Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1853-2024.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1853/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48/48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 191 515, proti povinnému: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. H. I., o vymoženie 3 249,78 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jozef Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 93405 Levice, pod sp. zn. 306EX 679/24, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. V poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.08.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 249,78 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Levice sp. zn. 12Ro/344/2014 zo dňa 01.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2015 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“). Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, sp. zn. EX 4704/2015 zo dňa 25.01.2021 a Oznámenie o ukončení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, sp. zn. EX 4704/15 zo dňa 24.06.2022, ktoré uvádza, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina pod sp. zn. EX 4704/15 bola ukončená dňa 09.03.2021.
2. Poverením zo dňa 05.09.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 93405 Levice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 306EX 679/24.
3. Uznesením sp. zn. 19Ek/1853/2024 zo dňa 19.03.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému voči povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. Dôvodom zamietavého rozhodnutia súdu bolo, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, pohľadávka oprávneného nie je premlčaná, a povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný a tak ho zamietol. Uznesenie sp. zn. 19Ek/1853/2024 zo dňa 19.03.2025 nebolo napadnuté sťažnosťou a právoplatnosť nadobudlo dňa 09.04.2025.
4. Dňa 16.10.2024 bol súdnemu exekútorovi doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.10.2024, ktorý sa svojím obsahom úplne zhoduje s prvým návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol Uznesením sp. zn. 19Ek/1853/2024 zo dňa 19.03.2025. Povinný v druhom návrhu na zastavenie exekúcie opätovne žiada súdneho exekútora o zastavenie exekúcie, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou SR
a unijným právom. Povinný má za to, že nie je v zákonných právach exekútora konať tak, ako v tomto prípade, teda aby ako prvé zablokoval účet povinného a až následne poslal povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný tak namieta zákonnosť konania exekútora a má za to, že súdny exekútor porušil platné zákonné podmienky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti uvedené v Exekučnom poriadku. Povinný neuznáva pohľadávku čo do výšky aj do dôvodu. Exekúciu považuje za vedenú na základe nespôsobilého titulu a z dôvodu opatrnosti podáva aj námietku premlčania. Povinný zdôrazňuje, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach v súlade s Exekučným poriadkom až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Povinný uvádza, že dodávateľ (oprávnený) je verejne známy podvodník, ktorý konal aj v čase uzavretia zmluvného vzťahu s povinným v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a Európskej únie. Oprávnený cielene koná proti spotrebiteľom a oklamal aj povinného. Exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom a je neúčinný. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie, keď v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou Európskej únie priznal žalobcovi (oprávnenému) aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Povinný namieta, že dodávateľská zmluva, podľa ktorej oprávnená poskytol dlžníkovi (povinnému! Služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný a oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa oprávnený dozvedel až teraz. Konanie oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Oprávnený podľa povinného použil nasledujúce obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy; použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah; nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa. Povinný podal aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Na základe uvedeného povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkoch a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodná a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom aby predmetnú exekúcie zastavil a aby oprávneného zaviazal povinnosťou nahradiť povinnému trovy konania v tejto právnej veci.
5. Súdny exekútor predložil druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 01.11.2024 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.
6. Oprávnený k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nakoľko sa jedná o identický návrh povinného na zastavenie exekúcie, odkazuje na svoje vyjadrenie k prvému návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.1.2024.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Nakoľko povinný v druhom návrhu na zastavenie argumentuje rovnakými námietkami ako je zavádzanie spotrebiteľa, nekalé obchodné podmienky, premlčanie a neplatnosť exekučného titulu , súd konštatuje, že ide o namietané skutočnosti, ktoré boli namietané v prvom návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preto nejde o skutočnosti, ktoré by nastali až po podaní prvého návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd preto odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie Uznesenia sp. zn. 19Ek/1853/2024 zo dňa 19.03.2025, v ktorom sa súd s námietkami povinného vysporiadal.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd konštatuje, že v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že povinný ani v tomto prípade neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, a teda neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
12. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
16. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.