Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/6/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 427,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/11/2024-31 zo dňa 03.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

III. O d m i e t a odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku súdu I. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 8C/11/2024-31 zo dňa 03.09.2024 rozhodol tak, že

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 427,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 427,60 € od 24.2.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:

3. Z technického preukazu súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla zn. C. H. s ev. č. I. XXX J..

4. Zo Správy o nehode vyplýva, že vozidlo žalovaného zn. K. H. malo pri cúvaní na parkovisko poškodiť svojou ľavou stranou pravú stranu vozidla žalobkyne zn. C. H..

5. Z výdajky - prevodky a pokladničných dokladov súd I. inštancie zistil, že žalobkyňa uhradila za opravu jej vozidla sumu 427,60 eur.

6. ČSOB Poisťovňa, a.s. v e-maily z 09.02.2023 adresovanom žalobkyni uviedla, že dňa 04.04.2022 si žalovaná uplatnila náhradu škody za jej poškodené motorové vozidlo, pričom uviedla, že došlo pri cúvaní k jeho poškodeniu (predný nárazník, pravý predný blatník). Taktiež dňa 16.03.2022 nahlásil

poistený škodovú udalosť. V hlásení uviedol, že pri cúvaní na parkovisko svojou pravou stranou vozidla zachytil stojace vozidlo, pričom poškodil pravú prednú stranu jej vozidla. V rámci šetrenia uplatneného poškodenia poisťovňa vykonala obhliadku jej motorového vozidla a bola jej predložená fotodokumentácia poisteného vozidla. Porovnaním jednotlivých poškodení poisťovňa dospela k záveru, že poškodenia poisteného a poškodeného vozidla nie sú kompatibilné a škoda na poškodenom vozidle bola spôsobená iným spôsobom, ako bolo nahlásené. Z tohto titulu vyzvala poisteného k spolupráci, načo nereagoval a neumožnil vykonať rekonštrukciu nehodového deja. Dňa 20.12.2022 ukončila vyšetrovanie so záverom, že ku škode nedošlo tak ako bolo nahlásené. Poisťovňa opätovne kontaktovala poisteného, ktorý prvotne povedal, že keď bude môcť, tak zavolá a dohodne sa na stretnutí. Následne už nevolal späť a taktiež viackrát nereagoval na telefonát. Z tohto titulu nemohla byť vykonaná rekonštrukcia škodovej udalosti. Na základe toho poisťovňa oznámila žalobkyni, že nie je preukázaná zodpovednosť za vzniknutú škodu, to je z neexistuje právny základ na vysporiadanie jej nárokov.

7. ČSOB Poisťovňa, a.s. v e-maily z 21.02.2023 adresovanom žalobkyni uviedla, že dňa 20.2.2023 bola vykonaná obhliadka poisteného vozidla, nakoľko ju poistený kontaktoval a umožnil vykonať obhliadku jeho vozidla. Ďalej uviedla, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním poisteného a poškodením jej motorového vozidla v zmysle a z vyššie uvedeného dôvodu, nevznikla poisťovateľovi povinnosť pristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia.

8. Z výsluchu svedka, syna žalobkyne, súd I. inštancie zistil, že žalovaný vypísal správu o nehode, nechcel však, aby bol v správe uvedený autobus, ale jeho osobné motorové vozidlo. Nehodu nevidel, a autobus v čase keď prišiel na miesto nehody už bol odparkovaný v areály školy. Žalovaný nenahlásil dopravnú nehodu poisťovni hneď, ale až po roku a po tom, čo bol urgovaný zo strany právnej zástupkyne žalobkyne.

9. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. č. v znení neskorších predpisov, , citovaného zákona a vec takto právne posúdil:

10. Predpoklady vzniku povinnosti nahradiť škodu patria: 1/ protiprávny úkon (právny delikt), 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4/ zavinenie.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd I. inštancie má za to, že žalovaný spôsobil poškodenie motorového vozidla patriaceho žalobkyni a to autobusom, ktorý šoféroval. Škodová udalosť nebola spôsobená osobným motorovým vozidlom žalovaného, nakoľko poisťovňa vlastným šetrením zistila, že škoda vznikla iným spôsobom, než ako bola nahlásená. Príčinnú súvislosť a zavinenie (nedbanlivostné) žalovaného na nehodovom deji mal súd I. inštancie za preukázané zo správy o nehode, ktorú vypísal sám žalovaný, čo potvrdila aj výpoveď svedka. Výška škody v podobe nákladov na opravu motorového vozidla žalobkyne bola preukázaná pokladničnými dokladmi a žalovaný ju nijako nespochybnil.

