Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: E. E., nar. XX. D. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Č., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020 takto:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29. novembra 2019, podľa a stanovila žalobkyni starobný dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 16,10 eur mesačne a vdovský dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 4,40 eur mesačne. Žalobkyni priznala starobný dôchodok vo výške 570,90 eur a vdovský dôchodok vo výške 154,- eur. Takýto postup odôvodnila podľa a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých postupovala v obidvoch prípadoch pri úprave výšky starobného dôchodku a vdovského dôchodku a uviedla, že starobný a vdovský dôchodok zvýšila o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku od tam stanovenú sumu.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so zvýšením starobného dôchodku a vdovského dôchodku od 1. januára 2020 o 2,9 %. Sociálna poisťovňa vychádzala z nesprávne vyplácaných súm dôchodkových dávok k 31. decembru 2019, nakoľko opätovne nesúhlasí s rozhodnutím o novo určenej sume starobného dôchodku od 1. januára 2018 a požaduje úpravu priemerného mesačného zárobku podľa . Žiadala aj prehodnotenie sumy vdovského dôchodku v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky t.j., zvýšenie podľa a za zomretého manžela a následné určenie sumy vdovského dôchodku. V odvolaní uvádza vlastný výpočet dôchodkových dávok a vyzýva generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby inicioval podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu znení , a ds ods. 3 v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa nesúhlasila s takýmto prepočtom starobného a vdovského dôchodku od 1. januára 2020, a v odvolaní uviedla vlastný výpočet dôchodkových dávok a vyzvala žalovaného, aby inicioval podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky pre neústavnosť ustanovenia , a zákona o sociálnom poistení, podľa čl. 125 v spojení s .

3. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020, v celom rozsahu odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa

28. novembra 2019. Konštatoval, že žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok 154,- eur po prepočte a uzavrel, že suma starobného dôchodku bola určená podľa zákona o sociálnom poistení a je nižšia ako suma starobného dôchodku patriaca žalobkyni do 31. decembra 2017 určená podľa o sociálnom zabezpečení 532,30 eur mesačne, čo je suma vyššia, ako suma, ktorá žalobkyni bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení ( ZoSP). Uviedol, že táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,- eur mesačne, starobný dôchodok bol preto od 1. januára 2020 zvýšený na sumu 570,90 eur mesačne a vdovský dôchodok bol vyplácaný k 31. decembru 2019 v sume 149,60 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2020 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 4,40 eur mesačne, keďže táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 2,50 eur mesačne. Vdovský dôchodok bol preto od 1. januára 2020 zvýšený na sumu 154,- eur mesačne. Žalovaný k odvolacím námietkam, týkajúcim sa prepočtu dôchodkových dávok, uviedol, že tieto námietky vzniesla už v odvolaniach, podaných proti rozhodnutiam o novom určení sumy starobného dôchodku zo dňa 30. augusta 2018 a o prepočítaní sumy vdovského dôchodku zo dňa 29. mája 2019. Uvedené rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 a 2. septembra 2019.

I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika 4. Žalobkyňa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu 10. júla 2020 žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie z 29. novembra 2019. Žalovaný neuznal odvolacie dôvody na nové určenie sumy starobného a vdovského dôchodku od 1. januára 2018 a rozhodnutím zo dňa 4. mája 2020 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie z 29. novembra 2019. Žiadala preto, aby jej bola nanovo určená suma vdovského dôchodku od 24. augusta 2006 podľa , , , , vychádzajúc zo starobného dôchodku za zomrelého manžela priznaného mu od 1. apríla 2002. Podľa žalobkyne žalovaný jej neoprávnene vyplácal nižšiu sumu vdovského dôchodku priznaná jej 9. marca 2005 ako vypočítanú zo starobného dôchodku jej manžela odo dňa jeho smrti od 8. februára 2005, a to bez aplikácie ustanovenia , , , od 24. augusta 2006. Žalovaný nerešpektoval požiadavku na úpravu sumy vdovského dôchodku od 1. januára 2018 určeného podľa , , zákona o sociálnom poistení vzhľadom na skutočnosť, že priemerný mesačný zárobok nebohého manžela žalobkyne pre určenie sumy starobného dôchodku bol vo výške 16.442,- Sk. Konštatuje, že nespochybňuje úpravu dôchodku pokiaľ ide o aplikáciu a zákona o sociálnom poistení, ale spochybňuje úpravu jej dôchodkov, ktoré vychádzajú pri výpočte jej starobného dôchodku z nesprávnej sumy. Žalobkyňa žiada jej zvýšenie podľa o a 293 dx zákona pre zvýšenie jej dôchodku o 29 % od 1. januára 2020 o 17,60 eur mesačne a žiada, aby aplikáciou a zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2020 bol jej priznaný dôchodok 623,50 eur mesačne.

