Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Er-3472-2016.pdf
PDF · 74.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-52Er/3472/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 8, XXX XX D., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod č. EX 687/2016, na vymoženie istiny 62,85 Eur, trov konania, trov exekučného konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pod sp. zn. 52Er/3472/2016, č. EX 687/2016 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný uhradiť k rukám povereného súdneho exekútora: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, trovy exekúcie vo výške 60,10 EUR do troch dní od doručenia rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 07.12.2016 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 56C/1023/2015 zo dňa 15.03.2016. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 210621 zo 03.01.2017 bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák.
2. Dňa 07.05.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet povereného súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko jeho šetrením bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011) (uznesenie KS v Žiline pod č.k. 1CoE/41/2012 - 63 zo dňa 24.4.2012). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného (Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, 2Er/1205/2002, zo dňa 02.06.2014).
7. Súd má za to, že poverený súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony, s prihliadnutím na účelnosť a hospodárnosť exekučného konania a nebol zistený majetok povinného podliehajúci exekúcii, a to ani v rozsahu, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Uvedené súdny exekútor podložil lustráciami povinného nachádzajúcimi sa v exekučnom spise EX 687/2016, podľa ktorých bolo zistené, že podľa Sociálnej poisťovne nebol zistený žiadny zamestnávateľ, povinný sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne, nemá vedený žiadny bankový účet, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti , počas trvania exekúcie povinný nemal nikdy taký príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky a lustráciou centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že je voči nemu vedených ďalších 7 exekúcií. Zároveň súdny exekútor šetrením zistil, že povinný sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností, súd rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. 52Er/3472/2016, č. EX 687/2016.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Výšku odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj vyhláška) platná v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
14. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Trovy exekúcie si súdny exekútor uplatnil podaním zo dňa 07.05.2019, vo výške 60,10 EUR, z toho odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 EUR, hotové výdavky vo výške 17,73 EUR a 20% DPH.
19. Súd po preštudovaní exekútorom priloženého vyčíslenia trov exekúcie podľa § 14 a nasl. vyhlášky určil výšku jednotlivých zložiek trov exekúcie s použitím vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. nasledovne:
1. podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky za výkon exekúcie................................ 33,19 EUR
Súd priznáva poverenému súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky.
2. podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za hotové výdavky............................................. 17,73 EUR Súd exekútorovi priznáva náhradu hotových výdavkov za poštovné a telekomunikačné poplatky vo výške 3,90 EUR a odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 13,83 EUR.
3. 20 % DPH zo sumy 50,92 EUR .................................................................... 10,18 EUR
Súd priznáva poverenému súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov exekútora vo výške 8,10 EUR.
SPOLU ................................................................................................................... 60,10 EUR
20. Súd priznáva poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,62 EUR. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že došlo k naplneniu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je možné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania v zmysle § 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní možno uvádzať prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.