12. Súd I. inštancie vec neposúdil podľa ust. a nasl. , nakoľko nebolo preukázané, ktorý subjekt je prevádzateľom motorového vozidla - autobusu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Dlh, vzniknutý spôsobením škody je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na úhradu škody súd považoval výzvu právnej zástupkyne žalobkyne dňa 22.02.2023. Žalovaný uvedený deň výzvy nespochybnil. Druhým dňom po výzve žalobkyne sa žalovaný dostal do omeškania. Súd I. inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 427,60 eur od 24.02.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. K rozhodnému dňu bola sadzba úroku z omeškania vo výške 8,50 %, no súd je viazaný žalobným petitom.

15. Súd inštancie nekonal s ČSOB poisťovňou, a.s. ako s ďalším žalovaným subjektom, nakoľko návrh na pribratie ďalšej strany do konania môže podať len žalobca, ktorý je „pánom sporu“. Rovnako súd I.

inštancie nemohol konať s poisťovňou ako s intervenientom, nakoľko táto neučinila kroky smerujúce k jej vstupu do konania z vlastného podnetu a ani strana nevykonala oznámenie o spore v zmysle .

16. Súd I. inštancie nevykonal ani dôkaz výsluchom svedkov - učiteľov, nakoľko žalovaný vo svojom podaní nešpecifikoval o aké konkrétne osoby ide a ani nezabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní.

17. O nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie rozhodol podľa v spojení s a 2 . Žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanému úspešná v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnom skončení veci postupom podľa .

18. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že dňa 21.04.2024 písomne vo svojom vyjadrení k predmetnej žalobe Okresnému súdu v Prešove presne opísal priebeh a skutkový stav udalosti dňa 09.03.2022. Vzhľadom k tomu, že v uvedený deň nedošlo k žiadnej kolízií

- dopravnej nehode, ktorej by bol žalovaný účastníkom, navrhol súdu výpoveď svedkov - učiteľov, ktorí v daný deň vykonávali dozor nad žiakmi, ktorých žalovaný prevážal, a ktorí v inkriminovaný čas boli svedkami uvedenej udalosti, a ktorých vo svojej výpovedí taktiež uvádza žalobkyňa. Vypočutím uvedených svedkov chce preukázať skutočnosť, že predmetnú škodu na motorovom vozidle zn. C. H. ev.č. I., nespôsobil on ani nebola spôsobená motorovými vozidlami, ktoré vlastní.

19. Taktiež v jeho písomnom vyjadrení žiadal žalovaný Okresný súd v Prešove, aby do konania bola prizvaná ČSOB poisťovňa a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, s ktorou má uzatvorené v zmysle - (Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) zmluvné poistenia motorových vozidiel, a ktorej zamestnanci vykonali ohliadku obidvoch motorových vozidiel a ako oprávnené osoby prehlásili, že poškodenie na motorovom vozidle žalobkyne nebolo spôsobené vozidlami žalovaného. Prizvaním poisťovne ČSOB a.s. Bratislava a vypočutím jej zamestnancov ako svedkov chce preukázať skutočnosť, že predmetnú škodu na motorovom vozidle zn. C. H. ev.č. I., nespôsobil žalovaný, ani nebola spôsobená motorovými vozidlami, ktoré vlastní.

20. Žalobkyňa v rámci dôkaznej situácie úmyselne nepredložila súdu rozhodnutie poisťovne o zamietnutí vyplatenia škody, ktorá mala byť spôsobená autobusom žalovaného a to z dôvodu, že škodová udalosť vznikla iným spôsobom a nebola spôsobená jeho druhým vozidlom - autobusom. Z uvedených rozhodnutí vyplýva skutočnosť, že poškodenie motorového vozidla bolo spôsobené iným vodičom, iným motorovým vozidlom a iným spôsobom ako uvádza žalobkyňa. Okresný súd nepreveril tvrdenie žalobkyne, že zámenu motorových vozidiel navrhol žalovaný, nakoľko vozidlá sú v leasingu a spôsobením škody by mal žalovaný problémy s leasingovou spoločnosťou. Tu chce žalovaný uviesť skutočnosť, že všetky jeho vozidla neboli a ani nie sú leasingované a boli kupované v hotovosti. Na základe uvedeného má za to, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove nie sú preukázané základné predpoklady vzniku povinnosti nahradenia škody a to hlavne zavinenie, protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou. Nebolo preukázané akým motorovým vozidlom bolo poškodené motorové vozidlo žalobkyne, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne ani osoba, ktorá poškodila motorové vozidlo žalobkyne.

21. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že Okresný súd v Prešove vydal uvedený rozsudok predčasne, neboli splnené základné procesné podmienky a tiež nevypočutím svedkov neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Na základe uvedených skutočnosti navrhoval, aby Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie. Súčasne predložil nové dôkazné návrhy, a to vypočuť svedkov učiteľov ZŠ Valaliky okr. Košice okolie, ktorí vykonávali pedagogický dozor v autobuse žalovaného, takisto vypočuť svedkov poisťovne ČSOB a.s. Bratislava, ktorí vykonali obhliadku poškodení motorových vozidiel.

23. K podanému odvolaniu vyjadrila sa žalobkyňa listom zo dňa 22.11.2024, v ktorom uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

24. Uviedla, že pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené žalovaným v podanom odvolaní – a to, že nevykonaním dôkazov súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré by mohli podľa obsahu napĺňať odvolacie dôvody podľa ust. / a f/ má žalobkyňa za to, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd I. inštancie nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, skutkový stav teda nebol dostatočne preukázaný a nevykonaním dôkazov súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

25. Žalobkyňa v odôvodnení žalovaným uvedených odvolacích dôvodov nedokáže nájsť pochybenie prvoinštančného súdu a má za to, že pochybenie prvoinštančného súdu v odvolaní nie je žalovaným definované, ani inak vymedzené. Poukazuje pritom na skutočnosť, že zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z dôvodov upravených v , ale zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod daný, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a argumenty pre ním tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo ale v predmetnej veci žalovaný nesplnil.

26. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia je pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu I. inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. Súd I. inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skutkové zistenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvej inštancie tvoria súvislú a logickú štruktúru faktov, z ktorých je každý jeden opretý o vykonané dôkazy. Žalovaný navyše v odvolaní neuvádza, ktoré skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov sú nesprávne a ako konkrétne súd I. inštancie pochybil pri ich hodnotení.

28. Pokiaľ žalovaný namieta, že vo svojom vyjadrení k žalobe presne opísal priebeh a skutkový stav udalosti zo dňa 09.03.2022 je treba zvýrazniť, že opis v podaní žalovaného zo dňa 21.04.2024 nezodpovedal obsahu výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 03.09.2024. Žalovaný v písomnom vyjadrení poprel, že by správu o nehode zo dňa 09.03.2022 vypisoval , avšak na pojednávaní sám spontánne uviedol, že správu o nehode vypísal on sám. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na spôsobenie dopravnej nehody kolíziou s odstaveným motorovým vozidlom žalobkyne bol upozornený náhodným okoloidúcim, na čo on sám sa po odparkovaní autobusu na miesto nehody vrátil a správu o nehode vypísal.

29. Žalobkyňa teda dôvodí, že ani dokazovanie žalovaným navrhovaným výsluchom bližšie nekvantifikovanej a neidentifikovateľnej skupiny svedkov by neviedlo k preukázaniu súvislostí a skutočností , na ktoré ktoré žalovaný v podanom odvolaní poukazuje.

30. Pokiaľ žalovaný žiada do konania prizvať ČSOB poisťovňu a.s. s uvedeným návrhom na prvoinštančný súd vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a pokiaľ žalovaný žiada vypočuť jej zamestnancov, považuje žalobkyňa túto požiadavku na neopodstatnenú a úplne nezmyselnú. Už v Základných princípoch a to článku 6 (princíp rovnosti sporových strán), ale najmä článku 7 (dispozičný princíp) a článku 8 (procesné povinnosti a bremená) jasne uvádza, že súdne konanie sa začína na návrh strany sporu, pričom strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Žalovaný žiadne dokazovanie výsluchom zamestnancov ČSOB poisťovne a.s. na skutočnosť, že škodu na motorovom vozidle žalobkyne nespôsobil „svojimi motorovými vozidlami“ v priebehu prvoinštančného konania nenavrhoval, preto uvedený návrh na vykonanie dokazovania považuje žalobkyňa za novotu v odvolacom konaní. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok uvedených v .