5. Podľa žalobkyne vdovský dôchodok sa vzhľadom na úmrtie nebohého manžela, ktorému sa starobný dôchodok vypočítal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a ten je podkladom pre výpočet vdovského dôchodok žalobkyne. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení zákona od 1. januára 2018, by mali byť vydané zmenové rozhodnutia o zvýšení jej vdovského dôchodku po prepočítaní správnosti jeho výšky o príslušnú sumu 29 % pripája obsah svojho odvolania, ktorým dôvodí, že úprava jej dôchodkov príslušnou percentuálnou sadzbou z nižšieho základu je diskriminačnou. Už v odvolaní žalobkyňa poukázala na to, že postup Sociálnej poisťovne a nebol v súlade zákona o sociálnom poistení.

6. Správnou žalobou sa domáha odstránenia diskriminácie poistencov, zaradených I. a II. pracovnej kategórií zamestnancov. Žalobkyňa priznáva, že nepodala správnu žalobu, keďže iniciovala so skupinou dôchodcov prostredníctvom prezidentky republiky a verejnej ochrankyne práv podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu , oproti zneniu . Žalobkyňa sa tak domáha odstránenia diskriminácie, pretože podľa jej názoru, ak sa suma starobného dôchodku určí inak ako podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pokiaľ ide o starobný dôchodok jej manžela, bude to mať dopad na výšku vdovského dôchodku žalobkyne a navyše namieta, že platná právna úprava v prevažnej väčšine zamestnancov prvej a druhej kategórie je diskriminačnou pre priemerný zárobok zamestnancov tretej pracovnej kategórie, ktorý sa upravuje znevýhodňujúco ako to vyplýva podľa z ust. zákona č. 184/ 2017 Z. z. účinného od 1. januára 2018. Žalobkyňa poukazuje na to, že do 31. decembra 2003 bola výška dôchodku 50 % priemerného

mesačného zárobku, podľa žalobkyne ide o stanovenie správnej výšky mesačného zárobku pre výpočet starobného dôchodku, keď od priznania jej starobného dôchodku sa zárobok nad určitú sumu zárobku nebral na zreteľ pre výpočet starobného dôchodku. Vzhľadom na doteraz vypočítanú výšku starobného dôchodku, pokladá za diskriminačné pokiaľ sa malo do 31. decembra 2003 vychádzať len s 50 percent priemerného mesačného zárobku trvá na novom určení výšky starobného dôchodku a pre určenie výšky starobného dôchodku sa má brať zreteľ na zákona o sociálnom zabezpečení, a Žalobkyňa napáda oprávnenosť ustanovení , , a , ktoré vzhľadom na ustanovenie považuje za neakceptovateľné selektívne nespravodlivé pre výpočet priemerných mesačných zárobkov na sumy starobného dôchodku a má za to, že práve ustanovenie a zákona o sociálnom poistení nie je v súlade ani s ustanovením zákona o sociálnom poistení. Vypočítava výšku starobného dôchodku podľa ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení porovnáva ju so súčasnou právnou vypočítava rôzne príklady poistencov v závislosti od použitej právnej úpravy so záverom podľa nej a považuje právnu úpravu pre určenie sumy starobného dôchodku za diskriminačnú pre tých poistencov ktorých základnou výmerou bolo 55-6 % základom výmeru u starobných dôchodkov priznaných do konca roka 2003. Žalobkyňa uvádzala, že v súvislosti so stanovením od 1. augusta 2006 došlo k prehodnoteniu sumy starobných dôchodkov a boli nanovo určené starobné dôchodky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a poukazuje tiež na výšku svojho vdovského dôchodku ktorý nie je podľa jej názoru upravený v závislosti od relevantnej sumy starobného dôchodku manžela /nebohého od 8. februára 2002/, podľa nej ide o nezohľadnenie vyššieho základu pre výpočet výmery do starobného dôchodku nebohého manžela žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje na to, že prechodné ustanovenie od 1. januára 2018 ustanovuje, že ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 starobný dôchodok sa vypláca do 31. decembra 2007 nanovo. Starobný dôchodok sa určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku vrátane zvýšenia tohto dôchodku za obdobie poistenia na starobný dôchodok po 31. decembri 2003, kedy bol starobný dôchodok určený v určitých limitoch predpokladaných v tomto zákonnom ustanovení a uvedené pokladá za diskrimináciu vo vzťahu s sebe. Od 1. januára 2018 boli upravené starobné dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení napriek skutočnosti, že pôvodne priznané starobné dôchodky za tých istých zákonných podmienok do 31. 12. 2003 boli v rovnakej sume. Žalobkyňa konkretizuje priemerný mesačný zárobok vo vzťahu k jej vdovskému dôchodku za priemerného mesačného zárobku manžela 16.442,- Sk jeho dôchodok bol vymeraný zo sumy 4.067,- Sk a tak žiada na určenie sumy vdovského dôchodku na novo upraveného z priemerného mesačného zárobku upraveného podľa k ods. 3 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy vdovského dôchodku od 1. januára 2018 súlade s a sa ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení. Žiada, výpočet jeho mesačného zárobku 11.642,- Sk, žalobkyňa žiadala rozhodnutie zo dňa 4. mája 2020 zrušiť spolu s rozhodnutím, ktoré preskúmaval zo dňa 29. novembra 2019 a požaduje konkrétne úpravy obsiahnuté v jej žalobnom návrhu zo dňa 6. júla 2020. Správna žaloba musí byť vo vzťahu k tomuto odmietnutá, ako oneskorene podaná.

7. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28. septembra 2020 žiadala žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 4. mája 2020 namietala nesprávnosť výpočtu nového starobného dôchodku od 1. januára 2018, o ktorej však už bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 30. augusta 2018, ktoré prevzala dňa 12. septembra 2018. O jej odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím 18. februára 2019, potvrdením prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa jeho rozhodnutie prevzala 26. februára 2019 a toto nadobudlo právoplatnosť. Podľa žalovaného žalobkyňa nepodala správnou žalobou proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej dvojmesačnej lehote, plynúcej odo dňa doručenia rozhodnutia a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, o čom žalobkyňa bola poučená. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa poberá starobný dôchodok od 1. augusta 2002 a vdovský od 8. februára 2005 opätovne zopakoval, čo uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 4. mája 2020.

8. Žalovaný uviedol, že námietky týkajúce sa prepočtu dôchodkových dávok vzniesla už v odvolaniach, podaných proti rozhodnutiam o novom určení sumy starobného dôchodku zo dňa 30. augusta 2018 a o prepočítaní sumy vdovského dôchodku zo dňa 29. mája 2019. Uvedené rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 a 2. septembra 2019. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie zo dňa 4. mája 2020 zrušiť spolu s rozhodnutím,

ktoré preskúmaval zo dňa 29. novembra 2019 a požaduje konkrétne úpravy obsiahnuté v jej žalobnom návrhu zo dňa 6. júla 2020 v otázkach, ktoré už boli rozhodnuté.

9. Žalovaný sa vyjadril k návrhu žalobkyne, aby správny súd podal vo veci návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vyslovenia nesúladu ds a ods. 4 a ods. 5 oproti zneniu , ktorým sa zmenil a dopĺňa zákon o sociálnom poistení a tiež nesúladu , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, pretože uvedené ustanovenia nie sú v súlade s diskriminačným zákonom a a uvedené návrhy žalovaný pokladá za nedôvodné.

10. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, žalobkyňa nepreukázala, aby v porovnaní s inou osobou jej vec bola posúdená z nepriaznivejším výsledkom pre žalobkyňu oproti postupu vo vzťahu k určitému subjektu. Preto jej námietku diskriminácie považuje za neoprávnenú, ktorú nie je možné objektivizovať ani posúdiť. Žalovaný podľa zákona o sociálnom poistení a a zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačného zákona/ napokon uzavrel, že pokiaľ ide o námietku žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zo dňa 4. mája 2020 konštatoval, že upravil výšku jej dôchodku podľa zákona č. 184/ 2017 Z. z. účinnej od 1. januára 2018 a námietka nie je dôvodná. Žalovaný zopakoval, že bol povinný sa riadiť ustanoveniami a zákona o sociálnom poistení a posúdiť výšku dôchodku žalobkyne v záväznosti na právnu úpravu a jej pokyn, aby Sociálna poisťovňa vo vzťahu k nárokom na starobný a vdovský dôchodok urobila /nielen vo vzťahu k žalobkyni/, ale celoplošne vykonal prepočet starobných a vdovských dôchodkov. Podľa žalovaného je rozhodnutie správneho orgánu vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené po správnom právnom posúdení skutkových záverov správnym orgánom prvého stupňa v súlade zákonom o sociálnom poistení a judikatúrou.

11. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa prepočtu dôchodkových dávok, žalovaná uviedol, že námietky vzniesla už v odvolaniach podaných proti rozhodnutiam o novom určení sumy starobného dôchodku zo dňa 30. augusta 2018 a o prepočítaní sumy vdovského dôchodku rozhodnutím zo dňa 29. mája 2019. Uvedené rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 a 2. septembra 2019. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 26. februára 2019 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. septembra 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. septembra 2019. Keďže žalobkyňa nepodala správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia týchto rozhodnutí, námietka je nedôvodná.

12. Žalobkyňa v správnej žalobe, argumentuje v zásade totožne ako v odvolaní. Namieta, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej: nerešpektovalo požiadavku, aby rozhodol o novom určení sumy starobného dôchodku od 1. januára 2018 podľa . Nebol upravený jej priemerný mesačný zárobok vo výške 13.748 Sk podľa , , pre základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a tvorí 55 % priemerného mesačného zárobku, /na sumu 11 673 Sk/. Tým podľa jej názoru došlo diskriminácii jej osoby. Žalobkyňa žiadala, aby v súlade s , , , o sociálnom zabezpečení (ďalej len ") v znení , sa jej na novo určila a priznala sumu vdovského dôchodku od 24. augusta 2006 (prvý splatný termín po 1. auguste 2006), keďže priemerný mesačný zárobok zomretého manžela, pre určenie sumy starobného dôchodku bol vo výške 16.442,- Sk. Táto suma starobného dôchodku zomretého manžela, priznaného od 1. apríla 2000 mu bola určená z upraveného priemerného mesačného zárobku 4.067,- Sk, t. j. v súlade s ust. , podľa ktorého na sumu priemerného mesačného zárobku nad 10.000,- Sk sa neprihliadlo. Žalovaný nereflektoval na odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým jej bola zvýšená suma od 1. januára 2020 na starobný dôchodok na 570,90 eur mesačne a vdovský dôchodok na 154,- eur, ale pri zvyšovaní dôchodkových dávok žalovaná vychádzala z neoprávnene vyplácaných právne irelevantných súm dôchodkových dávok. Podľa nej žalovaný nereflektoval na jej námietku vecnej stránky a diskriminačných dopadov schválenej právnej úpravy v , účinnej od 1. januára 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení a namieta postup zákonodarcu k prijatiu ust. a , ktoré vzhľadom na ust. ds ods. 3, písm. o) považuje za diskriminačné a neakceptovateľné, keďže úpravou sumy priemerného mesačného zárobku

pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa § 293 ds ods. 3, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení sú nároky poistencov, ktorých zamestnania neboli zaradené do I. a II. kategórie, neoprávnene de jure, aj de facto, zrušené. Žalobkyňa ďalej podrobne uvádza výpočty starobného a vdovského dôchodku poistenca č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, pričom pri výpočte, označenom ako poistenec č. 4 uvádza, že je to jej prípad. Žalobkyňa navrhuje v žalobe Krajskému súdu v Košiciach, aby sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vyslovenia nesúhlasu znenia od. 4 a 5 oproti zneniu ust. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Žiada zaviazať žalovanú, aby vydala rozhodnutie podľa jej návrhu, ktorý je uvedený v závere správnej žaloby. K správnej žalobe pripojila kópiu napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019, odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. augusta 2018 a rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X, o zmene výšky dôchodku jej manžela M. E. zo dňa 10. októbra 2002.

