Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-118-2024.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/118/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 15.000,00 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.12.2024 domáhal zaplatenia sumy 15.000,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 10.07.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a.s.,Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca“ alebo „veriteľ") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 17.09.2021 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSU“). Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, dostala sa do omeškania so splácaním po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Postupca k 09.07.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 19.654,87 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 18.870,45 €, z riadneho úroku vo výške 735,52 €, z úroku z omeškania vo výške 18,90 € a z poplatkov 30,00 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky nezaplatila žiadnu čiastku. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie istiny
úveru vo výške 15.000,- € spolu s úrokom z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.07.2024, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Zvyšnú časť postúpenej dlžnej sumy si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca k žalobe pripojil: výzvu na zaplatenie a pokus o zmier zo dňa 28.10.2024 a podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, výpis z úverového účtu, Zmluvu o postúpení pohľadávky z 21.10.2024 s prílohou, Zmluvu oRaiffeisen pôžičke č. XXXXXXXXXX (Spotrebiteľský úver) z 17.09.2021, Osvedčenie o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy z 24.10.2024, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosati a výzva na zaplatenie z 09.07.2024, s podacím hárkom a doručenkami, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banka, a. s., Obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov, výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024 s podacím lístkom a doručenkami.
2. Súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, preto súd platobný rozkaz zrušil. Žalovanej bola žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručená podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila.
3. Súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení okrem iného k aktívnej legitimácii žalobcu, t. j. postúpeniu v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a k posudzovaniu bonity žalovaného veriteľom pred uzatvorením úverovej zmluvy (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
4. Žalobca v podaniach zo dňa 04.06.2025 a 11.09.2025 uviedol, že bonitu žalovanej postupca skúmal pred uzatvorením zmluvy. Poukázal na ustanovenia § 7 ods. 17 a 20 ZoSU a § 2 ods. 1, 2, 3 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uviedol len všeobecne, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Pri výdavkoch vychádzal len z peňažných záväzkov spotrebiteľa zistených výlučne z úverového registra vo výške 190,46 €. Nový úver by bol poskytnutý so splátkou 320,18 €, t. j. celkové výdavky spotrebiteľa by boli 510,64 €. Veriteľ počítal s čistým mesačným príjmom spotrebiteľa 1.099,99 €. Do nákladov na zabezpečenie životných potrieb bral len životné minimum 218,06 € a podľa vzorca v zmysle opatrenia NBS vypočítal paušálne výdavky na stravu, bývanie a ošatenie 352,77 €. Ďalej uviedol, že žalovaná zaplatila od 16.10.2021 do 13.07.2022 sumu 289,46 €, z ktorej sumu 129,55 € započítal na istinu a 159,91 € na zmluvný úrok. K vyjadreniu pripojil Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru.
5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli riadne a včas predvolané. Právny zástupca žalobcu sa písomne ospravedlnil, žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Žalovaná a veriteľ uzatvorili úverovú zmluvu dňa 17.09.2021. Predmetnou zmluvou sa zaviazal postupca žalovanej poskytnúť úver vo výške 19.000,- €, úroková sadzba bola dohodnutá fixná 12,9% ročne, prvá splátka bola splatná 15.10.2021, výška splátky 320,18 €, počet splátok 96, periodicita splátok bola k 15. dňu v mesiaci, dátum poslednej splátky bol 15.08.2029, doba trvania zmluva je do úplného vyporiadania záväzkov. Ročná percentuálna miera nákladov 13,90%, celková čiastka spojená s úverom 30.191,27 €.
7. Postupca vyzval žalovanú dňa 18.06.2024 na zaplatenie dlžných splátok do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a zároveň ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, ak bude v omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace. Vo výzve uviedol, že je v omeškaní od 15.10.2021a omeškané sú splátky splatné 15.04.2024, 15.05.2024 a 15.06.2024. Výzva neobsahuje žiadnu sumu, ktorú má žalovaná zaplatiť, teda ani výšku splátky pre ktorú je možné zosplatniť úver. Výzvu zaslal na adresu trvalého pobytu žalovanej a na adresu D. XX, podľa doručeniek žalovaná výzvy neprevzala.