32. Podľa komentára k , C. H. Beck , II. vydanie, Marek Števček Svetlana Ficová Jana Baricová Soňa Mesiarkinová Jana Bajánková Marek Tomašovič, a kol. , 2022, str. 1389.) k ust. písm g) , prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tom prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom I. inštancie nemohol použiť bez svojej viny.

33. Žalovaný okrem návrhu na „vypočutie zamestnancov“ podanom odvolaní netvrdí a nepreukazuje, že návrh na vykonanie dokazovania neoznačil počas prvoinštančného konania bez svojej viny, práve naopak zavádza a klame odvolací súd tvrdením, že uvedený dôkaz v písomnom stanovisku označil.

34. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa ) - komentár C. H. Beck k II. vydanie, Marek Števček Svetlana Ficová Jana Baricová Soňa Mesiarkinová Jana Bajánková Marek Tomašovič, a kol. , 2022, str. 1399.)

35. Z odôvodnenia podaného odvolania žalovaného je tak, podľa názoru žalobkyne, zrejmá jedine jeho nespokojnosť s rozhodnutím súdu ako takým. Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania.

36. Žalobkyňa má za to, že súd I. inštancie nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Úvaha súdu I. inštancie pri rozhodnutí vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, nie sú zjavne svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu.

37. Súd I. inštancie, podľa názoru žalobkyne, úplne a správne zistil skutočný stav veci a odvolanie žalovaného žiadne konkrétne nedostatky v tomto smere neuvádza. Rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, tak netrpí žiadnou z vád uvedených v ust. a rozhodnutie súdu možno považovať aj za dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené.

38. Rozhodnutie, napadnuté odvolaním žalovaného tak spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a žalobkyňa sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

39. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 17.12.2024, v ktorom uvádza, že trvá na dôvodoch odvolania, pretože neboli preukázané základné predpoklady vzniku povinnosti náhrady škody. Súdom nebolo preukázané podľa žalovaného, akým vozidlom bolo poškodené motorové vozidlo žalobkyne, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, ani osoba, ktorá poškodila motorové vozidlo žalobkyne.

40. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa , , 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , 2 potvrdil ako vecne správny vo výrokoch I. a III. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj

náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

41. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne.

42. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobkyne v konaní pred súdom I. inštancie.

43. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

44. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

45. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke, že neboli preukázané základné predpoklady vzniku povinnosti náhrady škody, a to zavinenie, protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi nimi, odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR publikovanej pod sp.zn. 1Cz/101/77 aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlá zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku ( ) nie je tým vylúčená zároveň napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti ( ), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ust. . Obdobne v uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Obdo/26/2015 zo dňa 16.02.2016 v právnej vete najvyšší súd uviedol, že zodpovednosť prevádzateľa vozidla nevylučuje zodpovednosť vodiča zavinením porušením právnej povinnosti podľa . Práve na zodpovednostnom vzťahu podľa , teda všeobecnej zodpovednosti za škodu súd I. inštancie založil zodpovednostný vzťah v predmetnej veci. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V predmetnej veci teda súd I. inštancie mal za preukázané jednak porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle a aj osobu zodpovednú v zmysle za vzniknutú škodu.

46. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo 52/2010: „ Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý

vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

47. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy tak, že priznal väčšiu dôkaznú váhu dôkaznému reťazcu pozostávajúceho z vykonaných dôkazov, predložených písomných listín, z ktorých kontextu bolo ustálené, že bol to práve žalovaný, ktorý vyplnil správu o nehode. Súčasne bol vypočutý svedok L. B., ktorý potvrdil priebeh incidentu. Rovnakú skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa pri jej výsluchu. Súd priznal väčšiu dôkaznú váhu takto vykonaným dôkazom pred inými dôkazmi produkovanými v konaní pred súdom I. inštancie žalovaným. Svoje úvahy o vyhodnotení dôkaznej situácie a zistenom skutkovom stave riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, prečo týmto dôkazom uveril a vychádzal z nich pri ustálení skutkového stavu rozhodovanej veci.

48. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

49. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

50. Na základe uvedeného, keďže žalovaný nepredložil v konaní také dôkazné návrhy, ktorými by účinne spochybnili tvrdenia protistrany, možno uzavrieť, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a súd rozhodol v prospech žalobkyne.

51. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na nevykonanie dôkazu výsluch svedkov – učiteľov, ktorí boli prítomní v rámci prepravy žiakov a mohli vidieť uvedený incident, tu je potrebné povedať, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, pričom tento nešpecifikoval, o koho konkrétne sa jedná a ani nezabezpečil prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní.