13. V replike 7. januára 2021 žalobkyňa uviedla, že správnu žalobu podala proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020, ktorým zamieta v celom rozsahu odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2019, vo veci zvýšenia starobného a vdovského dôchodku a potvrdzuje sporné rozhodnutie žalovanej, ústredie z dôvodu diskriminačného výpočtu nového určenia sumy starobného dôchodku od 1. januára 2018. Odkázal na ust. ods. l , podľa ktorého „Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka: a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí; a podľa ktorého znenia je možné podať odvolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu. Žalobkyňa napadla súčasne v odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 29. novembra 2019 a následne aj správnou žalobou proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020 podala proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020. Správnou žalobou sleduje aby Krajský súd v Košiciach sa v danej veci obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vyslovenia nesúladu znení ust. a oproti ust. , ktorým sa mení a dopĺňa , ako aj vyslovenia nesúladu v znení ust. , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, keďže citované ustanovenia nie sú v súlade s antidiskriminačným zákonom a . Diskrimináciu poistencov vidí v tom, že základnú výmeru sumy starobného dôchodku tvorí 55 %, oproti poistencom, ktorých základnú výmeru sumy starobného dôchodku tvorí iba 50 % , čo je priamo predmetom ustanovenia , , . Nesúhlasí so znením ust. písm. 1) v znení , a považuje ho za diskrimináciu, keďže odvody z jej zárobkov na sociálne zabezpečenie boli percentuálne v rovnakej výške, ako poistencov, u ktorých na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1. základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorilo 50% priemerného mesačného zárobku, preto nie je dôvod na rôznu úpravu priemerného mesačného zárobku podľa , , , pri nároku na novo určenie sumy starobného dôchodku od 1.1.2018 podľa v znení Rovnako o ,, zákona č. Z. z. v znení , zdôraznila fakt, že redukcie -úpravy priemerného mesačného zárobku pre určenie sumy starobného dôchodku podľa a podľa , , neuvažujú, v tom istom období, roku, s rôznou úpravou priemerného mesačného zárobku pre určenie sumy starobného dôchodku v súvislostí s výškou základnej výmery starobného dôchodku (t.j. 50%, 55%, 60%) priznanej podľa Odvody všetkých poistencov do Sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie boli realizované v rovnakej percentuálnej výmere z ich mesačných zárobkov bez ohľadu na zaradenie ich zamestnaní do pracovných kategórií I., II., III.. Vzhľadom na uvedené, trvá na tom, že ust. , oproti ust. , ktorým sa mení a dopĺňa , sú diskriminačné voči poistencom, u ktorých, podľa , základnú výmeru starobného dôchodku tvorí 60 %, resp. 55%, keďže ich zamestnania boli v prevažne miere zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, a tak , a rovnako aj platný od 1.1.2018 nie je v súlade s antidiskriminačným zákonom a . Ak žalovaná popiera diskrimináciu v súvislosti s úpravou priemerného mesačného zárobku k 1.1.2018 podľa písm. 1) v znení , oproti poistencom, u ktorých v tom istom roku odchodu do starobného dôchodku žalovaná vykonala úpravu priemerného mesačného zárobku podľa

ods. 3, písm. o) v znení , čo bolo pre novo určenie sumy ich starobného dôchodku od 1.1.2018 priaznivejšie ako v jej prípade. V priebehu profesijného života sa výška odvodov občanov na sociálne zabezpečenie z ich vymeriavacieho základu nemohla odvíjať od ich budúcej získanej základnej výmery sumy starobného dôchodku a to: 60%, 55 %, či 50%. V odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019, namietala priznané sumy dôchodkov a sumy zvýšenia dôchodkov od 1.1.2020, keďže pri zvyšovaní dôchodkových dávok žalovaná, vychádzala z neoprávnene vyplácaných právne irelevantných súm dôchodkových dávok k 31.12.2019, čo som patrične zdôvodnila, ibaže rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020 jej námietky nerešpektoval. Trvá na tom, že generálny riaditeľ žalovanej, mal tiež povinnosť preskúmať všetky námietky v medziach, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania, a v súlade s nimi preskúmať ust. , a rovnako preskúmať a prehodnotiť aj správnosť intertemporálnych noriem žalovanej, či sú v súlade s antidiskriminačným zákonom.

II. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

14. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovanej a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba v sociálnych veciach je dôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v v spojení s a rozsudok vyhlásil jeho publikovaním na úradnej tabuli súdu 12. januára 2022. Po posúdení veci podľa za rešpektovania ust. a ods. 1 dospel záveru tak, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Správnou žalobou v sociálnych veciach podľa sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu Sociálnej poisťovne ako orgánu verejnej správy.

Podľa o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa a v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, to je starobný dôchodok najmenej o 9,00 EUR mesačne

Podľa a v znení neskorších predpisov sa vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2020 zvýšilo o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, to vdovský najmenej o 2,50 eur mesačne. Starobný dôchodok vyplácaný k 31 decembru 2019 v sume 554,80 eur mesačne, bol zvýšený od 1. januára 2020 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 16,10 eur mesačne. Podľa zákona o sociálnom poistení (1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí.

16. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím, preto v konaní o jeho preskúmanie posudzuje zákonnosť a pri jej preskúmavaní hodnotí i zákonnosť postupu správnych orgánov preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

17. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

18. Úlohou správneho súdu však nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ani nahrádzať jeho činnosť pri jeho rozhodovaní.

