Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-18-2025.pdf
PDF · 130.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/18/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F. G. v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, IČO 37 927 795 proti žalovanej A. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I. J. I. D., K. XXXX/ XX, zastúpenej JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO 47 445 092, o zaplatenie 1.616,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 67Csp/12/2023-102 zo dňa 2. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie čiastočne zastavil v sume žalovanej istiny 1.616,98 eur a úroku vyčíslenému v sume 1.383,04 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vyčíslený vo výške 2.052,96 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.966,98 eur od 17.10.2020 do 21.09.2022, zo sumy 2.816,98 eur od 22.09.2022 do 21.10.2022, zo sumy 2.666,98 eur od 22.10.2022 do 22.11.2022, zo sumy 2.516,98 eur od 23.11.2022 do 21.12.2022, zo sumy 2.366,98 eur od 22.12.2022 do 23.01.2023, zo sumy 2.216,98 eur od 24.01.2023 do 21.02.2023, zo sumy 2.066,98 eur od 22.02.2023 do 21.03.2023, zo sumy 1.916,98 eur od 22.03.2023 do 24.04.2023, zo sumy 1.766,98 eur od 25.04.2023 do 21.05.2023, zo sumy 1.616,98 eur od 22.05.2023 do 21.06.2023, zo sumy 1.466,98 eur od 22.06.2023 do 19.07.2023, zo sumy 1.316,98 eur od 20.07.2023 do 22.08.2023, zo sumy 1.166,98 eur od 23.08.2023 do 21.09.2023, zo sumy 1.016,98 eur od 22.09.2023 do 23.10.2023, zo sumy 866,98 eur od 24.10.2023 do 12.12.2023, zo sumy 716,98 eur od 13.12.2023 do 29.12.2023, zo sumy 566,98 eur od 30.12.2023 do 02.02.2024, zo sumy 416,98 eur od 03.02.2024 do 22.02.2024, zo sumy 266,98 eur od 23.02.2024 do 20.03.2024, zo sumy 116,98 eur od 21.03.2024 do 17.04.2024, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80 eur splatných vždy k 27. dňu v tom-ktorom kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšku plnenia (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) platného v rozhodnom čase.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu (Ahoj, a.s., IČO 48 113 671) sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.616,98 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 09.10.2020. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči pôvodnému žalobcovi sa tak od 17.10.2020 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaná bola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 1.350 eur týmito platbami: platba vo výške 150 eur zo dňa 21.09.2022, platba vo výške 150 eur zo dňa 21.10.2022, platba vo výške 150 eur zo dňa 22.11.2022, platba vo výške 150 eur zo dňa 21.12.2022, platba vo výške 150 eur zo dňa 23.01.2023, platba vo výške 150 eur zo dňa 21.02.2023, platba vo výške 150 eur zo dňa 21.03.2023, platba vo výške 150 eur zo dňa 24.04.2023, platba vo výške 150 eur zo dňa 22.05.2023. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej dlžnú istinu úveru vo výške 1.616,98 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
3. Právny predchodca žalobcu počas konania súdu prvej inštancie oznámil, že žalovaná realizovala počas konania čiastočné úhrady dlhu a to platbami: vo výške 150 eur zo dňa 21.06.2023, vo výške 150 eur zo dňa 19.07.2023, vo výške 150 eur zo dňa 22.08.2023, vo výške 150 eur zo dňa 21.09.2023, vo výške 150 eur zo dňa 23.10.2023, vo výške 150 eur zo dňa 12.12.2023, vo výške 150 eur zo dňa 29.12.2023, vo výške 150 eur zo dňa 02.02.2024, vo výške 150 eur zo dňa 22.02.2024, vo výške 150 eur zo dňa 20.03.2024, vo výške 150 eur zo dňa 17.04.2024, vo výške 150 eur zo dňa 22.05.2024, vo výške 150 eur zo dňa 24.06.2024, vo výške 150 eur zo dňa 19.07.2024, vo výške 150 eur zo dňa 21.08.2024, vo výške 150 eur zo dňa 13.09.2024, vo výške 150 eur zo dňa 21.10.2024, vo výške 150 eur zo dňa 18.11.2024, vo výške 150 eur zo dňa 18.12.2024, vo výške 150 eur zo dňa 20.01.2025. Z toho dôvodu zobral žalobu čiastočne späť, a to v sume istiny 1.616,98 eur, prislúchajúcom úroku z omeškania, úroku vyčíslenému v sume 1.383,04 eur a navrhol, aby súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil a vrátil žalobcovi časť nespotrebovaného súdneho poplatku. Vo zvyšnej časti na uplatnenom nároku naďalej trval.
