Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-100-2025.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/100/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C., D. XX, právne zastúpená: E. C. B., advokát, so sídlom C., F. XX, proti žalovanej: G. H. A., nar. XX. XXXX XXXX, bytom H. XX, I. F. J., K. L. X, XXXX F., o zaplatenie 21 000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 38C/58/2024-107 zo dňa 9. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 38C/58/2024-107 zo dňa 9. mája 2025 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 38C/58/2024-107 zo dňa 9. mája 2025 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovaná je povinná zdržať sa scudzenia, zriadenia záložného práva a zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom M. A., katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie H. na LV č. XX, ako stavba rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý sa nachádza na parcele registra "C" s parcelným č. XXX/X, parcela registra "C" s parcelným č. XXX/X záhrada o výmere 762 m2, parcela registra "C" s parcelným č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej“ (výrok I.), „V prevyšujúcom rozsahu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta“ (výrok II.), „Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta“ (výrok III.). 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha od žalovanej zaplatenia 21 000,- eur s príslušenstvom z titulu nevrátenej pôžičky zo dňa 25. októbra 2023 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 25. apríla 2025 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I. napadnutého uznesenia (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to za účelom zabezpečenia pohľadávky uplatňovanej vo veci samej (v tomto konaní). 1.2 Súd prvej inštancie z predložených dôkazov zistil, že strany sporu potvrdili, že z titulu pôžičky/kúpnej ceny žalovaná od žalobkyne prevzala 21 000,- eur. SMS správou odoslanou na tel. č. +XX XX XXX XXXX manžel žalobkyne vyzval príjemcu SMS správy na uhradenie sumy 21 000,- eur z titulu pôžičky poskytnutej žalobkyňou dňa 25. októbra 2023. Odpoveď na SMS, datovaná 23. novembra (bez uvedenia roku) bola „N., F., A. F. I. I., B., N. H. F. O. O. N. I. M. I. N. M. L. G. A. M. M. G.. P.“. Z LV č. XX pre k. ú. H., obec M. A. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú evidované na žalovanú ako vlastníčku. Zároveň je na predmetnom LV vyznačená plomba na základe M./XXXX (Darovacia zmluva). 1.3 Súd prvej inštancie mal za osvedčenú dôvodnosť nároku vo veci samej. Bolo osvedčené, že žalobkyňa požičala žalovanej 25. októbra 2023 peňažné prostriedky vo výške 21 000,- eur, titulom zmluvy o pôžičke. A aj keď nebolo doposiaľ preukázané komu konkrétne patrí t. č. +XX XX XXX XXXX,
tak vzhľadom na notorietu, že predvoľba +XX je medzinárodnou predvoľbou do F. J. a v kontexte ďalších dôkazov a povahy konania o nariadení neodkladného opatrenia, vychádzal súd prvej inštancie z osvedčenej dôvodnosti nároku vo veci samej. 1.4 Žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď osvedčila také konanie dlžníka (žalovanej), ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, resp. hodnôt, ktoré možno exekúciou postihnúť. Uvedené bolo osvedčené, keď žalovaná ako dlžníčka žalobkyne scudzuje predmetné nehnuteľnosti, a to navyše bezodplatne. Existuje tak reálna obava z ohrozenia vymoženia pohľadávky žalobkyne v prípadnej exekúcii. 1.5 Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na princíp priority poradia zápisov práv k nehnuteľnostiam nie je navrhované zabezpečovacie opatrenie spôsobilé zápisu (materiálne nevykonateľné), a preto návrh v tejto časti zamietol. 1.6 Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie čiastočne vyhovel, keď vzhľadom na zásadu primeranosti nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu zákazu scudziť, zriadiť záložné právo a zákazu zriadiť vecné bremeno k predmetným nehnuteľnostiam. V prevyšujúcom rozsahu nakladania s nehnuteľnosťami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.7 Súd prvej inštancie podľa § 330 ods. 1 CSP limitoval neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.8 Na záver súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je daná právomoc súdu prvej inštancie bez ohľadu na záver, ktorý orgán má právomoc konať vo veci samej.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná (ďalej aj len ako „odvolateľka“) odvolanie a žiadala, aby odvolací súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že ustanovenia o zabezpečovacích opatreniach je potrebné vykladať tak, že zápis sporu na nehnuteľnosti a zabezpečovacie opatrenie je možné uskutočniť len v prípadoch, ak predmetom sporu je určenie vlastníctva, alebo sa žalobca domnieva, že dlžník má v úmysle zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. V predmetnom konaní žalobkyňa iba poukázala na skutočnosť, že (žalovaná) mala v úmysle už skôr uzavrieť právny úkon s vlastným bratom ohľadom predmetných nehnuteľností s cieľom vysporiadať vlastníctvo podľa skutočného stavu, avšak pravdepodobnosť úmyslu ukrátiť pohľadávku nad rámec samotného konštatovania nepreukázala. Ide len o vlastný názor žalobkyne bez žiadnych dôkazov. Žalovaná obdobne, ako už aj v podanom odpore, namietla pohľadávku žalobkyne čo do dôvodu i výšky. Poznamenala, že si voči žalobkyni uplatnila započítanie protinárokov, ktoré prevyšujú žalovanú pohľadávku, a ktoré si bude uplatňovať podľa pravidiel medzinárodného práva súkromného v F. J.. V závere poznamenala, že v tejto veci majú maďarské súdy právomoc a miestnu príslušnosť, keďže navrhovateľka má v F. J. trvalý pobyt a je držiteľkou príslušného úradného osvedčenia potvrdzujúceho adresu pobytu.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa, ktorá uviedla, že právomoc je daná súdom Slovenskej republiky, pretože žalovaná má bydlisko na území SR, ako aj z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú na území SR. Dôvodnosť neodkladného opatrenia je daná najmä tým, že žalovaná bezprostredne potom, čo sa dozvedela o podanej žalobe, tak podala návrh na vklad do príslušného katastra, titulom darovacej zmluvy. Už samotné uzatvorenie darovacej zmluvy medzi blízkymi osobami (žalovanou a jej bratom) zakladá prezumpciu odporovateľnosti takého právneho úkonu. Dodala, že žalovaná nedisponuje žiadnym iným majetkom.