19. Správny súd v konaní preskúmavajúc rozhodnutia podľa súčasne konštatuje, že v správnych veciach správne súdy postupujú neformálne a posudzujú žalobu podľa dikcie , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a to postupom v zmysle , kedy v prípade, že ide o preskúmanie správnej žaloby vo veciach sociálnych podanej fyzickou osobou, kedy nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

20. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby, jej dôvodov a po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj napadnutých rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalobu ako nedôvodnú zamietol konštatujúc, že ju preskúmal neformálne / ods. (2) písm. c/ ,/ a nezistil dôvody pre zrušenie posúdenia napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť ani pre hmotnoprávne ani pre procesné námietky žalobcu. Správny súd vyhodnotil rozhodnutie správnych orgánov ako zákonné. Dôvody uvedené v správnej žalobe žalobcu charakterizuje ako také, ktoré nesúviseli s posudzovaním zdravotného stavu žalobcu ako fyzickej osoby v súvislosti s jeho žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku a vydaním oboch napadnutých rozhodnutí, v dôsledku žalobcom označeného zhoršenia zdravotného stavu.

21. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28.

novembra 2019, podľa a stanovila žalobkyni starobný dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 16,10 eur mesačne a vdovský dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 4,40 eur mesačne. Žalobkyni priznala starobný dôchodok vo výške 570,90 eur a vdovský dôchodok vo výške 154,- eur, a to podľa a zákona o sociálnom poistení, postupujúc v obidvoch prípadoch pri úprave výšky starobného dôchodku a vdovského dôchodku.

22. Žalobkyňa poberá starobný dôchodok od 1. augusta 2002 a vdovský dôchodok od 8. februára 2005. Žalobkyňa ako v odvolaní tak v správnej žalobe konštatuje, že nespochybňuje úpravu dôchodku pokiaľ ide o aplikáciu § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, ale spochybňuje úpravu jej dôchodkov, ktoré vychádzajú pri výpočte jej starobného dôchodku z nesprávnej sumy a nesprávnej sumy starobného dôchodku jej manžela ako základu pre výšku jej vdovského dôchodku. Domáha sa úpravy súm oboch dôchodkov, starobného aj vdovského.

23. Na tomto mieste správny súd uvádza, že správnu žalobu vo veciach sociálnych podľa písm./a môže podať každý, kto sa domáha ochrany svojich práv a záujmov rozhodnutím, alebo opatrením orgánu verejnej správy. V posudzovanej veci sa preskúmavacie konanie začalo podaním správnej žaloby v ktorej žalobkyňa označila ako napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 28. novembra 2019 na základe odvolania žalobkyne. Vecne tieto rozhodnutia smerovali k úprave starobného a vdovského dôchodku žalobkyne z dôvodov, ako je to uvedené v bode 21 tohto rozsudku /valorizačné/.

24. V bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku súd označil obe rozhodnutia. Možno zhrnúť, že pri aplikácii tkz. valorizačných rozhodnutí vydaných aplikáciou § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, žalobkyňa argumentuje o otázkach nesprávnej výšky starobného dôchodku, ktorá jej podľa nej mala byť upravená ako aj nesprávnej výšky jej vdovského dôchodku, pre nesprávnu výšku základu pre jej výpočet, ktorou je výška starobného dôchodku jej nebohého manžela, ktorý mala byť podľa žalobkyne upravený podľa a a následné mala byť určená sumy vdovského dôchodku. Pre neústavnosť ustanovenia , a zákona o sociálnom poistení, dôvodí podľa zákona o sociálnom poistení, povinnosťou žalovaného rozhodnúť o jej veci s odkazom na možnosť konať a rozhodnúť aj o právoplatne skončených veciach za podmienok podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa správnou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie z 29. novembra 2019. Sociálnej poisťovne ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. novembra 2019, podľa a stanovila žalobkyni starobný dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 16,10 eur mesačne a vdovský dôchodok zvýšený o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 4,40 eur mesačne. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, v celom rozsahu odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 28. novembra 2019 potvrdil. Žalovaný k odvolacím námietkam, týkajúcim sa prepočtu dôchodkových dávok, uviedol, že tieto námietky vzniesla už v odvolaniach, podaných proti rozhodnutiam o novom určení sumy starobného dôchodku zo dňa 30. augusta 2018 a o prepočítaní sumy vdovského dôchodku zo dňa 29. mája 2019. Uvedené rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 a 2. septembra 2019.

