Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12Csp/239/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X, Z., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092, so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina proti odporcovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č.: 542097902, so sídlom 1, Boulevard Haussmann, 75009, Paríž, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47258713, so sídlom: Karadžičova 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 15.12.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľa navrhovateľky W. Z., M..L..T.., mzdové oddelenie, M. O. X, Z., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u j e odporcu, že ako žalobca môže podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke ako žalovanej, predmetom ktorej bude splnenie povinnosti.

III. Navrhovateľke súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania za nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2021 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania pohľadávky voči navrhovateľke prostredníctvom zrážok zo mzdy zamestnávateľa.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila nasledovne (v skrátenom znení): „Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.08.2016, sp. zn. - 9 v zmysle ust. , ods. 8 vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123 - 74 - 1 v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutia kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva pôvodne so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava I, IČO: 35 787 783. Spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paris je v dôsledku uvedeného cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., pôvodne so sídlom

Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 pôvodne zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 2435/B. (<http://orsr.sk/vypis.asp?ID=333996&SID=2&P=1>). Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 15.12.2016 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Na základe časti 2. tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom, ktorý žalovaný eviduje vo svojej databáze pod evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXX. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, podpísaná žalobcom dňa 15.12.2016. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, O. W./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobca si dovoľuje poukázať aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie uvedené ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon a na jej platnosť a záväznosť sa vyžaduje, aby obsahovala podpisy oboch zmluvných strán. Dohoda

o zrážkach zo mzdy v podobe, v akej bola predložená zamestnávateľovi žalobcu je neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje iba podpis žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je iba všeobecný formulár, ktorý neobsahuje číslo úverovej zmluvy, výšku pohľadávky, výšku mesačnej splátky a preto je táto dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 37 ods. 1 absolútne neplatný právny úkon. Vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore so zákonom aj z nasledovných dôvodov. Zmluva o spotrebiteľskom úveru zo dňa 30.12.2014 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Zmluva neobsahuje presné vymedzenie mesačnej splátky, nakoľko výška mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur je nejasná a neurčitá. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 3,33 % . Z toho dôvodu mal byť poplatok za poistenie zahrnutý do celových nákladov úveru. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky. Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie neplatný právny úkon. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 05.02.2021 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.12.2016. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. V súčasnej dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej ( ). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. 3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila listiny: žiadosť odporcu adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 5.2.2021, predžalobná výzva odporcu adresovaná navrhovateľke dňa 27.9.2019, výplatná páska navrhovateľky za mesiac november 2021. Napriek tomu, že medzi žalobkyňou uvádzanými dôkazmi sa nachádzajú aj zmluva o úvere zo dňa 15.12.2016 a dohoda o zrážkach zo mzdy z rovnakého dňa, pričom navrhovateľka tieto listinné dôkazy nepredložila, súd o ich existencii (resp. podstatnom obsahu) nemá pochybnosti s ohľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky. 4. Z predložených listinných dôkazov mal preto súd nesporne preukázanú len skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľke vykonáva zrážky zo mzdy (z výplatnej pásky za mesiac november 2021 pod položkou „zrážky voči cudzím“ tieto predstavujú sumu 50,- eur mesačne), a to na základe žiadosti odporcu zo dňa 5.2.2021, v ktorej odporca uvádza, že dlh navrhovateľky činí bez príslušenstva sumu 1.735,64 eur. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (predžalobnej výzvy) vyplýva, že odporcom (resp. jeho právnym predchodcom) poskytnutý úver navrhovateľke činil 1.953,30 eur. Dlh navrhovateľky ku dňu zosplatnenia (27.8.2019) predstavuje sumu 1.953,30 eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 1.641,44 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 311,86 eur). 5. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa veta prvá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením; ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

13. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

14. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

15. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd sa vysporiada len s tými okolnosťami, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie, resp. z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

16. Právna úprava účinná od 1.7.2016 priniesla významné zmeny týkajúce sa neodkladných opatrení, a to najmä z hľadiska charakteru tohto inštitútu, ním sledovaného účelu, dočasnosti, trvania, zákonných podmienok nariadenia a tiež subjektov, voči ktorým možno uplatniť tento inštitút. Účelom neodkladných opatrení je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo je obava, že bude ohrozená exekúcia.

17. Návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, ktorý podala navrhovateľka, je podľa názoru súdu so zreteľom na okolnosti vzťahu účastníkov konania dôvodný. Navrhovateľka síce k okolnostiam prípadného vzniku a obsahu zmluvného vzťahu so spol. CETELEM SLOVENSKO, a.s.. nič neuvádza, podľa názoru súdu však listinami predloženými k návrhu dostatočným spôsobom preukázala, že sa z jej mzdy skutočne vykonávajú zrážky, a to na základe žiadosti odporcu zaslanej zamestnávateľovi navrhovateľky zo dňa 5.2.2021, a teda jestvuje dôvod, pre ktorý je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Súd mal za osvedčenú naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, keďže právo navrhovateľky na vyplatenie mzdy je skutočne ohrozené. Súd však v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje poskytol odporcovi v zmysle kvalifikované poučenie o možnosti podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru z predmetnej zmluvy. V prípade, že odporca voči navrhovateľke takúto žalobu podá s očakávaním úspechu, bude oprávnený a zároveň povinný dôvodnosť svojho nároku na uplatňovanie pohľadávky voči navrhovateľke preukázať relevantnými dôkazmi. Následkom úspešnej žaloby bude potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

18. S poukazom na uvedené bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že v danej veci sú splnené predpoklady a zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že s poukazom na ust. v spojení s ust. súd nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu navrhovateľke ako plne úspešnej strane sporu v rámci konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.