4. Následne súd prvej inštancie na základe návrhu pôvodného žalobcu uznesením, č.k. 67Csp/12/2023-81 dňa 16.01.2024 pripustil, aby na strane žalobcu namiesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO 35 831 154.
5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu (Ahoj, a.s., IČO 48 113 671) uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 04.02.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou 16,18 % p.a. a žalovaná ako dlžník sa zaviazala poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 96 mesačných splátkach po 89,60 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.03.2020 a konečnou splatnosťou 20.02.2028. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 16,18 %, celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté na sumu 3.601,60 eur a celková čiastka za úver, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť veriteľovi, bola 8.601,60 eur. Žalovaná si neplnila povinnosť splácať úver riadne a včas, preto bola právnym predchodcom žalobcu
vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to naposledy listom zo dňa 25.08.2020 a súčasne bola žalovaná veriteľom upozornená, že ak uvedený dlh nezaplatí v stanovenej lehote, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zvyšku úveru. Keďže žalovaná dlh neuhradila, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, o čom veriteľ upovedomil žalovanú listom zo dňa 28.09.2020. Žalovaná svoj dlh nezaplatila, čím sa po uplynutí 7-dňovej lehoty dostala do omeškania. Právny predchodca žalobcu naposledy vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu listom zo dňa 07.06.2023. Žalobca pristúpil k vymáhaniu dlhu voči žalovanej na súde.
6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, z toho dôvodu aj po začatí predmetného konania splácala svoj dlh, a to čiastočnými úhradami (uvedenými v odseku 3 tohto rozhodnutia - pozn. odvolacieho súdu). Z tohto dôvodu žalobca čiastočne vzal žalobu späť, a to v celkovej sume uvedených úhrad istiny 1.616,98 eur, ktorá bola započítaná na istinu pohľadávky, úroku vyčíslenému v sume 1.383,04 eur a k tomu prislúchajúcemu zákonnému úroku z omeškania. V nadväznosti na uvedené si žalobca preto od žalovanej uplatňoval zaplatenie úroku vyčísleného vo výške 2.052,96 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.966,98 eur od 17.10.2020 do 21.09.2022, zo sumy 2.816,98 eur od 22.09.2022 do 21.10.2022, zo sumy 2.666,98 eur od 22.10.2022 do 22.11.2022, zo sumy 2.516,98 eur od 23.11.2022 do 21.12.2022, zo sumy 2.366,98 eur od 22.12.2022 do 23.01.2023, zo sumy 2.216,98 eur od 24.01.2023 do 21.02.2023, zo sumy 2.066,98 eur od 22.02.2023 do 21.03.2023, zo sumy 1.916,98 eur od 22.03.2023 do 24.04.2023, zo sumy 1.766,98 eur od 25.04.2023 do 21.05.2023, zo sumy 1.616,98 eur od 22.05.2023 do 21.06.2023, zo sumy 1.466,98 eur od 22.06.2023 do 19.07.2023, zo sumy 1.316,98 eur od 20.07.2023 do 22.08.2023, zo sumy 1.166,98 eur od 23.08.2023 do 21.09.2023, zo sumy 1.016,98 eur od 22.09.2023 do 23.10.2023, zo sumy 866,98 eur od 24.10.2023 do 12.12.2023, zo sumy 716,98 eur od 13.12.2023 do 29.12.2023, zo sumy 566,98 eur od 30.12.2023 do 02.02.2024, zo sumy 416,98 eur od 03.02.2024 do 22.02.2024, zo sumy 266,98 eur od 23.02.2024 do 20.03.2024, zo sumy 116,98 eur od 21.03.2024 do 17.04.2024.
