Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-466-2021.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/466/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestneného: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, F., do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12Pu/42/2021-8, zo dňa 22.10.2021 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, uznesením, č.k. 12Pu/42/2021-8, zo dňa 22.10.2021 rozhodol, že prevzatie P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, F., do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, bolo prípustné. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 253 ods. 1, § 254 ods. 2, § 260 ods.1,2,3, § 261, § 262 ods.1,2,3, § 263, § 264 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), § 6 ods. 1 písm. a/, § 6 ods.4, § 6 ods.6 písm. a/, b/, § 6 ods. 7, 8, 9 písm. d/, § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti . Prihliadol na výsluch ošetrujúcej lekárky MUDr. Paučovej, z ktorého vyplynulo, že ambulantný psychiater odporúčal hospitalizáciu umiestneného, ktorý bol prijatý za účelom diferenciálnej diagnostiky na psychosomatické oddelenie a u ktorého došlo k výraznému zhoršeniu stavu, bol napätý, mal problém so spoluprácou, prejavila sa u neho slovná produkcia, manipuluje s myšlienkami, uvádzal, že má zvláštny stav, videl v TV ako sa mu vzdiaľuje obraz, pohybujú sa mu orgány, brucho mu ide raz doprava raz doľava, pričom lekárka konštatovala, že umiestnený bol preložený na akútne mužské oddelenie kvôli podozreniu na schizofrénne ochorenie, spolupráca s ním je niekedy dobrá, inokedy prepukne produkcia a uzavrela, že umiestnený ohrozuje seba a jeho hospitalizácia je nutná. Vzal v úvahu vyjadrenie umiestneného, ktorý uviedol, že sa cíti trošku čudne, má čudnú chuť v ústach, hlava ho nebolí, nesmie sa umývať, súhlasí s liečbou, je psychiatrickým pacientom, jeho povinnosťou je liečiť sa, ale liečby sa bojí. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do ústavu došlo zo zákonných dôvodov, pretože jeho hospitalizácia je nevyhnutná z dôvodu potrebnej liečby, nakoľko v prípade neliečenia je tu riziko zhoršenia stavu a ohrozenia zdravia umiestneného. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, žiadajúc o zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s vyslovením, že hospitalizácia umiestneného je dobrovoľná s možnosťou jej okamžitého ukončenia podľa jeho slobodného rozhodnutia. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že nesprávny postup súdu prvej inštancie z dôvodu, že počas hospitalizácie od 20.10.2021 do 30.10.2021 nebolo vykonané jeho vypočutie pracovníkom súdu. Zdôraznil, že príchod do PNPP Pezinok bol zvolený ako jedna z možností riešenia jeho zdravotného stavu, pričom v prijímacej kancelárii aj pri premiestnení na AG oddelenie mu bolo opakovane sľubované, že môže kedykoľvek odísť a hospitalizácia je dobrovoľná. Pre hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení sa rozhodol z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, ktorý vznikol tým, že nemohol spať, pretože ho neznesiteľne rušil spolubývajúci pacient. Uvedomil si,
že pobyt v zariadení v týchto podmienkach mu uškodí, preto žiadal o privolanie svojho otca a po jeho príchode na naliehanie ošetrujúceho lekára súhlasil s konzultáciou s primárkou zo susedného oddelenia, ktorá ho následne odviedla na iné oddelenie a nebol mu neumožnený ďalší kontakt s otcom. Uviedol, že má záujem sa venovať športu, dokončiť rozpracovanú diplomovú prácu, absolvovať vyšetrenia a nastavenie liečby, v ktorej by pokračoval v domácom prostredí. Poukázal na to, že býva v rodinnom dome v tichej lokalite, pomáhala by mu matka, bezprostredných susedov má psychológa a odborných lekárov, v mieste bydliska je dostupná poliklinika s pohotovostnou službou vrátane ambulantného psychiatra. Nespochybnil vyjadrenia ošetrujúcej lekárky považujúc ich za správne, pričom zdôraznil, že na hospitalizáciu nastúpil dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia. Uviedol, že nikdy nemal sebapoškodzovacie, sebevražedné sklony ani myšlienky ohľadne poškodzovania svojho zdravia a života. Mal za to, že spolu s rodičmi boli uvedení do omylu, že jeho pobyt v zariadení je len skúšobný a dobrovoľný s možnosťou okamžitého ukončenia hospitalizácie. Dal do pozornosti, že aktívne spolupracuje s lekármi PNPP Pezinok a vyslovil vôľu riešiť svoj zdravotný stav. Namietal, že v konaní neboli preukázané žiadne dôkazy o ohrozovaní zdravia a života ani jeho nebezpečnom správaní voči svojmu okoliu. Navrhol, aby jemu a jeho rodičom bolo doručené nové uznesenie súdu na oboznámenie a aby bolo možné vykonať okamžité ukončenie hospitalizácie a aby jemu a jeho zástupcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu za účelom overenia si vyhotovenia elektronického záznamu, resp. písomného a podpísaného záznamu z vypočutia. Žiadal, aby mu pred pokračovaním hospitalizácie v zdravotníckom zariadení PNPP Pezinok na jeho žiadosť zariadenie vystavilo písomný prísľub o možnosti okamžitého ukončenia hospitalizácie za každých podmienok. 4. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného nevyjadrilo. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 CMP., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení (§ 253 CMP), má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možnému zneužitiu prevzatia a držania chorého v zdravotníckom zariadení.
7. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného, resp. odvolaní jeho súhlasu s hospitalizáciou, podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 20.10.2021, uznesením zo dňa 22.10.2021, č.k. 12Pu/42/2021-3 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. Paučovej a umiestneného zákonným sudcom, pričom pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného. V danej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia zmenami v jeho správaní (napätie, problém spolupracovať, manipulácia s myšlienkami, zvláštne stavy pohybov orgánov) s podozrením na schizofrénne ochorenie, si vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, resp. preloženie na psychiatrické oddelenie a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd s poukazom na dôvody hospitalizácie a prejavy správania sa umiestneného v čase hospitalizácie nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára a o potrebe hospitalizácie umiestneného, na ktorých skutočnostiach súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Napokon aj z obsahu podaného odvolania vyplýva, že umiestnený vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žiadnym spôsobom nespochybnil a sám potvrdil, že v čase prijatia do zariadenia, resp. preloženia na psychiatrické oddelenie sa jeho zdravotný stav zhoršil. Pokiaľ však umiestnený poukazuje na nedostatok dôkazov v súvislosti s ohrozením jeho života, zdravia a jeho nebezpečného správania k okoliu, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal upriamujúc pozornosť na ust. § 6 ods. 9 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. V tomto kontexte odvolací súd udáva, že vyjadrenie ošetrujúcej lekárky je jednoznačné a nespochybniteľné s vyslovením podozrenia na
schizofrenické ochorenie umiestneného s popisom jeho stavov a zmien v správaní so záverom lekárky o nutnosti jeho hospitalizácie, pretože umiestnený ohrozuje seba. Je potrebné zdôrazniť, že detenčné konanie slúži na ochranu práv chorej osoby a ide o konanie skrátené upravené ust. § 252 a nasl. CMP, v ktorom sa vykonáva dokazovanie podľa § 260 a § 261 CMP. V danom prípade ide o osobu s príznakmi duševnej poruchy, ktorá podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky ohrozuje seba, pričom daná hrozba spočíva aj v ohrození zdravia nepodstúpením riadnej diagnostiky a liečby. V súvislosti s námietkou umiestneného o procesnej vade konania spočívajúcej v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý ho nevypočul, odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti danej námietky. Zo Zápisnice o vykonanom dôkaze výsluchom umiestneného zo dňa 22.10.2021 vyplýva, že výsluch bol vykonaný zákonnou sudkyňou (za prítomnosti asistentky) v zdravotníckom zariadení, totožnosť osoby umiestneného bola potvrdená sociálnou sestrou, umiestnený bol riadne poučený (podľa § 258 a § 259 CMP), vyslovil, že poučeniu porozumel a v rámci výsluchu sa vyjadril, keď potvrdil, že je psychiatrickým pacientom, súhlasí s liečbou, avšak bojí sa liečiť. Súčasne odvolací súd musí konštatovať, že zápisnica o vykonanom výsluchu spĺňa náležitosti uvedené vo vyhláške MS SR č. 543/2015 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy a je riadne podpísaná zákonnou sudkyňou a asistentkou (§ 52 a § 53), čím bolo verifikované vykonanie daného úkonu a obsah zápisnice. 8. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o správnosti napadnutého rozhodnutia, keď v danom prípade vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko jeho súhlas s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti nebol daný. Námietky umiestneného uvedené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené s poukazom na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky a ňou prezentovaný jednoznačný záver preukazujúci potrebu hospitalizácie umiestneného v čase jeho umiestnenia. Na doplnenie odvolací súd udáva, že požiadavky umiestneného o uloženie povinnosti zdravotníckemu zariadeniu vydať mu potvrdenie o možnosti absolvovania dobrovoľnej liečby s možnosťou jej okamžitého ukončenia na základe rozhodnutia umiestneného sú nedôvodné a nespĺňajú zákonné podmienky s poukazom na ust. § 6 a § 9 zák.č. 576/2004 Z.z. a ustanovenia CMP (§ 254 a nasl.). Treba zdôrazniť, že rozhodovanie súdu o prípustnosti prevzatia osoby do zdravotníckeho zariadenia pripadá v úvahu len v prípade nesúhlasu umiestneného. V opačnom prípade, t.j. v prípade dobrovoľnej hospitalizácie so súhlasom umiestneného, nie je dôvod postup podľa § 262 ods. 1 CMP (rozhodovanie o prípustnosti prevzatia do zdravotného zariadenia súdom). 9. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).