52. Pokiaľ žalovaný predkladal v rámci podaného odvolania nové dôkazné návrhy na vypočutie zamestnancov ČSOB poisťovne, a.s. odvolací súd uvádza, že na takýto nový dôkaz tzv. „novoty“, v odvolacom konaní nemohol prihliadať, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

53. K veci odvolací súd ďalej uvádza, že v po prijatí platí koncentrácia konania. Odvolateľ nemôže jednotlivé dôkazy predkladať až v rámci odvolacieho konania, ale mal ich predložiť v priebehu konania na súde I. inštancie až do momentu skončenia dokazovania. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné bremeno je na procesnej strane. Ten, kto niečo tvrdí, je povinný dokazovať to, čo v spore tvrdí. Pokiaľ neunesie dôkaznú povinnosť a následne dôkazné bremeno tým, že je v konaní procesne pasívny, takýto postup zásadne vedie k prehre v súdnom spore. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

54. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

55. Pokiaľ žalovaný navrhol uvedený dôkaz vykonať až v rámci odvolacieho konania, platí znova ust. vyššie citované. Odvolací súd uvádza, že tzv. novoty v odvolacom konaní (nové návrhy na vykonanie dôkazov resp. uvádzanie nových skutočností) môže odvolateľ v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak ich nemohol bez vlastného zavinenia použiť pred súdom I. inštancie. V konaní pred súdom I. inštancie platí koncentračný princíp a ďalšie dokazovanie bez splnenia zákonných podmienok v odvolacom konaní nie je možné.

56. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.

57. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149).

58. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

59. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

60. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky.

61. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

62. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu I. inštancie na čl. 17 súdneho spisu pod sp.zn. 8C 11/2024-17 zo dňa 03.04.2024 v ktorom súd I. inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a vo vyjadrení uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým, že na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Nič teda nebránilo žalovanému, aby návrhy na vykonanie dôkazu vypočutie konkrétnych svedkov, nielen všeobecne označených predložil na základe výzvy súdu. Keďže tak neurobil je potrebné uviesť, že nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného . Pokiaľ teda odvolateľ v odvolaní uvádza nový návrh na vypočutie svedkov , ide o taký prostriedok procesného útoku, ktorý prvýkrát uvádza odvolateľ až v odvolaní, a ktoré preto neboli predmetom dokazovania na súde I. inštancie. Keďže takýto návrh nespĺňa podmienku novôt v zmysle , nebolo možné na neho prihliadnuť v odvolacom konaní. Uvedené odvolací súd považoval za neprípustnú odvolaciu novotu.

63. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 64. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v , kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok procesnej obrany, nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nepreukazuje ňou odvolateľ, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom I. inštancie.

65. Pokiaľ odvolateľ žiadal, aby v konaní bola prizvaná aj ČSOB poisťovňa, k tomuto odvolací súd zhodne so súdom I. inštancie uvádza, že nič nebránilo procesným stranám, aby postupoval podľa . V zmysle citovaného zákonného ustanovenia strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. V predmetnej veci žiadna z procesných strán neoznámila ČSOB poisťovni, že sa vedie spor a rovnako nevyzvala, aby do konania ako intervenient vstúpila. Pokiaľ by mala vystupovať ČSOB poisťovňa na strane žalovaných, tu odvolací súd uvádza, že je výlučne na posúdení žalobcu, ktorý podáva žalobu, koho v žalobe označí za žalovaného, či sa rozhodne žalovať priamo fyzickú osobu, ktorá škodu spôsobila alebo bude súčasne žalovať aj poisťovňu, v ktorej je príslušná osoba poistená.

66. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd vo výrokoch I. a III. podľa potvrdil.

67. Keďže odvolateľ nešpecifikoval, voči ktorým výrokom podáva odvolanie, odvolací súd podľa obsahu jeho odvolania posúdil, že sa odvoláva voči všetkým výrokom rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu I. inštancie, v tejto časti odvolanie odvolací odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd postupom podľa v spojení s odmietol odvolanie žalovaného proti II. výroku uznesenia súdu I. inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Voči tomuto výroku, ktorý bol v konečnom dôsledku v prospech žalovaného ako procesnej strany, nemohol podať odvolanie, preto odvolací súd vo výroku III. rozhodol o odmietnutí odvolania proti výroku II. uznesenia súdu I. inštancie .

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si riadne uplatnila, preto jej odvolací súd ich náhradu aj priznal.

69. Tento rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).