7. Následne súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že žalobca je veriteľom žalovanej pohľadávky, a to na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom - spoločnosťou Ahoj, a.s. a postupníkom - žalobcom. Pasívna vecná legitimácia žalovanej je založená tým, že žalovaná je dlžníkom žalovanej pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úver, poskytnutý na základe úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľský úver. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, neplnila splátky úveru riadne a včas, čím sa dostala do omeškania so splácaním, pričom právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej časti dlhu spolu s príslušenstvom, a to úroku z omeškania, ktorý slúži ako zákonom povolená sankcia za porušenie povinnosti dlžníka splácať dlžnú sumu riadne a včas. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaná je povinná vrátiť (zaplatiť) veriteľovi - žalobcovi sumu, ktorá bola žalovanej poskytnutá na základe úverovej zmluvy, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom, ktorý by dlžník zaplatil veriteľovi aj pri riadnom a včasnom plnení úverovej zmluvy, nákladmi na vymáhanie pohľadávky a príslušným zákonným úrokom z omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá žalovanej mala vzniknúť v dôsledku porušenia zmluvných povinností riadne a včas splácať poskytnutý úver. Právny predchodca žalobcu žalovanú riadne vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky vzniknutej z neuhradenia mesačných splátok, a to listom zo dňa 25.08.2020. Nakoľko k úhrade dlhu žalovanou nedošlo, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru, túto skutočnosť žalovanej oznámil listom zo dňa 28.09.2020 a vyzval ju na jeho zaplatenie. Žalovaná po začatí konania realizovala ďalšie úhrady dlhu, ktoré oznámil súdu prvej inštancie právny predchodca žalobcu. V dôsledku toho žalobca v sume úhrad započítaných na istinu pohľadávky zobral žalobu čiastočne späť (s prislúchajúcim úrokom z omeškania). Žalovaná neuhradila žalovanú pohľadávku v celom zvyšnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 2.052,96 eur (riadny úrok), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.966,98 eur od 17.10.2020 do 21.09.2022, zo sumy 2.816,98 eur od 22.09.2022 do 21.10.2022, zo sumy 2.666,98 eur od 22.10.2022 do 22.11.2022, zo sumy 2.516,98 eur od 23.11.2022 do 21.12.2022, zo sumy 2.366,98 eur od 22.12.2022 do 23.01.2023, zo sumy 2.216,98 eur od 24.01.2023 do 21.02.2023, zo sumy 2.066,98 eur od 22.02.2023
do 21.03.2023, zo sumy 1.916,98 eur od 22.03.2023 do 24.04.2023, zo sumy 1.766,98 eur od 25.04.2023 do 21.05.2023, zo sumy 1.616,98 eur od 22.05.2023 do 21.06.2023, zo sumy 1.466,98 eur od 22.06.2023 do 19.07.2023, zo sumy 1.316,98 eur od 20.07.2023 do 22.08.2023, zo sumy 1.166,98 eur od 23.08.2023 do 21.09.2023, zo sumy 1.016,98 eur od 22.09.2023 do 23.10.2023, zo sumy 866,98 eur od 24.10.2023 do 12.12.2023, zo sumy 716,98 eur od 13.12.2023 do 29.12.2023, zo sumy 566,98 eur od 30.12.2023 do 02.02.2024, zo sumy 416,98 eur od 03.02.2024 do 22.02.2024, zo sumy 266,98 eur od 23.02.2024 do 20.03.2024, zo sumy 116,98 eur od 21.03.2024 do 17.04.2024. Riadny úrok vyčíslený žalobcom uplatnený vo výške 2.052,96 eur bol vypočítaný ako rozdiel celkovej sumy spojenej s úverom uvedenej v úverovej zmluve (teda suma úroku, ktorú by žalovaná zaplatila pri riadnom splácaní úveru) a sumou úhrad, ktoré boli alikvotne započítané najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok.
8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že úrok z omeškania bol určený v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., platného v rozhodnom čase. Počiatok počítania úroku z omeškania sa viaže na dátum 17.10.2020, t. j. deň nasledujúci po uplynutí 7-dňovej lehoty na zaplatenie dlhu (16.10.2020), ktorú právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol po zosplatnení úveru (výzva na zaplatenie zosplatneného dlhu bola žalovanej doručená 09.10.2020).