25. Správny súd konštatuje, že vo vzťahu ku vdovskému dôchodku žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, /valorizačné/ a žiadala, úpravu sumy vdovského dôchodku od 1. januára 2018 určeného podľa § 293ds ods. 1 písm. a/ ods. 2, ods. 3, písm. m) zákona o sociálnom poistení podľa o § 82 a 293 dx zákona pre zvýšenie jej dôchodku o 29 % od 1. januára 2020 o 17,60 eur mesačne a žiada, aby aplikáciou a zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2020 /priznaný dôchodok 623,50 eur mesačne/. Podľa žalobkyne v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení zákona od 1. januára 2018 , by mali byť vydané zmenové rozhodnutia o zvýšení jej vdovského dôchodku po prepočítaní správnosti jeho výšky o príslušnú sumu 29 % pripája obsah svojho odvolania. Navrhuje vyslovenie nesúladu , oproti zneniu vzhľadom na starobný dôchodok jej manžela, ktorý má dopad na výšku jej vdovského dôchodku, čo pokladá za diskriminačné pre priemerný zárobok zamestnancov tretej pracovnej kategórie, ktorý je znevýhodňujúci s poukazom na ust. zákona č. 184/ 2017 Z. z. účinného od 1. januára 2018. Od 1.1.2018 boli upravené starobné dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení, preto

žiada určenie sumy vdovského dôchodku na novo upraveného z priemerného mesačného zárobku upraveného podľa k ods. 3 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy vdovského dôchodku od 1. januára 2018 súlade s a sa ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení. Keďže priemerný mesačný zárobok zomretého manžela, pre určenie sumy starobného dôchodku mu bola určený z upraveného priemerného mesačného zárobku 4.067,- Sk, podľa ktorého na sumu priemerného mesačného zárobku nad 10.000,- Sk sa neprihliadlo. K tomuto súd konštatuje, že vychádzajúc zo zákonných ustanovení vdovský dôchodok bol rovnako valorizovaný, inú úpravu základu, pre výpočet jej starobného dôchodku zákon nepredpokladá, ani nepredpokladá za trvania jej dávky vydanie nových rozhodnutí o jej vdovskom dôchodku po 1.1. 2018. Preto námietku správny súd pokladá za nedôvodnú. Preto v súlade s ust. , uzatvára, že nevidí potom dôvod na spochybňovanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných správnych orgánov, pokiaľ ide o diskrimináciu v jej kategórii dôchodkov je prístup žalovaného k tejto dávke rovnaký a nie je tak diskriminačný. Preto správny súd neuvažoval o iniciovaní konania o súlade právnych predpisov v konaní pred Ústavným súdom SR podľa čl 125 a čl. 130 ods. 1 pís. d/ , pretože sa nestotožnil s názorom žalobkyne. Nesporne je legislatíva, ktorá sa týka nárokov fyzických osôb podľa zákona o sociálnom poistení dynamická a mieri hodnoteniu rovnováhy rovnakých skupín poistencov.

26. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu z 30. augusta 2018 rozhodol žalovaný 18. februára 2019 potvrdzujúcim rozhodnutím, v ktorom uviedol spôsob výpočtu, ale najmä dal odpoveď na požiadavky žalobkyne tým, že uviedol, že § 293ds ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa neprihliada na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov pred 1. januárom 2018. Odvolacie dôvody vyplývajúce z dokumentácie žalovaný neuznal, v podstate boli totožne ako v posudzovanej správnej žalobe. Uviedol, že žalobkyni bol starobný dôchodok priznaný dňa 7. augusta 2002 a je vyplácaný aj po 31. decembri 2017, a od 1. augusta 2018 bol upravený podľa a /10 rokov v I. a 26 rokov v II. pracovnej kategórii/ a dôchodok žalobkyne bol zvýšený rozhodnutím z 21. novembra 2007, podľa . Pretože jej suma dôchodku je nižšia, podľa 465,70 eur, ako určená podľa 532,30 eur, patrí jej vyššia suma. Preto vzhľadom na zákona o sociálnom poistení, pri úprave dôchodku žalobkyne sa už postupovalo tkz. valorizačnými úpravami. Žalobkyňa sama uviedla, že správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18. februára 2019 nepodala. Jej námietku diskriminácie ako procesnú záruku preskúmania jej požiadaviek uvedených v jej odvolaní a správnej žalobe proti v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutiam orgánov sociálnej poisťovne v jej veci, pre znenie zákona o sociálnom poistení v tomto konaní nemožno považovať za dôvodnú. O inom právnom prostriedku nápravy ako je zásah, alebo nečinnosť orgánu verejnej správy v tomto konaní správny súd nekoná.

27. Správny súd z administratívneho spisu totiž zistil, že Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím z 30. augusta 2018 žalobkyni priznala starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 Z. z.. Správny súd vychádzajúc z textu zákona, podľa ktorého sa spôsob zhora uvedenej úpravy výpočtu novej sumy starobného dôchodku podľa v znení č. , účinného od 1. januára 2018 určí len u starobného dôchodku od 1. januára 2018, konštatuje, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa v znení sa neprihliada na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018, preto správny súd uzatvára, že určený starobný dôchodok nemožno nanovo podľa jej požiadaviek upraviť v zmysle zákonných ustanovení na ktoré žalobkyňa poukazovala a to z dôvodov, ktoré uvádza v nasledujúcom texte.

