Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/22/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, so sídlom: Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom: Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2024/200421/KVJ, Ev. č. 47556/2024 zo dňa 19.12.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.02.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 25.02.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2024/200421/KVJ, Ev. č. 47556/2024 zo dňa 19.12.2024 ( ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - E. D. (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OcÚ-Výst.154/2023DU-1023 zo dňa 20.09.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov povolil odstránenie stavby: Časti stavby „Hospodárskej budovy“, na pozemku: parc. F. XXX, kat. územie: D. (ďalej aj „predmetná stavba“), za podmienok bližšie identifikovaných vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, zahŕňajúcich okrem iného aj podrobný popis búracích a stavebno-stabilizačných prác na predmetnej stavbe.

2. Žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že s prihliadnutím na dôvody žaloby mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom podľa jeho názoru priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.07.2025, v ktorom všeobecne poukázal na charakter a následky prípadného priznania odkladného účinku a vo vzťahu k danej veci konštatoval, že žalobca svoj návrh nijako neodôvodnil. Podľa žalovaného ide o všeobecné a abstraktné tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by výkonom napadnutého rozhodnutia malo dôjsť. Žalobca podľa neho neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby zákonom predpokladaného následku, teda nepreukázal splnenie zákonom požadovaných podmienok. Navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený v kompletnej podobe dňa 15.08.2025.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v . V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom nezistil zákonný dôvod na postup podľa . Z obsahu

podaného návrhu vyplýva, že jeho základom sú len všeobecné tvrdenia žalobcu o závažnej ujme, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku, ktorý podľa neho výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, ktoré následky však žalobca bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval. V rámci svojho návrhu sa obmedzil len na odkaz na dôvody uvedené v správnej žalobe, bez akejkoľvek ďalšej argumentácie, čo podľa názoru správneho súdu nie je v danej veci postačujúce. Takéto odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku nemožno považovať za dostatočný argumentačný základ pre aplikáciu tohto inštitútu, ktorý by mal mať výnimočný charakter. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia , preto v tomto štádiu konania nie je možné vyjadrovať sa k žalobným námietkam ako takým a vyvodzovať z nich dôvody pre postup podľa .

13. Tvrdenia, ktoré nie sú dostatočne formulované a konkrétne, žalobca navyše nepreukázal žiadnym dôkazom, ktorý by potenciálny následok akokoľvek preukazoval, dokumentoval či dokladoval, resp. podporoval tvrdenia žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o odstránení stavby nie je bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd poukazuje na to, že v predmetnej veci bolo napadnutým rozhodnutím (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) povolené odstránenie časti predmetnej stavby z dôvodu jej zlého technického stavu s tým, že spolu s búracími prácami by mali prebehať aj stavebno- stabilizačné práce. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa , aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, ktorá nesmie byť len hypotetická či preventívna, riadne osvedčil. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám žalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať.

14. Správny súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že žalobca neosvedčil prvú zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to existenciu a preukázanie kvalifikovanej hrozby.

15. Súd rovnako zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa , a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým je v danej veci záujem na odstránení časti predmetnej stavby z dôvodu jej zlého technického stavu, majúceho vplyv na bezpečnosť ľudí a majetku. Žalobca sa vo svojom návrhu argumentačne nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a s vplyvom odkladného účinku žaloby naň, preto ani v tejto časti návrh žalobcu nemôže obstáť.

16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia , súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].