9. S ohľadom na vyjadrenie vôle žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, berúc do úvahy výšku priznanej pohľadávky, skutočnosť, že žalobca túto možnosť nerozporoval a spotrebiteľský charakter sporu, súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu formou mesačných splátok po 80 eur, splatných vždy k 27. dňu v kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšku plnenia.
10. Záverom súd prvej inštancie k námietke žalovanej ohľadom absencie skúmania bonity žalovanej právnym predchodcom žalobcu s odbornou starostlivosťou uviedol, že argumentácia žalovanej v tomto smere neobstojí, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil listinné dôkazy preukazujúce splnenie si povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Z predložených dokumentov bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že právny predchodca žalobcu overoval informácie o žalovanej pomocou KYC dotazníka o klientovi, z ktorého je zrejmé, že žalovaná nie je politicky exponovaná osoba, v akom type zamestnania pracuje, aká je krajina cieľového využitia finančných prostriedkov, aký je dôvod využitia služieb právneho predchodcu žalobcu, spôsob vystupovania žalovanej pri uzatváraní zmluvy, skúmal príjmy a výdavky žalovanej, pričom ich následne analyzoval, vyhodnotil a ustálil, či je žalovaná schopná úver splácať, overoval schopnosť žalovanej splácať úver prostredníctvom registra klientskych informácií, informácie o prípadných iných možných dlhoch a finančných záväzkoch žalovanej, informácie o zamestnávateľovi žalovanej, o jej finančných možnostiach s ohľadom na zamestnanie v priebehu aspoň 3 posledných mesiacov. Došlo k realizácii kalkulácie ukazovateľa schopnosti splácať úver žalovanou, pričom tento bol následne po prepočte vyhodnotený ako splnený. Súd prvej inštancie mal uvedené skutočnosti z priložených listinných dôkazov za preukázané, a preto sa s touto námietkou žalovanej nestotožnil.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že žalobca síce počas konania zobral žalobu čiastočne späť, ale urobil tak z dôvodu, že žalovaná po začatí konania realizovala čiastočné úhrady svojho dlhu, a preto táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu ako strany úspešnej v plnom rozsahu.
12. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov II. a III., podala včas odvolanie žalovaná, v ktorom namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uviedla, že nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia, spočívajú v tom, že konajúci súd prvej inštancie mal preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, mal preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaná považuje tú skutočnosť, že sa súd prvej inštancie vôbec nevyjadril k prostriedkom procesnej obrany zo strany žalovanej, v zmysle ktorých
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, tak ako ich žalovaná špecifikovala vo svojom podaní zo dňa 20.12.2024. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 115/03. Dodala, že v podaní zo dňa 20.12.2024 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že list „Vec: 3.upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 25.08.2020, ako aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.09.2020 sú neplatné právne úkony, a teda neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na doslovný obsah týchto listín nebola podľa jej názoru splnená zákonná podmienka troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a zároveň nebola splnená ani podmienka 15 dní na upozornenie na uplatnenie tohto práva. Taktiež žalovaná uviedla, že keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Konštatovala, že vyhlásenie okamžitej splatnosti sa môže vzťahovať len na splátky splatné do budúcna, vzhľadom na to, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sú kogentnej povahy, je neprípustné, aby žalobca listom zo dňa 28.09.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do minulosti spätne ku dňu 20.06.2020, ako to výslovne uviedol žalobca vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Mimoriadna splatnosť mohla byť vyhlásená len k 28.09.2020, pre omeškanie so splátkou zročnou dňa 20.06.2020. Taktiež vo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca uvádza, že dlh sa stal splatným ku dňu 02.06.2020, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) Zmluvy. Súčasťou súdneho spisu je zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá však žiadny bod 4.2 písm. d) neobsahuje a v bode 4.2 zmluvy o úvere sa nič nehovorí o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ S poukazom na uvedené žalovaná považovala list „Vec: 3.upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 25.08.2020, ako aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.09.2020 za neplatné právne úkony, a teda neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že pri posudzovaní splnenia podmienok § 53 ods. 9 vychádzala z jednoznačného obsahu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.09.2020, kde veriteľ sám uviedol, že dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.06.2020, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Možno teda konštatovať, že samotný veriteľ vyhlásil splatnosť ku dňu 20.06.2020 a takýto postup je v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa výzvy a aj podľa vyhlásenia okamžitej splatnosti je dlžnou