28. Žalobkyňa namietala i postup zákonodarcu k prijatiu ust. a , ktoré vzhľadom na ust. ds ods. 3, písm. o) považuje za diskriminačné a neakceptovateľné, keďže úpravou sumy priemerného mesačného zárobku pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa ds ods. 3, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení sú nároky poistencov, ktorých zamestnania boli zaradené do I. a II. kategórie, neoprávnene de jure, aj de facto, zrušené a žiadala preto, aby jej bola nanovo určená suma vdovského dôchodku od 24. augusta 2006 podľa , , , , vychádzajúc zo starobného dôchodku zomrelého manžela priznaného mu od 1. apríla 2002. Podľa žalobkyne žalovaný jej neoprávnene vyplácal nižšiu sumu vdovského dôchodku priznaná

jej 9. marca 2005 ako vypočítanú zo starobného dôchodku jej manžela odo dňa jeho smrti od 8. 2. 2005, a to bez aplikácie ustanovenia , , , od 24. augusta 2006. Žalovaný nerešpektoval požiadavku podľa , , zákona o sociálnom poistení ani vzhľadom na skutočnosť, že priemerný mesačný zárobok nebohého manžela žalobkyne pre určenie sumy starobného dôchodku bol vo výške 16.442 Sk. Žalobkyňa žiadala jej zvýšenie podľa o a 293dx zákona pre zvýšenie jej dôchodku o 29 % od 1. januára 2020 o 17,60 eur mesačne a žiada, aby aplikáciou a zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2020 bol jej priznaný dôchodok 623,50 EUR mesačne a preto podľa zákona o sociálnom poistení v znení zákona od 1. januára 2018, by mali byť vydané zmenové rozhodnutia o zvýšení jej vdovského dôchodku po prepočítaní správnosti jeho výšky a dôvodí, že úprava jej dôchodkov príslušnou percentuálnou sadzbou z nižšieho základu je diskriminačnou. Uviedla, že už v odvolaní žalobkyňa poukázala na to, že postup Sociálnej poisťovne a nebol v súlade zákona o sociálnom poistení a aj v tomto konaní má za to, že toto ustanovenie jej umožňuje na ochranu svojich oráva záujmov žiadať vydať rozhodnutie a to v súvislosti s valorizačnými rozhodnutiami žalovaného vo vzťahu ku jej vdovskému dôchodku. Z pohľadu správneho súdu možno v tomto preskúmavacom konaní pripomenúť už vykonanú, valorizáciu, ktorú správny orgán prvého stupňa upravil svojim rozhodnutím z 28. novembra 2018. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odkázal na svoje právne názory uvedené v rozhodnutiach generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2019 a 2. septembra 2019.

29. Správny súd sa stotožňuje so záverom v bodoch 24 až 26 tohto odôvodnenia. Pokiaľ ide o dôchodok starobný, právna argumentácia sa nachádza v ustanovení rozhodnutia žalovaného z 18. februára 2019 a ten uvádza, že žalobkyni bol starobný dôchodok zvýšený rozhodnutím z 21. novembra 2007 podľa . Pretože bola suma dôchodku nižšia, podľa 465,70 eur ako určená podľa / 532,30 eur, bol jej priznaný starobný dôchodok vo vyššej sume podľa posledne označeného zákona. Žalobkyňa sama uviedla, že správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.2.2019 nepodala, preto argumentom je námietke diskriminácie ako predmetu preskúmania. Preto vzhľadom na zákona o sociálnom poistení, pri úprave dôchodku žalobkyne sa už postupovalo tkz. valorizačnými úpravami.

30. Napokon na tomto mieste správny súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie nepokladá s odkazom na bod 26 tohto rozsudku za vydané v rozpore s procesnými ustanoveniam zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o obe požiadavky žalobkyne o úpravu jej starobného i vdovského dôchodku ani s poukazom na § 112 zákona o sociálnom poistení, pokiaľ žalované správne orgány uzavreli, že ich právne posúdenie týchto požiadaviek nespĺňa obsah tohto ustanovenia, nepatrí do právomoci správneho súdu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Pokiaľ ide o žalobkyňou poukazované porušenie jej práv a oprávnených záujmov, z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že sa správny súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutí žalovaných správnych orgánov.

31. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal podľa a nasl. . Žalobcovi trovy nepriznal v konaní nebol úspešný. Žalovanému trovy konania správny súd nepriznal, pretože ich podľa ako odôvodnené neuplatnil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.