Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sas/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D., zast.: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 05. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 22. 03. 2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Starobný dôchodok žiadal žalobca priznať od 22. 03. 2021.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 520 626 1780 0 zo dňa 13. 05. 2024 podľa ustanovení § 65, § 60, § 255 a § 274 Zákona o sociálnom poistení a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že ust. a 2 umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v . Nakoľko nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky, žalobcovi nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SV-VZ-44.361-4/2010 zo dňa 28. 09. 2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. 07. 2010 podľa , , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobcovi bola na vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010.

Žalobca v období od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie – t.j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, a preto ani s prihliadnutím na § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je možné znížiť žalobcov dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Vzhľadom na uvedené žalobca dôchodkový vek 62 rokov dosiahol 26. 06. 2014. Ku dňu 26. 06. 2014 žalobca získal 1 689 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 229 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia priloženom k prvostupňovému rozhodnutiu. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku k 22. 03. 2021, nakoľko v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 07. 2010, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 25. 06. 2024, v ktorom v podstatnom namietal, že od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 slúžil 38 rokov a 213 dní v Hasičskom a záchrannom zbore v II. pracovnej kategórii, ktorá nebola zhodnotená pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok a zvyšok 1 689 dní odpracoval v civilnom zamestnaní, a teda spolu odpracoval na dôchodkové účely 15 772 dní, t.j. 43 rokov a 77 dní.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení na rozhodovanie o odvolaní vydal podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. 520 626 1780 0 zo dňa 23. 07. 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil.

5. Základným argumentom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bol právny záver žalovanej, že žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií, a preto nie sú u neho splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 07. 2010 a podľa zisteného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča v období od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 bol zaradený do II. pracovnej kategórie a nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto ani s prihliadnutím na § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je možné znížiť dôchodkový vek, nakoľko zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná tiež uviedla, že pri hodnotení doby služby hasiča nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke (ďalej len „Dohovor č. 128“), nakoľko obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, a teda nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku, nakoľko bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy. Žalovaná odmietla, že by v prípade žalobcu postupovala účelovo, či diskriminačne. Žalobca nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31. 07. 2024.

Správna žaloba

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu správnu žalobu (27. 08. 2024) na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil Sociálnej poisťovni na nové konanie a nové rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa chce vyhnúť zodpovednosti vo

