Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-51-2021.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Csp/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, pr. zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica 97 401, IČO: 45 018 201 proti žalovanému: H. N. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX, H. XXX XX, v konaní o zaplatenie 111,48 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,64 eura od 28.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 52,- eura od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 12,84 eura od 28.11.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie pod sp. zn. 19Up/2241/2020) 24.12.2020 a postúpenou Okresnému súdu Košice II domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 111,48 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,64 eura od 28.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 52,- eura od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 12,84 eura od 28.11.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) medzi postupcom O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil 09.09.1010 postupca na žalobcu pohľadávku proti žalovanému zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá je v prílohe zmluvy o postúpení uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXX.
3. Postupca a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy poskytol jeho právny predchodca služby v podobe aktivovaného programu, za ktoré mal žalovaný pravidelne platiť cenu v zmysle cenníka. Služby postupca vyúčtoval faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 106,64 eura splatná 27.9.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 58,- eura splatná 28.10.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 22,84 eura splatná 27.11.2019.
4. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
5. Súdu sa napriek vykonanému šetreniu prostredníctvom dostupných evidencií a lustrácií (Register obyvateľov SR, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Sociálna poisťovňa) nepodarilo doručiť žalovanému žalobu prostredníctvom poštového podniku ani príslušného útvaru policajného zboru, preto bola doručená v súlade s ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa ku žalobe nevyjadril.
6. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) CSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli a webovej stránke súdu zverejnené od 23.11.2021 v lehote podľa ust. § 219 ods. 3 CSP pred jeho verejným vyhlásením 12.01.2022.
7. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil tieto dôkazy: odstúpenie od zmluvy z 11.11.2019, podací hárok č. D., oznámenie o postúpení pohľadávok z 11.09.2020, zmluva o poskytovaní verejných služieb z 24.07.2019, pokus o zmier z 05.11.2019, upomienka za neuhradené faktúry z 07.10.2019, fotokópia občianskeho preukazu žalovaného, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva z 14.10.2020, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 106,64 eura splatná 27.9.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 58,- eura splatná 28.10.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 22,84 eura splatná 27.11.2019.
8. Žalovaná nepredložila ako prostriedky procesnej obrany žiadne dôkazy.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v súlade s ust. § 204 CSP a zistil tento skutkový stav, ktorý bol medzi sporovými stranami nesporný: Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 11.09.2020 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 07.09.2020 medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 a žalobcom. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi postupcom a žalovaným 24.07.2019, pričom bol aktivovaný program Strieborný O2 Paušál. V zmysle tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka.
10. Postupca poskytol žalovanej aktivovaný program služieb a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu podľa cenníka. Služby postupca vyúčtoval faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 46,64 eura splatná 27.9.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 52,- eura splatná 28.10.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 12,84 eura splatná 27.11.2019.
11. Podľa ust. § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), písm. s) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška
jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
14. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
17. Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
18. Podľa ust. § 44 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
19. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V konaní mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou na základe spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalovaná bola za poskytnuté služby povinná právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť v lehote splatnosti ich cenu vyúčtovanú jednotlivými faktúrami. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za právnym predchodcom žalobcu skutočne poskytnuté služby v sume 111,48 eura je opodstatnený, pretože žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté a spotrebované služby riadne a včas, mimo nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky a poplatkov obmedzenie služieb, ktoré boli zahrnuté do jednotlivých faktúr. Žalobca však sumu za upomienky a poplatky za obmedzenie služieb nežiadal priznať.
23. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, má žalobca v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právo na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku vo výške 5 % zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania žalovaného (0 %) s úhradou jednotlivých faktúr zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
24. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z ust. § 232 ods. 3 CSP a začína plynúť od právoplatnosti tohto rozsudku.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok).