Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sas/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, IČO: 50 825 739, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024 zo dňa 09.09.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2024, postupom podľa , a b ods. 1 o sociálnom poistení (ďalej len „“) priznala žalobcovi starobný dôchodok od 19.09.2024 v sume 297,60 eura.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal počet dní obdobia dôchodkového poistenia, s poukazom na počet dní obdobia dôchodkového poistenia uvedený v informácii o stave individuálneho účtu poistenca, pričom žiadal o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho nahradenie rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný starobný dôchodok so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2024 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval že, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 556139/2016 zo dňa 26.04.2016 bol žalobcovi od 01.04.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a), 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Konštatoval, že pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby

od 02.10.1981 do 01.10.1983 a doba služobného pomeru od 01.12.1991 do 31.03.2016 a nakoľko uvedená doba služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení uvedené obdobie hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme podľa právnych predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 19.09.2024 získal vo všeobecnom systéme 5.975 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 16,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pričom aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.09.2024 bola 17,7688 eura. Sumu starobného dôchodku vo výške 259,90 eur mesačne určil žalovaný podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerný osobný mzdový bod 0,8934 x 16,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 17,7688 ? 259,90 eura.

II.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobdanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.01.2025 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024, vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a plnej náhrady trov konania. Vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Namietal, že žalovaný nesprávnym výkladom a aplikáciou dospel k záveru, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (t.j. v osobitnom systéme sociálneho poistenia) nemožno zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca argumentoval, že žalovaný takto neprimerane zasiahol do jeho garantovaného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe s poukazom na pričom dôvodil, že primeraným je len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie nebolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uviedol tiež, že žalovaný musí mať vedomosť o ustálenej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky, ktorá určitú medzeru v zákone odstraňuje ústavne konformným výkladom zákona o sociálnom poistení a požiadavka, aby správne orgány rozhodovali v súlade s touto ustálenou rozhodovacou činnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Zdôraznil, že rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednoznačne potvrdzuje názor, že na účely nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, je nutné zohľadniť všetky žiadateľom získané obdobia dôchodkového poistenia, teda aj obdobia zakladajúce nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a to aj v prípade, ak sa nejedná o výkon služby zaradenej do I. alebo II. pracovnej kategórie, pretože iba takýto výklad zákona o sociálnom poistení garantuje reálny výkon práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu v rozsudku sp.zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 a konkrétne na bod 16 a 17 odôvodnenie daného rozsudku, kde vyslovene uviedol, že súdna prax pri priznávaní starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku je už stabilizovaná, avšak žalovaný rozhodol v rozpore s touto praxou. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 9So/203/2016 zo dňa 27.06.2018, z ktorých citoval a odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/108/2015 zo dňa 28.02.2017, ktorého ústavnosť potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. II. ÚS 389/2017-18 zo dňa 22.06.2017 a rozhodnutie 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, ktorého ústavnosť potvrdil Ústavný súd uznesením č.k. IV. ÚS 624/2018-17 zo dňa 16.11.2018 a rozsudok 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a 9Sk/5/2019 zo dňa 30.06.2020. Žalobca tiež uviedol, že plne rešpektuje, že po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia, pre účely priznania výsluhovej dávky, a preto je dôvodné teoretickú sumu starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia pomerne krátiť a uviedol, že následkom priznania výsluhového dôchodku je krátenie teoretickej sumy

starobného dôchodku a nie vylúčenie všetkých (na účely výsluhového dôchodku zohľadnených) v období výkonu služby colníka. Žalobca dôvodil, že nesprávne právne posúdenie malo významný vplyv na jeho nárok na starobný dôchodok, pretože jeho následkom boli obdobia výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1981 do 01.10.1983 a služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 31.03.2016 nezákonne vylúčené z obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda pri výpočte nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a tieto obdobia následne neboli zohľadnené ani ako rozhodujúce obdobia na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu podľa zákona o sociálnom poistení a na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu neboli zohľadnené ani osobné vymeriavacie základy, ktoré dosiahol v daných obdobiach. Žalobca konštatoval, že žalovaný musí pri výpočte jeho starobného dôchodku dospieť k jednoznačnému záveru o nutnosti zohľadnenia doby výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1981 do 01.10.1983 a služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 31.03.2016, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že okrem tohto obdobia najprv ako vojak a neskôr ako colník získal aj ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a to platí obdobne aj pri určení rozhodujúceho obdobia na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu. Žalobca v závere správnej žaloby zopakoval, že napadnuté rozhodnutie odporuje ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít, pričom jej nerešpektovanie správne orgány žiadnym spôsobom nevysvetlili.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2025 ku správnej žalobe uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj na správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a považuje ich za správne a zákonné. Uviedol, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a článok 33 ods. 2 dohovoru číslo 128. Dôvodil, že v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup, ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, respektíve kategórii funkcií.

6. Žalobca vo svojej replike zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe.

7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak, ako to predpokladá (ďalej len „“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle , postupom podľa , žalobca ani žalovaný nežiadal vec prejednať na pojednávaní, a tak správny súd dňa 22.09.2025 verejne vyhlásil rozsudok majúc za to, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.

Relevantná právna úprava

9. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa , sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa Z .z. (ďalej len „“), štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. Podľa SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

17. Podľa SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

18. Podľa c ods. 1 SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

19. Podľa č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke , (ďalej len „“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto , a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

20. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

22. Podľa ustanovenia , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Podľa ustanovenia , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa prvej vety , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

26. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

29. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

33. Podľa , občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov.

34. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.

36. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz.

37. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

39. Podľa , Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Podľa , Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V.

Právny názor správneho súdu

43. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 17.09.2024 požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19.09.2024. Z oznámenia Colného úradu Michalovce č. 455117/2016 zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že žalobca vykonával základnú vojenskú službu od 02.10.1981 do 01.10.1983 a dobu služobného pomeru od 01.12.1991 do 31.03.2016, a tak celková doba výkonu štátnej služby žalobcu pre nárok na výsluhové zabezpečenie podľa je 26 rokov a 128 dní. Žalobcovi rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 556139/2016-2 zo dňa 26.04.2016 vznikol nárok na výsluhový dôchodok od 01.04.2016. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia v spojení s prílohou 3a Zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 19.09.2024.

44. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.04.2016. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu celkom 26 rokov a 128 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.04.2016. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 16,3699 rokov, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

45. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

46. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci, bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať sociálnu poisťovňu.

47. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení.

48. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

49. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

50. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012).

51. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa až 45 a

52. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa zákona o sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať .

53. Priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a “ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017).

54. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti , rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa . a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad a zákona o sociálnom

poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“

55. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

56. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

58. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa / odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).