veci priznania starobného dôchodku žalobcovi ako vyslúžilcovi rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - hasičovi, na ktorý má právny nárok. Žalovaná si nevšimla roky výkonu služby hasiča v II. pracovnej kategórii. Žalobca poukázal na to, že zachovanie získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zakotvujú vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia až dve ustanovenia, a to a Zákona o sociálnom poistení až do 31. 12. 2023. Žalobca uviedol, že žalovaná mu dôsledne nezapočítala a v osobnom liste dôchodkového poistenia nevyznačila všetky odslúžené odpracované roky v príslušnej preferovanej kategórii tak, ako mala, čo viedlo k vygenerovaniu zlého výsledku. Žalobca zdôraznil, že dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil už v roku 2014, t.j. cca pred desiatimi rokmi. Žalobca žiadal priznať starobný dôchodok ku dňu 22. 02. 2021 (pozn. správneho súdu – správne má byť 22. 03. 2021) žiadosťou zo dňa 22. 03. 2024, pretože od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 odslúžil 14 083 dní, t.j. 38 rokov a 213 dní v Hasičskom a záchrannom zbore v II. pracovnej kategórii, pričom zvyšok 1 689 dní odpracoval v civilnom zamestnaní, t.j. spolu odpracoval 15 772 dní, t.j. 43 rokov a 77 dní na dôchodkové účely, čo žiadal adekvátne zohľadniť vo svojej nepriaznivej dôchodkovej situácii. Žalobca uviedol, že žiadosť o starobný dôchodok sa podáva na formulárovej žiadosti, do ktorej sa nedá zasahovať a že nemohol navrhovať a uplatňovať všetky kľúčové dôkazy ani klásť otázky. Žalovaná čerpala informácie a podklady od neznámych a pochybných zdrojov. Žalobca uviedol, že žiada správny súd, aby žalobcovi urobil dva oficiálne a transparentné výpočty sumy starobného dôchodku, a to podľa a podľa Zákona o sociálnom poistení, aby mohol tieto výsledky porovnať a sám sa slobodne rozhodnúť. Žalovaná podľa žalobcu vierolomne zaobchádza s poistencami, sama si vypočíta, čo chce, manipuluje s číslami, ako sa jej to hodí a ukrýva ich pred poistencami. Žalobca nemá odkiaľ vedieť, že výpočet starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou je pre neho najvýhodnejší a kladie hypotetickú otázku, či mu dá na to odpoveď správny súd po posúdení oprávnenosti jeho správnej žaloby. V napadnutom rozhodnutí žalovanej vydanom prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne absentuje základná substancia pre výpočet objektívnej sumy starobného dôchodku, nakoľko doterajšia substancia je natoľko zdeformovaná, že si vyžaduje od počiatku radikálnu nápravu. Výpočet starobného dôchodku nie je podľa žalobcu správny, transparentný, spravodlivý a žalobcu viditeľne a dlhodobo poškodzuje. Žalobca poukázal na to, že výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01. 07. 2010 je založený len na princípe výsluhy, t.j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. V ďalšom uviedol, že prechodné ustanovenie umožňovalo, aby si hasiči, ktorým skončí služobný pomer medzi rokmi 2008 až 2010 mohli uplatniť nárok na dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná žalobcovi odpracované roky v II. a III. pracovnej kategórii na tento účel nezohľadnila, čím ho diskriminuje a poškodzuje. Znenie v nadväznosti na Zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a to do 31. 12. 2023. Podľa prechodného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004. Pred dátumom 01. 04. 2002 boli príslušníci vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany v pracovnom pomere, pričom od 01. 04. 2002 sú v služobnom pomere až do súčasnosti. Priznanie výsluhového dôchodku podľa nijako nevylučuje, aby obdobie výkonu služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobca tiež namietal, že ak by príslušník Hasičského a záchranného zboru nesplnil podmienku získania 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má žalovaná povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Postupom žalovanej dochádza k porušovaniu princípu primeranosti a alikvotnej časti s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v dôchodkových veciach. Žalobca uviedol, že patril do II. kategórie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorá bola podľa výkonu služby ako zásahová do roku 2000 zaradená do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie vo funkciách podľa vtedajších platných právnych predpisov, a to rozkazu Ministerstva vnútra ČSSR č. 12/1968 a Nariadenia Ministerstva vnútra SSR č. 26/1978. Po roku 2008 všetci príslušníci Hasičského a záchranného zboru (zásahoví aj nie zásahoví) išli do výsluhového dôchodku podľa , kde sa už nerozlišujú II. a III. pracovné kategórie, resp. kategórie funkcií. Žalobca namietal, že žalovaná napriek skutočnosti, že sa dožadoval ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci, vypočutia svedkov, spolužiakov, veliteľov, tieto nebrala do úvahy. V dôsledku nedokazovania v správnom konaní, ktoré žalobca označil za systémovú chybu, sa podľa neho zbytočne zahlcujú všeobecné súdy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovaná

postupovala formalisticky, pričom pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel. V ďalšom žalobca poukázal na to, že k otázke rozsahu prieskumu záverov správneho orgánu o prejudiciálnej otázke sa vyjadril už Najvyšší správny súd v roku 1935 (Boh. F 7431/1935). Poukázal i na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 575/2003, IV. ÚS 1214/12, II. ÚS 2062/14, Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 118/2013, I. ÚS 306/2010, ako i na to, že správny súd je orgán, ktorý musí dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a má byť nápomocný pri odstraňovaní prípadných porušení tým, že mal navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré mala žalovaná vykonať. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania, vykonanie vyčerpávajúceho dokazovania a zisťovania.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10. 10. 2024 navrhla, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, že obdobie výkonu služby profesionálneho hasiča nie je v zmysle relevantnej právnej úpravy možné pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť, preto bolo o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnuté správne, keďže táto bola zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je zákonné a vydané v súlade s právnou úpravou. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 v II. pracovnej kategórii. Žalovaná uviedla, že z evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii žalovanej, vystaveného zamestnávateľmi vyplýva, že doba služobného pomeru profesionálneho hasiča nebola zaradená do zvýhodnenej (I.) pracovnej kategórie. Žalobca vykonával zamestnanie v Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré nebolo zaradené do I. pracovnej kategórie, v ktorom nebol zaradený do výkonu služby v I. alebo v II. kategórii funkcií, a preto nie je možné na jeho dôchodkové nároky aplikovať ustálenú rozhodovaciu prax súdov a uvedené obdobie mu hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo žalobcovi zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. Doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok. Doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, preto sa na žalobcu nevzťahuje ani § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s . Pojmy I. a II. pracovná kategória nie sú totožné s pojmami I., resp. II. kategória funkcií (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/212/2014 zo dňa 30. 11. 2016 a sp. zn. 7Sk/16/2018). Námietku diskriminačného prístupu žalovaná označila za nedôvodnú, keďže iný postup, než podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení nie je možný. Žalovaná napokon uviedla, že sa stotožňuje s názorom, ktorý prijali už v rámci svojej rozhodovacej činnosti správne súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach, ale uviedla, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiaľ nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu a inak bolo rozhodnuté len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky žalovanú konkrétnym rozsudkom, v konkrétnej veci (individuálnym právnym aktom) zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v tomto právoplatnom rozhodnutí.