8. Dňa 09.07.1024 postupca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu doručenia oznámenia a vyzval na zaplatenie sumy 19.654,87 €, zároveň upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky po uplynutí 90 dní od vzniku omeškania so zaplatením celej pohľadávky. Podľa doručenie si žalovaná oznámenie neprevzala.
9. Z prehľadu splácania úveru súd zistil, že žalovaná zaplatila celkovo sumu 289,46 €, poslednú sumu 13.07.2022. V omeškaní bola od splatnosti prvej splátky 15.10.2021, nakoľko ani táto nebola zaplatená v dohodnutej výške 320,18 €.
10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi veriteľom a súčasným žalobcom dňa 21.10.2024, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu a postupca dňa 24.10.2024 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky.
11. Žalobca v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere.
12. Podľa § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľských úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.(1) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. (2) Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a o rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSU.
14. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, v ktorom sa uvádza, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.
15. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-449/13 z ktorého vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.
16. Informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných výdavkoch žiadateľa. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa. Preto súd dňa 25.01.2023 vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom s odbornou starostlivosťou.
18. Z vyjadrenia žalobcu a z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru ako aj z dopytu do registra klientskych informácií a úverového registra považuje súd za preukázané, že sa veriteľ pri poskytovaní úveru žalovanej nežiadal od nej žiadne informácie. Žalobca nepreukázal, že veriteľ urobil dopyt do registra klientskych informácií, kde by si overil, že má iný úver. Nie je preukázané na základe čoho vychádzal z čistého príjmu žalovanej 1.099,99 €. Výdavky určil len výpočtom pričom vychádzal zo životného minima. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym spôsobom veriteľ nemal preukázaný skutočný príjem a ani mesačné výdavky žalovanej a nie je preukázané ani skúmanie výdavkov nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov ako tvrdil žalobca. Tieto databázy navyše nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Veriteľ výdavky žalovanej vôbec neskúmal, nezisťoval napr. výdavky na bývanie, či býva v nájomnom byte, prípadne u rodičov, nezisťoval ani jej iné mesačné náklady. Preto veriteľ nemal správny údaj o tom, aká suma zostane žalovanej po uhradení všetkých nevyhnutných výdavkov a či bude skutočne schopná splácať úver.
19. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil veriteľ len formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 ZoSÚ. Jeho postup je preto možné hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá ZoSU ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
20. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V danom prípade v dôsledku neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu. ZoSU v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v ustanovení § 17 ods. 1 obsahuje obmedzenie, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah poskytovania spotrebiteľských úverov (ktorým je aj žalobca, čo vyplýva z obchodného registra), ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). Pretože predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru (ku dňu doručenia oznámenia zo dňa 09.07.2024) bolo neplatné, k postúpeniu pohľadávky (dňa 21.10.2024) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (dňa 15.08.2029). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojom obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSU a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. S ohľadom na túto skutočnosť žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.
21. Súd naviac uvádza, že ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že vo výzve pred zosplatnením dňa 18.06.2024 nebola presne špecifikovaná splátka (uvedením konkrétnej splátky dátumom a výškou), ktorá zakladá právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nemôže výzva objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia hroziaceho následku t. j. zosplatnenia úveru. Výzva teda nie je dostatočne jasná a určitá a teda tento právny úkon je neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rovnaký záver uvedený v uznesení NS SR z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa § 37 ods. 1 OZ)“.
22. K námietke žalobcu, že ak súd rozhodne inak ako vyhovením žalobe pôjde o prekvapivé rozhodnutie súd uvádza, že s predbežným právnym posúdením súdu, by sa mohol oboznámiť na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil. Nie je povinnosťou súdu písomne oboznamovať strany s predbežným právnym posúdením. Naviac ho súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení v častiach, v ktorých považoval uplatnený nárok žalobou za nedostatočne zdôvodnený. K skúmaniu ex offo uplatneného nároku žalobcu, aj bez popretia skutkových okolností v spotrebiteľskom spore, sa súd vyjadril podrobne vyššie.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
24. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná bola plne úspešná, súd jej však nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).