Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9P-127-2025.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Subarea
9P/127/2025
Uznesenie
4 9P/127/2025
Mestský súd Bratislava II vo veci navrhovateľky - manželky: A. B. C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, XXX XX H., zastúpená: AK Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892 a manžela: I. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXXXX K. C. L. J., K., štátny občan L. D., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
4 9P/127/2025
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
2 9P/127/2025
1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 16.09.2025 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom.
2. Manželka v návrhu uviedla, že manželia žili v spoločnej domácnosti na adrese do júna 2025, avšak po ukončení školského roka sa manželka rozhodla trvale odsťahovať z Nemecka a vrátiť sa na Slovensko. Manžel ostal bývať v Nemecku. Z návrhu vyplýva, že manželia na území Slovenskej republiky nikdy nemali spoločné bydlisko a ich posledné spoločné bydlisko bolo v Nemecku na adrese: J. XX, XXXXX K. C. L. J..
3. Na základe uvedených skutočností súd zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva pričom navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom L. D.. Ide teda o vec s medzinárodným prvkom. Slovenská republika sa od 01.05.2004 stala členom Európskej únie, a preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patria aj nariadenia, sa stali pre ňu záväzné. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že účastníci konania nemali spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky, ale posledné spoločné bydlisko mali v Nemecku na adrese J. XX, XXXXX K. C. L. J.. Ide teda o konanie, ktorého účastníkmi sú občania členských štátov Európskej únie. V danom prípade je potrebné aplikovať Nariadenie rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v manželských veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva.
4. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.
5. Podľa úvodného bodu 9 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, pokiaľ ide o rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských zväzkov. Nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody rozvodu, majetkové dôsledky manželstva alebo iné súvisiace opatrenia. Na rozhodnutia o zamietnutí zrušenia manželských zväzkov by sa jeho ustanovenia o uznávaní nemali vzťahovať.
6. Podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
7. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).
10. Princíp právomoci podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Čo sa týka manželských vecí, neuplatňuje sa žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny z nich nemá prednosť.
11. Zo znenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v manželských veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod manželstva sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
12. Po oboznámení sa s návrhom manželky mal tunajší súd za preukázané, že pre konanie o návrhu na rozvod manželstva nemá splnenú podmienku právomoci stanovenej Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111. Ako vyplýva z návrhu, manželia na území Slovenskej republiky nemali spoločné bydlisko a
ich posledné spoločné bydlisko bolo v Nemecku na adrese: J. XX, 67433 Neustadt an der Weinstrasse, pričom manžel sa na tejto adrese doposiaľ zdržuje. Podľa názoru súdu preto nie je naplnená podmienka právomoci slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva.
13. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania (manželka sa na Slovensko vrátila v júli 2025, návrh bol podaný v septembri 2025), resp. nie je naplnená žiadna z podmienok podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, dospel súd k názoru, že nemá právomoc, nakoľko si ju nemôže založiť na žiadnom princípe uvedenom v tomto nariadení, pričom právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má príslušný súd v Nemecku.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
2 9P/127/2025
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).