Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/41/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. et JUDr. PhDr. et PhDr. Ladislav Kupka, PhD., LL.M, nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. 17. Novembra 3088/50, 022 01 Čadca, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-MSSR-008167/2023/RK zo dňa 11.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.04.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.04.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 23.04.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S- MSSR-008167/2023/RK zo dňa 11.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie č. S-MSSR-008167/2023 zo dňa 28.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pozastavil žalobcovi výkon notárskeho úradu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1T/63/2022 z dôvodu, že dňa 20.06.2022 na neho bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 505/20/5502-33, EEČ: 2-37-374-2022 zo dňa 20.06.2022, pretože bol dôvodný záver, že ako verejný činiteľ mal spáchať prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže napadnutým rozhodnutím došlo u žalobcu k prerušeniu výkonu povolania notára, čo malo pre neho okamžité existenčné dôsledky, pretože bol na výkone tejto činnosti závislý. O zdroj príjmu mali prísť aj obe zamestnankyne žalobcu, z ktorých jedna bola samoživiteľkou maloletého dieťaťa. Pozastavením výkonu notárskeho úradu sa zároveň výrazne poškodzovala profesionálna povesť a dôveryhodnosť žalobcu, čo mohlo mať dlhoročné následky aj v prípade, že by bolo napadnuté rozhodnutie následne zrušené. Pozastavením výkonu notárskeho úradu sa rušila kontinuita plnenia notárskych funkcií v regióne, čo malo dopad aj na návštevníkov žalobcu. Pozastavenie výkonu notárskeho úradu mohlo vyvolať aj ďalšie civilné nároky, resp. mohlo viesť k prieťahom v konaniach, ktoré by za žalobcu vykonával ustanovený zástupca. Pozastavením výkonu notárskeho úradu by zostala notárskymi službami nepokrytá spádová oblasť s približne 16 000 obyvateľmi. Najbližší notársky úrad sa nachádzal v Čadci, teda 20 km od notárskeho úradu žalobcu, pričom veľkú časť obyvateľov Turzovky a okolia tvorili seniori, pre ktorých bolo vycestovanie za notárom nemožné ako zo zdravotného, tak i z finančného hľadiska. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by nedošlo k zásadnému narušeniu verejného záujmu, keďže výkon notárskej činnosti bolo možné

podrobiť dozoru aj bez potreby okamžitého pozastavenia výkonu notárskeho úradu. Správna žaloba mala reálne opodstatnenie a nepredstavovala svojvoľné zneužitie práva, pretože napádala nielen vecnú stránku rozhodnutia žalovaného, ale aj porušenie procesných práv žalobcu.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“ alebo „predmetný návrh“) vyjadril podaním zo dňa 25.08.2025, doručeným správnemu súdu dňa 27.08.2025, konštatujúc, že nebola naplnená hypotéza . Žalobca doposiaľ nepreukázal odpadnutie dôvodu na rozhodnutie podľa Notárskeho poriadku, a preto ním deklarované údajné dôvody pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navyše nijakým spôsobom nepreukazoval, nemali v danom prípade žiadnu relevanciu. Žalovaný preto nesúhlasil s návrhom žalobcu na odloženie vykonateľnosti napádaných rozhodnutí žalovaného. Tento návrh považoval žalovaný za nedôvodný a neopodstatnený v celom rozsahu.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a b) . Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo

opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.

11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to majúc na pamäti, že žalobca návrh odôvodnil predovšetkým hrozbou existenčných dôsledkov tak pre neho ako aj pre ďalšie osoby (ďalej len „hrozba existenčných dôsledkov“), hrozbou dôsledkov napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“) vo vzťahu k jeho profesijnej povesti a dôveryhodnosti a tiež dopadmi rozhodnutia žalovaného na výkon notárskych funkcií v predmetnom regióne. Žalobca napokon návrh odôvodnil aj poukazom na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

13. Vo vzťahu k odôvodneniu návrhu hrozbou existenčných dôsledkov správny súd uvádza, že žalobca k návrhu nepripojil žiadne prílohy za účelom preukázania tejto hrozby. Inými slovami, žalobca k návrhu nepripojil prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky (dopady) okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch (dopadoch) rozhodnutia žalovaného z hľadiska tvrdenej hrozby existenčných dôsledkov. Žalobca tak v súvislosti s tvrdenou hrozbou existenčných dôsledkov týkajúcich sa jeho samotného nijako bližšie neozrejmil svoju majetkovú situáciu a aj jeho vyjadrenia o existenčných dôsledkoch týkajúcich sa jeho zamestnancov zostali len v hypotetickej rovine nepodloženej žiadnymi dôkazmi. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle alebo písm. b) . Pri dôvode na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , relevantného v predmetnej právnej veci, je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Ak teda žalobca navrhne priznať správnej žalobe odkladný účinok, má povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

14. Pokiaľ ide o hrozbou dôsledkov rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k profesijnej povesti a dôveryhodnosti žalobcu, správny súd v prvom rade pripomína, že prípadné priznanie odkladného účinku správnej žalobe by sa nijako nedotklo právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Ak by aj správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, nič by to nezmenilo na skutočnosti existencie rozhodnutia žalovaného a jeho právoplatnosti. Je pritom zrejmé, že dopad na profesijnú povesť a dôveryhodnosť žalobcu by eventuálne mohla mať samotná existencia právoplatného rozhodnutia žalovaného.

15. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené dopady rozhodnutia žalovaného na výkon notárskych funkcií v predmetnom regióne, tieto zostali len v hypotetickej rovine nepodloženej žiadnymi dôkazmi. Žalobca

si zároveň v tomto smere v konečnom dôsledku čiastočne protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že pozastavením výkonu jeho notárskeho úradu zostane notárskymi službami nepokrytá spádová oblasť s približne 16 000 obyvateľmi a na druhej strane uvádza, že notárske úkony bude vykonávať ustanovený zástupca.

16. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spochybňujúce v konečnom dôsledku zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, tieto neboli pri rozhodovaní o predmetnom návrhu relevantné. Žalobcom eventuálne tvrdené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a námietky týkajúce sa jeho postupu v administratívnom konaní totiž nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Správny súd si tak pri rozhodovaní o predmetnom návrhu neutvára a ani nemôže utvárať predbežný úsudok o tom, či je napádané rozhodnutie skutočne nezákonné, resp. či žalobné námietky nie sú zjavne neopodstatnené.

17. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody ani hrozbu závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).