Replika žalobcu

8. Žalobca dňa 12. 11. 2024 podal repliku, v ktorej zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal preskúmal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

10. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych

veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

11. Žalobca sa na nariadené pojednávanie dňa 23. 09. 2025 nedostavil. Dňa 05. 08. 2025 bola správnemu súdu doručená žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ktorá nebola správnym súdom s poukazom na akceptovaná, nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie nariadeného pojednávania, o čom bol žalobca informovaný zo strany správneho súdu dňa 20. 08. 2025 (č.l. 46 súdneho spisu). V deň pojednávania žalobca doručil správnemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu email o 08:44 hod., ku ktorému pripojil oznámenie Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 09. 2025 o zrušení termínu hlavného pojednávania dňa 24. 09. 2025 vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/124/2009 a súčasne správnemu súdu oznámil, že ostal zaskočený postupom Okresného súdu Prešov, pretože by sa zariadil inak a určite by prišiel na pojednávanie. Správny súd konštatuje, že pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2T/124/2009 bolo vytýčené na Okresnom súde Prešov na deň 24. 09. 2025 o 08:30 hod. a nie na deň 23. 09. 2025, kedy bolo nariadené pojednávanie na správnom súde v prejednávanje veci. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania, správny súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

12. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 23. 09. 2025 uviedla, že žalovaná trvá na všetkých svojich doterajších písomných podaniach, hlavne na písomnom podaní zo dňa 10. 10. 2024 s tým, že trvá na všetkých právnych argumentoch, ktoré sú uvedené v predmetnom vyjadrení žalovanej k správnej žalobe. Napokon navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť. Náhradu trov konania neuplatnila.

13. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

17. Podľa po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

18. Podľa c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

20. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Podľa ustanovenia sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

24. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

26. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

27. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

29. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

31. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch 1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

32. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

33. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 22. 03. 2021.

35. Medzi účastníkmi správneho súdneho konania bolo sporné to, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, nebolo pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia zohľadnené obdobie, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a ktoré bolo žalobcovi hodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku.

36. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu správneho súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 22. 03. 2024 o starobný dôchodok od 22. 03. 2021,

- žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 26. 06. 2014,

- ku dňu 26. 06. 2014 bolo žalobcovi zhodnotených 1 689 dní obdobia dôchodkového poistenia, (t.j. 4 roky a 229 dní),

- od 01. 10. 2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok,

- na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 zaradená do II. pracovnej kategórie.

37. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil so záverom žalovanej vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdenom napadnutým rozhodnutím, že nakoľko žalobca nebol v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný od 01. 07. 2010 výsluhový dôchodok, na nárok, ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, nie je možné obdobie trvania služobného pomeru zhodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok.

38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 214/2008 zo dňa 28. 10. 2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru č. 128 možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

39. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového

poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“

40. Správny súd tiež poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. 08. 2012, v zmysle ktorého: „Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby () a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“

41. Rozhodovacia prax posudzovania vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola jednoznačne zjednotená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05. 06. 2024, ktorý v bode 30. uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“

42. Správny súd ďalej uvádza, že podľa boli zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. 12. 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií, pričom zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli vyznačené v rezortných zoznamoch zamestnaní a do III. pracovnej kategórie boli zaradené ostatné zamestnania. Pokiaľ ide o otázku nezaradenia výkonu služby žalobcom do I. (II.) kategórie funkcií, správny súd uvádza, že vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na Zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v Rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30. 10. 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v Rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa Z .z..“

43. Vo vzťahu k nároku na zníženie dôchodkového veku správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca požiadal žiadosťou z 22. 03. 2024 o priznanie starobného dôchodku od 22. 03. 2021, pričom dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil už ku dňu 26. 06. 2014, žalovaná nemala dôvod posudzovať vec tak, či žalobca získal nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko žalobca splnenie dôchodkového veku 62 rokov (ako jedného zo zákonných kritérií pre priznanie starobného dôchodku) neodvodzoval od zníženia dôchodkového veku podľa kategórie funkcií. Výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Splnenie dôchodkového veku žalobcom dňom 26. 06. 2014 nebolo medzi účastníkmi konania sporné, pričom k podaniu žiadosti o priznanie starobného dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalobcu dňa 22. 03. 2024 došlo po dosiahnutí dôchodkové veku a starobný dôchodok žalobca žiadal priznať od 22. 03. 2021, t.j. po dovŕšení dôchodkového veku.

44. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou namietal, že sa dožadoval ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci, vrátane vypočutia svedkov, spolužiakov, veliteľov, pričom žalovaná tieto návrhy nebrala do úvahy, správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa ust. § 188 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.“ Podľa § 184 ods. 5 druhá veta Zákona o sociálnom poistení „je fyzická osoba, ktorá podala písomnú žiadosť o priznanie dávky povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.“ Je teda prioritne na účastníkovi konania, aby predložil všetky dôkazy, či návrhy na dokazovanie, keďže práve účastník konania – fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v tomto sa nenachádza ani žiadosť žalobcu o nariadenia ústneho pojednávania vo veci priznania starobného dôchodku a ani žiadne návrhy žalobcu na vypočutie svedkov, vrátane uvedenia skutočností, na ktoré majú byť svedkovia vypočutí. Správny súd má za to, že procesné práva

žalobcu neboli predmetným postupom žalovanej, ktorá vo veci nenariadila ústne pojednávanie nijako ukrátené a žalobca mohol uplatniť všetky svoje námietky či pripomienky v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nenariadila vo veci jeho nároku na starobný dôchodok ústne pojednávanie. Rovnako z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalobca vzniesol konkrétny návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov. Žalobca len všeobecne namietal, že do formulára žiadosti o priznanie starobného dôchodku sa nedá zasahovať, preto nemohol uplatňovať dôkazy.

45. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že žiada správny súd, aby žalobcovi urobil dva oficiálne a transparentné výpočty sumy starobného dôchodku, a to podľa a podľa Zákona o sociálnom poistení, aby mohol tieto výsledky porovnať a sám sa slobodne rozhodnúť, správny súd uvádza, že nemôže nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy a atrahovať si jeho kompetencie. Správny súd primárne nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov administratívnoprávnych vzťahov, ale skúma a posudzuje, či o týchto právach a povinnostiach zákonne rozhodol kompetentný orgán verejnej správy.

46. V zmysle osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia, žalovaná na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zhodnotila obdobie od 13. 03. 1974 do 28. 02. 1975, ktoré spadalo do rámca trvania služobného pomeru žalobcu od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ani z obsahu správnemu súdu predloženého administratívneho spisu nebolo správnemu súdu zrejmé, či napriek právnemu názoru orgánov verejnej správy o nemožnosti zhodnotenia obdobia trvania služobného pomeru žalobcu (zhodnoteného pre nárok a výšku výsluhového dôchodku) na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, nebolo obdobie trvania služobného pomeru žalobcu od 13. 03. 1974 do 28. 02. 1975 zhodnotené. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 20. 08. 2025 (č. l. 48 súdneho spisu) žalovaná predložila dňa 22. 08. 2025 evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, z ktorých vyplynulo, že v rámci doby trvania služobného pomeru žalobcu od 10. 12. 1971 do 30. 06. 2010 mal žalobca súbežne i vedľajší pracovný pomer ako robotník v trvaní od 13. 03. 1974 do 28. 02. 1975 pre zamestnávateľa Technické služby mesta Považská Bystrica, ktorý mu bol na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zhodnotený. Na základe uvedeného správny súd uzatvára, že je nesporné, že žalovaná žalobcovi z doby dôchodkového poistenia vylúčila celú dobu služobného pomeru, ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok od 01. 07. 2010 a túto pre vznik nároku na starobný dôchodok nehodnotila.

47. Správny súd na dôvažok uvádza, že v dôsledku súbežného uplatňovania osobitného systému sociálneho zabezpečenia a všeobecného systému sociálneho poistenia dochádza nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom Zákona o sociálnom poistení k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri uplatnení postupu žalovanou v prejednávanej veci zamietnutím žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, ako dávky dôchodkového zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, v ktorom bol žalobca poistený, dochádza k diskriminácii žalobcu, a to z dôvodu, že tento nezískal celé obdobie dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme, ale jeho časť získal aj v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

48. Vyššie uvedené právne závery vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že sa jedná o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v predmetnej oblasti, a preto správny súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj jemu predchádzajúce zrušil podľa v spojení s a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

49. Orgány verejnej správy sú podľa viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citovanú judikatúru bude povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku v kontexte všetkých skutočností vyplývajúcich z administratívneho konania. V prvom rade by mal orgán verejnej správy stanoviť

výšku starobného dôchodku a to postupom, keď najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a takto stanovenú výšku starobného dôchodku krátiť pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Na základe takto stanovenej výšky starobného dôchodku následne posúdi vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65 Zákona o sociálnom poistení. Orgán verejnej správy prvého stupňa bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom ( ). Podľa povinnosti podľa neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.