo uplynutím času dňa 29.08.2025, a teda je potrebné ho v tejto časti odmietnuť.

29. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od

konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

30. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

32. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj detí, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s deťmi len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletých detí spolu nežijú. Právna úprava v ustanovení § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletými deťmi, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletých detí. Právo na styk rodiča s maloletými deťmi vyplýva z článku 41 ods. 4 ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo detí poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

33. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úprave bežného styku otca s maloletými deťmi v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod.. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia

čiastočne vyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a na základe návrhu otca sa na súde prvej inštancie vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 5P/16/2025. Hoci matka na jednej strane tvrdí, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne, pretože nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi maloletými deťmi a ich otcom, na strane druhej potvrdzuje, že neodkladné opatrenie vnáša do chaotickej situácie a nezáujmu otca istý poriadok a tým zabezpečuje pre deti do istej miery stabilitu v určení času, kedy majú byť s otcom. Matka ďalej tvrdí, že nikdy v styku otca s maloletými deťmi nebránila, avšak zároveň vyjadruje presvedčenie, že v najlepšom záujme detí nie je trávenie času s otcom, pretože ide v skutočnosti o čas trávený s opatrovateľmi a priateľkou otca. Toto presvedčenie matka nijakým spôsobom nepreukázala, a tak zostalo v rovine neosvedčeného tvrdenia. Pokiaľ však otec realizujúci styk s maloletými deťmi využije pomoc opatrovateľov, či svojej priateľky, nemožno túto okolnosť automaticky považovať za svedčiacu v prospech tvrdení matky o nezáujme otca tráviť s deťmi čas, venovať sa im a starať sa o ne, najmä ak sama matka uvádza, že otec má veľa pracovných aktivít, z čoho možno usudzovať, že mu zaberajú aj značný čas, nevylučujúc, že tento môže zasahovať aj do času, ktorý má tráviť s maloletými deťmi. Pre každého rodiča sú nepochybne maloleté deti prioritou, ale každý rodič zostáva zároveň aj človekom so súkromným či spoločenským životom zodpovedajúcim jeho finančným a majetkovým možnostiam.

34. Keďže medzi rodičmi sú prítomné rozpory a nie práve ideálny bezkonfliktný vzťah, ktorý by dával záruku k tomu, že sa budú vedieť na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť aj bez úpravy stanovenej neodkladným opatrením, odvolací súd mal za to, že v najlepšom záujme maloletých detí, aby bol ich bežný styk upravený tak, ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. svojho rozhodnutia, teda v každom párnom týždni v roku od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod.. Takto upravený rozsah styku otca s maloletými deťmi umožní otcovi podieľať sa svojím dielom na starostlivosti o maloleté deti, zabezpečovať ich potreby a rozvíjať a prehlbovať puto medzi nimi. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec pre deti nie je vhodným vzorom z dôvodu jeho agresívneho správania sa voči nej, ktoré správanie môžu deti považovať za štandardné a akceptovateľné, odvolací súd uvádza, že konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté deti a na ich intrapsychické prežívanie, a to už od útleho veku. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie v záujme predchádzania vyhroteným situáciám medzi rodičmi pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí na styk s otcom ako aj s ohľadom na to, aby deti neboli svedkami nevhodného správania sa svojich rodičov, správne určil za miesto preberania a odovzdávania maloletých detí predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú.

35. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nevzhliadol žiadnu prekážku brániacu úprave nielen osobného styku, ale aj telefonického kontaktu maloletých detí so svojím otcom, pričom najmä v aktuálnej konfliktami poznačenej rodinnej situácii je nepochybne v najlepšom záujme maloletých detí, aby mohli rozvíjať vzťah so svojím otcom aj takouto formou. Odvolací súd pristúpil ku korekcii rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do formulácie a rozsahu predbežne upraveného telefonického kontaktu maloletých detí s ich otcom, a to tak, že otec je oprávnený zatelefonovať maloletým deťom každý týždeň v utorok a každý nepárny týždeň vo štvrtok a v sobotu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod., pričom matka je povinná telefonický hovor s maloletými deťmi otcovi umožniť. Ku korekcii rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo potrebné pristúpiť z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek nejasností pri realizácii telefonického kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi a tiež z dôvodu, že otec je oprávnený v párnom týždni realizovať osobný styk s maloletými deťmi od štvrtka do pondelka. Zmenený pol hodinový časový interval na telefonický hovor otca s maloletými deťmi sa odvolaciemu súdu javí ako dostatočný pre účely nariadenia neodkladného opatrenia a tiež vzhľadom na vek maloletých detí.

36. Takáto úprava styku otca s maloletými deťmi zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je zásah do pomerov účastníkov iba v rozsahu nevyhnutnom pre odstránenie ohrozenia oprávnených záujmov maloletých detí. Starostlivosť a výchova o maloleté detí predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by

viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté deti nie sú, sa tento s maloletými deťmi nestretával. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a deti sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Odvolací súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletých detí je, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloleté deti a otec počas času, kedy bude mať upravené stretávanie sa s maloletými deťmi.

37. Žiada sa zdôrazniť, že deti by v žiadnom prípade nemali byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi svojimi rodičmi. Rodičia by mali mať na zreteli vždy najlepší záujem svojich maloletých detí, ktoré majú právo na oboch svojich rodičov, na ich lásku, starostlivosť a podporu. V záujme maloletých detí je, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletých detí je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletými deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi. Deti majú právo na bezstarostné detstvo, ktoré by mu im zabezpečiť obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či žijú spolu v partnerskom vzťahu, alebo došlo k jeho ukončeniu.

38. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).