Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/21/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ L. H., W.. XX.XX.XXXX, 2/ M. H., W.. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX L. Ľ., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Ľ., S. XX, XXX XX L. Ľ., detí rodičov: matka X. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XXXX/X, XXX XX L. Ľ., a otec: U. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. V., T. F. U. XXX, I. Y., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/38/2024-181 zo dňa 12.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/63/2014 zo dňa 09.07.2014 v časti vyživeného, tak že výživné zo strany otca U. H., W.. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. L. H., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a pre mal. M. H.V., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživne je povinný uhrádzať vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred k rukám matky X. H.V., W.. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 11.04.2024.

II. Dlžné výživne za obdobie od 11.04.2024 do 30.11.2024 v celkovej výške 1533,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, -5, , -3 o rodine (ďalej len „“), , (ďalej len „“), veta prvá, (ďalej len „“).

4. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec. Príjem matky aktuálne pozostáva len z nemocenskej dávky (pracovný pomer jej skončil k 31.10.2024) a rodinných prídavkov, pričom matka zdôraznila, že aktívne si hľadá prácu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od času určenia rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, t.j. od júla 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane oboch mal. detí, ale aj ich rodičov. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 rokov, maloleté deti vyrástli. V čase určenia výživného maloletý L. mal X rokov, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník L. školy. Maloletý M. mal v čase poslednej úpravy výživného X rok, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník A. školy. Obe deti trpia astmou, alergiami. Mal. L. je zdravotne znevýhodnený (dyslexia, dysgrafia), mal. M. má problémy s učením, ploché nohy. Všetky tieto ochorenia prinášajú zvýšené náklady na starostlivosť oproti starostlivosti o zdravé dieťa. Matka vyčíslila náklady na starostlivosť o mal. L. v sume cca 460 eur a o mal. M. v sume cca 420 eur mesačne, ktoré sumy súd vzhľadom na vek a zdravotný stav detí považuje za primerané. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá je aktuálne bez zamestnania, teda došlo u nej k poklesu príjmu. K zmene pomerov došlo aj na strane otca detí, ktorý sa oženil, zmenil bydlisko, od 12.08.2020 bol uznaný čiastočne invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Otec detí v roku 2023 (v čase, keď už bol invalidný) bol zamestnaný ako I. U. s čistým mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe. U posledného zamestnávateľa pri odpracovaní celého mesiaca dosiahol vymeriavací príjem 1.063,07 eur. Otec sa o mal. deti nezaujíma, nepodieľa sa na ich starostlivosti a výchove. Výživné síce platí, ale v roku 2024 nad rámec výživného na ich výživu ničím neprispel. V tejto súvislosti súdu nedá poukázať na ľahkovážny a nezodpovedný prístup otca k plneniu jeho rodičovských povinností. Vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z faktického príjmu. Súd vychádzal z možností a schopností otca, z možností, aké otec má. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z toho, že otec detí má 40 % schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, v roku 2023 dokázal dosiahnuť čistý mesačný príjem 939,84 eur. V novembri 2024 dosiahol vymeriavací základ 1.063,07 eur (pri odpracovaní celého mesiaca), pričom jeho príjem tvoril ešte invalidný dôchodok 226,90 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby si našiel prácu, v ktorej by dosahoval čistý mesačný príjem cca 800 eur a spolu s invalidným dôchodkom je schopný dosiahnuť príjem cca 1.000 eur mesačne. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. deti zvýšiť, keďže schopnosti a možnosti otca, vychádzajúc z potencionality príjmu, to umožňujú. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. detí (náklady na ich starostlivosť - mal. L. cca 460 eur, mal. M. cca 420 eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného - otca (príjem v sume 1.000 eur). Na základe uvedeného súd zvýšil výživné pre mal. L. na sumu 200 eur a pre mal. M. na sumu 150 eur. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam a možnostiam ich otca. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 11.04.2024. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 11.04.2024 do 30.11.2024 vo výške 1.533 eur, ktoré vzhľadom na otcom deklarovanú nemajetnosť, povolil mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného za obdobie od 11.04.2024 do 30.11.2024 (200 eur), čo za uvedené obdobie činí sumu 1.533 eur (4/24 - 20 dní - 133 eur, 5/24-11/24 - 7 x 200 eur, čo je 1.400,- eur, spolu 1.533 eur). Nad sumy zvýšeného výživného tretím výrokom súd návrh zamietol ako nedôvodný z dôvodov vyššie rozvedených.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle .

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasí so zvýšením výživného vzhľadom na jeho zdravotný stav a skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku. Má problém nájsť si zamestnanie, aj keď si našiel zamestnanie, bol prepustený, nezvláda a nič nestíha, je veľmi unavený a od vyčerpania sa zranil. Je chorý, má zdravotné problémy so srdcom, cukrovkou, nikde ho nechcú zamestnať, poberá invalidný dôchodok vo výške 220 eur, nič nevlastní a nemá žiaden zárobok. Navrhuje, aby bol oslobodený od platenia výživného, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, nemá príjem, invalidný dôchodok mu nestačí ani na jeho živobytie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.

