Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/6/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXXX E. F. C. C., G. G., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Accent Legal, s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, konajúcou prostredníctvom: Mgr. Marianna Hrabovská, LL.M., advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.06.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 20.06.2025, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vybaviť sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti žalobcu, ktorú podľa o sťažnostiach podal žalobca žalovanému dňa 12.11.2024 a ktorou vyjadril nesúhlas s vybavením jeho predchádzajúcej sťažnosti č. XXXX/XXXXX:X-XXXXX v zmysle v lehote do 1 mesiaca od doručenia uznesenia a priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v čiastke 2.000 EUR. 2. Podľa a d) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.“ 3. Podľa „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").“ 4. Podľa „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 5. Podľa „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa , ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.“ 6. Podľa ustanovenia o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o

ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy.“ 7. Podľa ustanovenia „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“ 8. Správny súd sa po oboznámení s obsahom podanej žaloby v rámci skúmania procesných podmienok podľa , na ktorých splnenie súd prihliada kedykoľvek počas konania, zaoberal otázkou, či v predmetnej veci postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb, je administratívnym konaním podľa a či ide o stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. 9. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal správny súd preukázané, že žalobca sa sťažnosťou zo dňa 07.08.2024 sťažoval na postup žalovaného pri vydaní stanoviska vo veci ospravedlnenia absencie mal. A. a H. B. vo vzťahu k školskej dochádzke na I. J. K., L., matkou maloletých detí. V oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti č. XXXX/XXXXX:X-XXXXX zo dňa 31.10.2024 žalovaný uviedol, že zo zabezpečených podkladových materiálov nebolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného v súvislosti s vydaním stanoviska pre základnú školu. V danej veci ide o rozdielnosť právnych názorov, pričom stanovisko žalovaného bolo v súlade s platnou právnou úpravou. Sťažnosť preto vyhodnotil ako neopodstatnenú a keďže neboli zistené nedostatky, nebolo potrebné prijať opatrenia podľa . Podaním označeným ako „Sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti XXXX/XXXXX:X-XXXXX“ zo dňa 12.11.2024, žalobca žiadal o preverenie sťažnosti, pretože žalovaný bez znalosti veci vydal stanovisko, na základe ktorého následne škola postupovala a porušila otcovské práva žalobcu. 10. Na konanie o sťažnostiach sa v zásade nevzťahuje Správny poriadok ( ) ako všeobecný procesnoprávny predpis upravujúci aplikačné rozhodovacie procesy vo verejnej správe. Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, resp. opatrením, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 85/2012, podľa ktorého: „Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.“. Zo žiadneho ustanovenia taktiež nevyplýva právo na kladné vybavenie sťažnosti, resp. konkrétne rozhodnutie o sťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že správne súdy nemajú právomoc preskúmavať úkony, ktoré sú upravené v (okrem výnimky, ktorá sa týka uloženia poriadkovej pokuty podľa , čo však nie je daný prípad), nepreskúmavajú ani tvrdenú nečinnosť orgánu verejnej správy postupujúceho podľa . Nejde totiž o administratívne konanie podľa , keďže výsledkom tohto konania nie je individuálny správny akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Správny súd poukazuje aj skutočnosť, že k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrovania sťažnosti žalobcu alebo vybavenie jeho podnetu prokurátorom ( ). Pripojenie uvedených príloh k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy preukazuje vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom práve pre dosiahnutie odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní, ktoré predstavujú nevyhnutnú podmienku pre obrátenie sa na správny súd v tomto type konania. V predmetnej veci sa však žalobca domáha odstránenia nečinnosti práve v postupe žalovaného podľa , pričom právna úprava neumožňuje podať sťažnosť podľa na postup orgánu verejnej správy, ktorý vybavuje sťažnosť podľa . Prokuratúra v rámci vykonávania dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy vykonáva dozor v administratívnom konaní, ktorým sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, pričom v prípade individuálnych správnych aktov ide o správne akty vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté ( o prokuratúre v znení neskorších predpisov). Ako bolo uvedené vyššie, výsledkom postupu podľa však nie je individuálny správny akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Zo strany žalobcu teda nie je v tomto prípade možné ani splnenie podmienky podľa .

12. Správny súd poukazuje aj na ustanovenie , podľa ktorého orgány verejnej správy vykonávajú kontrolu vybavovania sťažností s odkazom na o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v ktorom je upravené, že orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností (orgánmi kontroly sú Úrad vlády Slovenskej republiky a iné orgány štátnej správy podľa ). 13. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu odmietol podľa ako neprípustnú. 14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( , / a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).