splátkou, pre ktorú veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť, splátka, ktorá bola splatná dňa 20.06.2020, tak veriteľ si môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v danom prípade toto právo si veriteľ uplatnil ku dňu 20.06.2020, čo je dátum splatnosti omeškanej splátky, a tak nebola splnená zákonná podmienka troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a zároveň nebola splnená ani podmienka 15 dní na upozornenie na uplatnenie tohto práva. Zároveň veriteľ aj uvádzal bod 4.2 písm. d) zmluvy, ale pokiaľ ide o bod 4 zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, tak tento bod sa týka splatenia úveru pred lehotou splatnosti a nie vyhlásenia splatnosti úveru. Zmluva oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celého zostatku úveru obsahuje v bode 3.2 písm. d), kde je presná citácia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala za to, že nakoľko veriteľ nepostupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, tak vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 28.09.2020 je neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a tak nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a tak zmluva o postúpení, ktorá bola uzavretá v zmysle § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka medzi veriteľom postupcom a žalobcom postupníkom, pokiaľ ide o pohľadávku uplatnenú zo zmluvy o úvere proti dlžníkovi – žalovanej je pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe tohto konštatovala, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie, a teda žalobca nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a tak sú splnené podmienky, aby súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, predžalobnú upomienku, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony, a preto, keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda v konečnom
dôsledku nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia považovala žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Záverom žalovaná uviedla, že žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neplatnosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda považovala za nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je podľa názoru žalovanej nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok. Záverom poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Navrhla odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť, a to tak, že vo zvyšnej časti zamietne žalobný návrh a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne, sa žalobca v plnej miere stotožnil. Mal za to, že uplatnený nárok v tomto súdnom spore, čo do právneho dôvodu aj výšky, riadne preukázal. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol žalovanou spochybnený vo výroku I. o čiastočnom zastavení konania v sume žalovanej istiny 1.616,98 eur a úroku vyčíslenému v sume 1.383,04 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. V tomto výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).
17. Predmetom konania je pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť právnym predchodcom žalobcu postúpená po jej zosplatnení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2023. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú, pričom mal za to, že žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, neplnila splátky úveru riadne a včas, čím sa dostala do omeškania so splácaním, pričom právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej časti dlhu spolu s príslušenstvom. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi sumu, ktorá jej bola poskytnutá na základe úverovej zmluvy, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom, ktorý by dlžník zaplatil veriteľovi aj pri riadnom a včasnom plnení úverovej zmluvy, nákladmi na vymáhanie pohľadávky a príslušným zákonným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná bola riadne vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky vzniknutej z neuhradenia mesačných splátok, a nakoľko k úhrade dlhu žalovanou nedošlo, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru, pričom toto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považoval súd prvej inštancie za platné. Zohľadnením zrealizovaných úhrad dlhu po začatí konania žalovanou v predmetnej časti (v sume úhrad započítaných na istinu pohľadávky s prislúchajúcim úrokom z omeškania) vzal žalobca žalobu späť a v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Nakoľko žalovaná v zostávajúcej časti žalovanú pohľadávku neuhradila, súd prvej inštancie ju zaviazal k povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku so súčasným povolením zaplatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok.
18. Podstata odvolacích argumentov žalovanej bola koncentrovaná v tvrdení, že žalobca v konaní nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Mala za to, že došlo k postúpeniu „živého úveru“, nakoľko nedošlo k účinnému predčasnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Výzvu a tiež úkon zosplatnenia považovala žalovaná za neplatný právny úkon, pričom neplatnosť videla v tom, že úkon zosplatnenia obsahuje nesprávne ustanovenie zmluvy, ako aj „spätné“ zosplatnenie úveru ku dňu 20.06.2020 (ktorý bol dňom splatnosti omeškanej splátky, ktorá viedla veriteľa k tomu, aby si uplatnil právo, úver predčasne zosplatniť).