8. Matka vo vyjadrení nesúhlasila, aby bol otec oslobodený od platenia výživného a celá ťarcha bola na nej. Zdôraznila, že otec sa pravidelne domáhal zníženia výživného, bol stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy, keď matka bola poberateľkou náhradného výživného, hoci dlh vyrovnal, nad rámec bežného výživného za 10 rokov ničím neprispel. Otec úmyselne nepracuje, je prepustený vo veľmi krátkom čase a hoci je poberateľom invalidného dôchodku, má sa primerane zamestnať, aby sa zaopatril a usmernil svoju vyživovaciu povinnosť, zadovážil si finančné prostriedky na potreby svojich detí a nebol príživníkom na úkor inej osoby. Dlhodobo sa nepodieľa ničím, má ľahkovážny prístup, nezodpovedný prístup k deťom. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , g) ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle dodáva:

12. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť súdom prvej inštancie zvýšenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

13. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 11 rokov, v čase poslednej úpravy mal. L. mal X rokov, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník L. školy, mal. M. mal v čase poslednej úpravy výživného X rok, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník A. školy. Obe deti trpia astmou, alergiami. Mal. L. je zdravotne znevýhodnený (dyslexia, dysgrafia), mal. M. má problémy s učením, ploché nohy. Matka vyčíslila náklady na starostlivosť o mal. L. v sume cca 460 eur a o mal. M. v sume cca 420 eur mesačne. Od poslednej úpravy v roku 2014 ubehlo 11 rokov, nepochybne teda došlo k nárastu ich výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami, na ktorých sa otec nepodieľal. S uvedenými argumentami súdu sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného už samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky, či postupný prechod na dochádzku na základnú školu, strednú školu a potom na vysokú školu, znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. Nad rámec toho, dospievanie detí zvyšuje ich nároky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia.

14. Maloleté dieťa je svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletých synov stará výlučne matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby maloletých boli matkou v konaní vyčíslené (body 21., 22., 46. napadnutého rozhodnutia), otec tieto výdavky nespochybňuje, správne si súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenia matky ohľadom výdavkov maloletých, keďže mal. L. v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník L. školy, mal. M. má XX rokov a navštevuje X. ročník A.V. školy, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje. Je teda zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti súdom určenej sumy mesačne mieni otec de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že ona sa o maloletých stará výlučne sama. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom vekovom stupni, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. detí.

15. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletých tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Náklady na výživu žiaka strednej školy sú v zásade neporovnateľne vyššie než náklady na výživu dieťaťa na základnej škole. Je nepochybné, že výživné určené súdom v sume 200 eur mesačne na mal. L. v prepočte 6,66 eura na deň (200/30 dní) a v sume 150 eur mesačne na mal. M.Š. v prepočte 5 eur na deň (150/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné ani podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Už len samotný vek mal. L. XX rokov a XX rokov mal. M. so sebou prináša výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zdravý vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby mal. detí, ktoré sú primerané ich veku, nie sú nadštandardné s poukazom na ich prechod na ďalší stupeň školského vzdelávania.

16. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie

jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

17. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 14., 15., 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj mal. synovia. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky synov, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na nákladoch súvisiacich s uspokojením potrieb detí (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady) nepodieľa, deťom neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s nimi vôbec, nemá žiadne výdavky spojené s ich starostlivosťou. Pri určení výživného je potrebné zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca s dieťaťom. V prejednávanom prípade však otec nezabezpečuje starostlivosť o deti v žiadnom rozsahu. Súdom naposledy určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti otca považuje za spravodlivú.

18. K odvolacím námietkam otca mal. detí týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Uvedené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť má aj matka, ktorá, na rozdiel od otca, zabezpečuje celú starostlivosť o ich synov a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na deti a uhrádzanie nákladov na ich odôvodnené potreby.

19. Odvolací súd má za to, že na strane maloletých nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné vo výške 75 eur mesačne na každé z mal. detí v čase poslednej úpravy pokrylo ich potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb maloletých spolu s podielom matky na výživnom. Navyše počas doby (11 rokov) od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy.

20. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného, otca maloletých. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné a tiež namieta, že v súčasnosti je poberateľom výlučne invalidného dôchodku vo výške 220 eur, ktorá suma nie je dostatočná ani na plnenie v súčasnosti určenej vyživovacej povinnosti, nieto na výživu a zaobstaranie samotného otca. Ďalej poukázal na svoj zdravotný stav a fyzické predpoklady, ktoré mu neumožňujú vykonávať prácu. Zo spisu skutočne vyplýva, že od 12.08.2020 bol uznaný čiastočne invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Na druhej strane otec detí v roku 2023 (v čase, keď už bol invalidný) bol zamestnaný ako I.M. U. s čistým mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe, u posledného zamestnávateľa pri odpracovaní celého mesiaca dosiahol

vymeriavací príjem 1.063,07 eur. Je teda nevyhnutné v rámci schopností a možností otca zohľadniť skutočnosť, že je naďalej schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav zaradiť sa do pracovného procesu minimálne v rozsahu 40 % podľa dosiahnutého vzdelania a pracovných zručností s primeranou fyzickou aktivitou. Nemožno opomenúť fakt, že otec má možnosť dosahovať príjem umožňujúci riadne plnenie vyživovacej povinnosti, keďže v roku 2023 (v čase, keď už bol invalidný) bol zamestnaný ako I. U. s čistým mesačným príjmom 939,84 eur, v roku 2024 z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený a keď sa zamestnal, tak pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe, u posledného zamestnávateľa pri odpracovaní celého mesiaca dosiahol vymeriavací príjem 1.063,07 eur. Je teda namieste prijať záver, že otec je bez adekvátneho zdroja príjmu zo subjektívneho dôvodu, nevyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu pracovať a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Odvolací súd konštatuje, že u otca bola preukázaná absencia snahy o využívanie jeho schopností a možností.

21. Vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval §75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, ako aj možnosti dané jeho vekom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou realizovanú osobnú starostlivosť o deti a tomu zodpovedajúci podiel na ich výžive, na potencionálny príjem otca, pri komparácii oprávnených výdajov detí, považuje odvolací súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti za rozporný s najlepším záujmom detí ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom.

23. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom na otcom deklarovanú nemajetnosť má za to, že spôsob zaplatenia dlžného výživného určený súdom prvej inštancie je primeraný na to, aby otec dlžné výživné uhradil.

24. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením . Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.

25. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).