4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná (odvolacia replika), ktorá nad rámec tvrdení produkovaných v odvolaní uviedla, že Q. A. nie je účastníkom tohto konania, a to ani v základnom spore, preto jeho majetkové pomery nie je možné v tomto konaní skúmať. Dodala, že voči žalobkyni si uplatňuje pohľadávky prevyšujúce jej pohľadávku, a preto by bolo nelogické, ak by chcela scudziť svoj majetok s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalobkyne. Konanie žalobkyne označila za pomstu. Zdôraznila, že právomoc v tejto veci má Okresný súd F..
5. K odvolacej replike sa už žalobkyňa nevyjadrila, i keď jej na to bol vytvorený procesný priestor.
6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. Výrok II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie nebol odvolaním dotknutý.
7. Podľa 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. K jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená existencia „sporného“ právneho vzťahu.
11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa pred súdom nedokazujú, ale osvedčujú. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená, že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov, bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal správne z tvrdených skutočností a z predložených dôkazov za osvedčené, že žalobkyňa disponuje voči žalovanej pohľadávkou z titulu doposiaľ neuhradenej pôžičky (pozri bod 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Tiež mal súd prvej
inštancie správne za osvedčené úkony žalovanej smerujúce k bezodplatnému scudzeniu predmetných nehnuteľností v jej vlastníctve, ktoré sú spôsobilé sťažiť budúce uspokojenie pohľadávky žalobkyne (pozri R 20/1998). Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že konanie žalovanej sa javí byť spôsobilé ohroziť bonitu pohľadávky žalobkyne aj z pohľadu časovej kauzality, keď k namietaným scudzovacím úkon došlo po podaní žaloby vo veci samej. Rešpektujúc povahu a účel neodkladného opatrenia odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie zistený (osvedčený) skutkový stav obstojí v korelácii dôvodnosti poskytnutia dočasnej súdnej ochrany prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré v komparácii s legitímnym zásahom do práv žalovanej obstálo ako v aspekte proporcionality, tak i efektivity (pozri bod 14. odôvodenia napadnutého uznesenia); s ohľadom na dočasný charakter neodkladného opatrenia (§ 330 ods. 1 CSP). K námietkam žalovanej, v zmysle ktorých namieta dôvodnosť pohľadávky žalobkyne čo do dôvodu i výšky, odvolací súd poznamenáva, že tieto budú predmetom riadneho súdneho prieskumu vo veci samej, v režime komplexného procesu dokazovania. Pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli predmetné námietky žalovanej spôsobilé akokoľvek spochybniť dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia.
13. K námietke o nedostatku právomoci odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie odkazuje na čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého je daná právomoc súdu prvej inštancie v rozsahu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; bez ohľadu na skutočnosť, či súd prvej inštancie disponuje právomocou vo veci samej. Nad rámec uvedeného odvolací súd k argumentácii žalovanej, ktorá tvrdí, že má trvalý pobyt na území F. J. dodáva, že z výsledku lustrácie v registri obyvateľov SR vyplýva, že žalovaná má od 22. júna 1977 evidovaný trvalý pobyt na adrese: H. XX. S poukazom na ohlasovaciu povinnosť v zmysle ust. § 6 a § 8 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky odvolací súd poznamenáva, že žalovaná nemá nahlásený prechodný pobyt na území F. J. a ani nedošlo k zákonom predpokladanému skončeniu trvalého pobytu na území SR. Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky sa tak na žalovanú hľadí ako na občana SR s nahláseným trvalým pobytom na adrese: H. XX. Z uvedeného dôvodu potom neobstojí ani tvrdenie žalovanej o trvalom pobyte na území F. J..
14. Vo svetle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že závery súdu prvej inštancie o osvedčení požiadavky bezodkladnosti majú dostatočný skutkový základ a sú aj výsledkom správneho právneho posúdenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výrokom I. napadnutého uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správne.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).