Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33P-92-2025.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Subarea
33P/92/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, D. E. F.; dieťa matky: G. H. C., narodená XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XXXX/XX, J. a otca: G. E. C., narodený XX.XX.XXXX, I. J. K. XXXX/XX, J. (navrhovateľ); o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2025 sa otec maloletého A. domáhal neodkladného zníženia svojej mesačnej vyživovacej povinnosti na syna, určenej mu schválenou rodičovskou dohodou v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 17P/148/2024-138 zo dňa 11.6.2025 vo výške 1.000 eur, z toho 800 eur ako bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor, pričom otec teraz žiada o zníženie na celkovú sumu 250 eur, z toho 200 eur ako bežné výživné a 50 eur na tvorbu úspor. Vo veci samej sa tiež domáha zníženia v júni dohodnutého výživného na maloletého.
2. V návrhu otec uvádzal, že po právoplatnosti označeného rozsudku tunajšieho súdu došlo na jeho strane k zásadnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto zmena je podstatná, trvalejšieho charakteru a má priamy dopad na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť vo výške schválenej súdom. V čase rozhodovania súdu zastával funkciu riaditeľa a bol v pracovnom pomere na dobu neurčitú. V rámci tejto pozície mal pravidelný a stabilný príjem, ktorý umožňoval riadne a bezproblémové plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 1.000 eur mesačne. Po právoplatnosti rozsudku však došlo k zásadnej zmene, keďže bol odvolaný z funkcie riaditeľa, čím sa skončil jeho pracovný pomer na dobu neurčitú. Týmto krokom stratil istotu dlhodobého zamestnania, ako aj stabilitu pravidelného príjmu. Zamestnávateľ mu následne ponúkol iba prechodné riešenie, a to pracovný pomer na dobu určitú v trvaní 3 mesiacov s rozsahom 60 hodín mesačne. V porovnaní s jeho predchádzajúcim pracovným pomerom na dobu neurčitú, spojeným s funkciou riaditeľa a stabilným príjmom, ide o podstatne menej výhodné podmienky, ktoré mu prinášajú iba obmedzený a nepravidelný príjem. Tento príjem objektívne nepokrýva ani jeho základné životné náklady, a preto mu neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť v dohodnutom rozsahu. Zároveň je povinný znášať fixné mesačné výdavky, ktoré nemožno považovať za nadštandardné, ale ide o výdavky nevyhnutné a povinné. Konkrétne náklady na bývanie a energie vo výške približne 60 eur, výdavky na stravu a základné životné potreby vo výške približne 450 eur, náklady na telekomunikačné služby (mobil, internet) vo výške približne 30 eur, splátku hypotekárneho úveru vo výške 2.000 eur mesačne, pričom suma 1.000 eur z tejto splátky pripadá na spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej aj naďalej býva matka spolu s deťmi. Ide o výdavky objektívne, ktoré nie je možné znížiť alebo obísť bez toho, aby došlo k ohrozeniu jeho základnej existencie alebo porušeniu jeho zmluvných povinností. Napriek tomu, že sa aktívne usiluje o nájdenie nového stabilného zamestnania alebo vytvorenie podmienok pre podnikateľskú činnosť, súčasný stav príjmov navrhovateľa mu objektívne
neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 1.000 eur mesačne podľa právoplatného rozsudku. V prípade, ak by výživné zostalo zachované v plnej výške až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zmenu, hrozila by mu vážna ujma spočívajúca v zadlžovaní, omeškaní so splátkami záväzkov a ohrození základného životného minima. Súčasný stav, kedy sú príjmy navrhovateľa zásadne a trvalo znížené, a zároveň je povinný znášať objektívne nevyhnutné mesačné výdavky v rozsahu presahujúcom jeho aktuálne príjmy, predstavuje nerovnováhu medzi reálnymi možnosťami a zákonnou povinnosťou, ktorá bola určená v čase podstatne odlišných pomerov. Zachovanie výživného v pôvodne určenej výške by bolo za týchto okolností v priamom rozpore so zásadou proporcionality, ako aj so zásadou rovnosti oboch rodičov pri plnení vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov nezávislých od vôle navrhovateľa, nemá možnosť aktívne sa podieľať na osobnej starostlivosti o dieťa (napriek opakovaným snahám o nadviazanie kontaktu), je nevyhnutné, aby aj táto skutočnosť bola súdom zohľadnená pri posudzovaní primeranosti výšky výživného. Otec preto žiada o zníženie mesačnej vyživovacej povinnosti týmto neodkladným opatrením až do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorý podal ako samostatný návrh.
3. Otec k návrhu pripojil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 17P/148/2024-138 zo dňa 11.6.2025, pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Slovenská legálna metrológia n. o. zo dňa 7.7.2025 a zápisnicu zo zasadnutia správnej rady Slovenskej legálnej metrológie n. o. uskutočnenej dňa 7.7.2025.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2 vety prvej tohto ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
5. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana jeho dôstojnosti, tiež duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie jeho vývinu, mravnej výchovy a podobne.
6. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
7. Podľa § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ods. 1). Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (ods. 2). Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (ods. 2). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).
8. Súd k návrhu otca uvádza, že základnou vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok (napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku), alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, kam patrí aj ustanovenie § 121, § 157 CMP, či § 78 Zákona o rodine. Zmenu rozsudku možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Právo súdu vec opätovne prejednávať musí byť najskôr dokazovaním preukázaná. V prvej fáze konania sa tak súd zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku o výžive maloletých, avšak pri tomto rozhodovaní nestačí len úvaha súdu o tom, že jej doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je preto potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ sa konanie o zmenu už právoplatného rozsudku začalo na návrh a súd nezistí dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia, návrh zamietne. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení. Rozsudky sa zásadne menia rozsudkom a uznesenia uznesením.
9. Ďalej súd dodáva, že obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Inštitút neodkladného opatrenia by vzhľadom na jeho účel, ktorým je nutnosť dočasnej ochrany oprávneného (v prípade výživného najmä maloletého dieťaťa), nemal byť rozširovaný na situácie toho druhu, kedy sa v dôsledku tvrdenej zmeny pomerov výživou povinný rodič snaží, ešte pred novým rozhodnutím súdu vo veci, dosiahnuť zníženie už súdom určeného výživného. Predbežným opatrením totiž možno poskytnúť dočasnú ochranu výživou oprávnenému, uložením povinnosti jednému z rodičov/prípadne aj obom; nie je však určené na zmierňovanie určitých povinností, ktoré boli už v minulosti určené rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa povinný rodič bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by bezodkladný výkon rozhodnutia mohol mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, môže súdny exekútor podľa § 61 písm. h) EP vydať upovedomenie o odložení exekúcie.
10. V ďalšom konaní, avšak o návrhu otca vo veci samej, bude súd riadne pokračovať a zisťovať, či sa zmenili pomery odôvodňujúce zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom. Preto súd návrh otca na
neodkladné zníženie výživného, navyše dohodnutého v sume 1.000 eur mesačne iba pred 3 mesiacmi medzi rodičmi maloletého A. na tunajšom súde, zamietol ako nedôvodný a neprípustný.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovil ani účastníci nenavrhli inak, pričom žiadne trovy konania doposiaľ nikomu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku; ďalej proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).