19. Žalovaná v podanom odvolaní výslovne označila, a tým uplatnila odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP).
20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a odvolateľka ich ani netvrdila.
21. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
22. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tento odvolací dôvod však naplnený nebol. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, prečo žalovanú zaviazal k povinnosti uhradiť dlžnú sumu žalobcovi, keď mal za to, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, postúpenie pohľadávky je v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platné, a teda aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná. Skutočnosť, že žalovaná sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý je v jej neprospech, neznamená, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, akými úvahami sa riadil. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil prijaté rozhodnutie a zaoberal sa všetkými podstatnými argumentami strán sporu. Samotná polemika žalovanej s napadnutým rozsudkom, alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 251/03).
23. Ďalej, vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej, namietala nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).
24. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
26. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z precízne zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom s poukazom na obsah odvolania žalovanej dodáva nasledovné:
27. Námietky žalovanej, týkajúce sa neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu, z dôvodu odkazu na nesprávne ustanovenie zmluvy, ako aj argument „spätného“ zosplatnenia úveru ku dňu 20.06.2020, nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere, v zhode so súdom prvej inštancie, uvádza, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Po skutkovej stránke je nesporné, že právny predchodca žalobcu žiadal o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie konkrétnej (tak vo výzve, ako aj v zosplatnení čo do výšky a splatnosti špecifikovanej) splátky, pričom tak učinil po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a za splnenia podmienky, že spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Tak výzva, ako aj zosplatnenie, boli žalovanej riadne doručené. Dlžník tak mal jednoznačne vedomosť o tom, ktorú konkrétnu splátku musí uhradiť (a do akého termínu), aby odvrátil zosplatnenie celého úveru a následne, keď danú podmienku nesplnil, získal vedomosť o skutočnosti, že dlh sa stal predčasne splatným v celom rozsahu. Poukaz žalovanej na nesprávne ustanovenie zmluvy pritom nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by mala za následok neurčitosť (a neplatnosť) právneho úkonu zosplatnenia dlhu, keď podstatným z hľadiska obsahu tohto právneho úkonu (čo do jeho určitosti) bolo jednoznačné a zrozumiteľné informovanie žalovanej ako adresáta právneho úkonu, že nastali účinky zosplatnenia dlhu, pre ktorú splátku sa tak stalo, akú sumu je povinná veriteľovi zaplatiť a v akej lehote a pre právne posúdenie účinnosti zosplatnenia relevantným je, či zmluva obsahovala dojednanie o možnosti zosplatniť úver predčasne (v prejednávanom prípade zmluva obsahovala v bode 3.2 písm. d) toto dojednanie), a či veriteľ v skutočnosti dodržal príslušné ustanovenia týkajúce sa zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy (a nie, na ktoré ustanovenia zmluvy sa pritom – hoc aj nesprávne – odkázal, resp. k akému dňu uviedol, že dlh zosplatňuje). Toto jeho prípadné pochybenie potom nemôže mať za následok neplatnosť úkonu zosplatnenia pre jeho neurčitosť, keď z právneho úkonu ako celku bolo (aj pre žalovanú ako spotrebiteľa a slabšiu zmluvnú stranu) dostatočne zrejmé, čo ním veriteľ sledoval a aké účinky v spojení s týmto úkonom pre žalovanú nastanú, pričom týmto úkonom iba realizoval právo, ktoré mu vyplýva z § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase zosplatnenia).
28. V nadväznosti na uvedené neopodstatnená je aj argumentácia žalovanej, že došlo k postúpeniu „živého“ úveru (t. j. v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku čoho by žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Pohľadávka z platne zosplatneného dlhu bola zmluvou účinne postúpená na žalobcu, a preto bol žalobca oprávnený požadovať plnenie dlhu od žalovanej.
29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil. Naviac osobitné odvolacie argumenty vo vzťahu k tomu výroku žalovaná v podanom odvolaní ani neprodukovala.
30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).