Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cb/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: ANDALEX II, s.r.o., Tehelná 42, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 35 893 605, právne zastúpeného: JUDr. Slávo Uhrina, advokát, Švabinského 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., Švabinského 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 390 633, právne zastúpenému: ADVOKAT-S, spol. s r. o., Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540, o určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/103/2021-84 zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/103/2021-84 zo dňa 22.03.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku žalobu zamietol a v II. výroku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia (ďalej len „“), , , , , 2, , 2, (ďalej aj „ObZ alebo “), , , (ďalej aj len „OZ alebo “), o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej aj „“) a , 2, , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „ZVB“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2021 domáhal určenia, že odstúpenie žalobcu zo dňa 23.07.2018 od Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru V 6578/06 zo dňa 30.10.2006 je voči žalovanému platné a účinné, ďalej určenia, že vlastnícke právo žalovaného k spoluvlastníckemu podielu 26440/115330 na nebytovom priestore - hromadnej garáže označenej ako priestor č. 2-12 na 1.p. polyfunkčného objektu Andalex na A. XX v B. (ďalej aj len „nebytový priestor alebo garáž“) odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva nebového priestoru V 6578/06 zo dňa 30.10.2006 zaniklo a neexistuje s tým, že vlastnícke právo žalobcu sa obnovilo. Žalobca skutkovo tvrdil, že žalovaný je v polyfunkčnom objekte Andalex s.č. XXXX s vchodmi A. ul. XX, XX, XX a XX v B. - C. vedenom na LV č. XXXX spoluvlastníkom nebytového priestoru č. 2-12 hromadnej garáže na l. poschodí. So spoluvlastníckym podielom žalovaného 26440/115330 na uvedenom nebytovom priestore je spojené užívanie 11 garážových stojísk. Žalovaný spoluvlastnícky podiel - garážové stojiská nadobudol zmluvou o prevode vlastníctva nebytového priestoru V 6678/06

z 30.10.2006 od žalobcu. V uvedenej zmluve bolo v článku XIV. dojednanie o tom, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže. Od roku 2012 žalovaný zastavil za užívané garážové stojiská všetky platby za plnenia, ako aj príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv na účet domu. Dlh žalovaného na platbách spojených s prevádzkou garáže je predmetom viacerých súdnych konaní vedených na súde. Listom z 10.07.2018 žalobca vyzval žalovaného v lehote 10 dní doplatiť všetky podlžnosti spojené s prevádzkou predmetnej garáže za uplynulé roky vrátane príspevku do fondu prevádzky údržby a opráv. Žalovaný dlh na nákladoch spojených s prevádzkou garáže nedoplatil a preto žalobca listom z 23.07.2018 žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Žalovaný listom z 31.07.2018 žalobcovi oznámil, že odstúpenie neuznáva. Žalobca poukázal na , ktoré má podľa neho širší význam a netýka sa len povinností na zaplatenie kúpnej ceny a možno ho vztiahnuť na záväzok žalovaného, po nadobudnutí vlastníckeho práva, podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. V následných vyjadreniach žalobca doplnil, že v danom prípade bola uzavretá zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na hromadnej garáži obsahujúca osobitné dojednanie, záväzok žalovaného, podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže s poukazom na . Ak by žalobca už pri uzavretí zmluvy vedel o tom, že žalovaný sa nebude podieľať na nákladoch prevádzky garáže, nebol by na neho spoluvlastnícky podiel na garáži previedol. Podľa žalobcu ide preto o podstatné a závažné porušenie zmluvy. Upresnil že petit č. 1 na určenie účinnosti odstúpenia od zmluvy smeruje k dôsledkom uvedeným v Katastrálneho zákona. Mal za to, že sa to vzťahuje obdobne rovnako aj na zmluvy, od ktorých sa účinne odstúpilo a ktoré tým boli podľa zrušené. Petit č. 1 a petit č. 2 vzájomne súvisia. Petit č. 2 je určením právnej skutočnosti. Za osobitný právny predpis v zmysle žalobca považoval uvedený Katastrálneho zákona. Podľa sa pojmom dlh rozumie tak peňažný ako aj nepeňažný záväzok. Záväzkom je v tomto prípade zmluvne prevzatá povinnosť žalovaným, ktorý sa zaviazal podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže. Jedná sa o povinnosť, ktorá je nielen zmluvnej, ale aj zákonnej povahy a zodpovedá aj ustanoveniu o tom, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Zmluvou žalovaný prevzal na seba povinnosť, ktorá sa mala plniť v budúcnosti. Žalovaný by sa mal podieľať na nákladoch prevádzky garáže priamo prostredníctvom správcu domu, hoci je len podielovým spoluvlastníkom garáže. Správca v tomto prípade vykonáva vlastne prácu naviac, keď komunikuje so všetkými podielovými spoluvlastníkmi garáže, hoci ide len o jeden nebytový priestor a správne by mal komunikovať len s jedným zo spoluvlastníkov. Podstatné je to, že nositeľom povinnosti podieľať sa na nákladoch prevádzky garáže bol žalovaný a správca je len administrátor. Majiteľom účtu, na ktoré mal žalovaný svoje platby smerovať, sú ostatní spoluvlastníci garáže, a nie správca. Predmetnú povinnosť teda žalovaný nemá voči správcovi, ale voči spoluvlastníkom garáže a voči žalobcovi.

3. Žalovaný namietal, že v žalobe sa neuvádza z akého osobitného predpisu by žaloba mala vyplývať. Navrhovaný petit 1/ a 2/ považoval za neurčitý a nevykonateľný, nakoľko v znení v akom je navrhovaný je v rozpore s údajmi zapísanými na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ďalej skutkovo tvrdil, že je (i) výlučným vlastníkom (podiel 1/1 k celku) nebytového Priestoru č. 11, 1.mezanín, vchod: A. XX, nachádzajúci sa v polyf. obj. ANDALEX, A. XX - XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku registra C parc. číslo: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, (ii) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 54426/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č. 11, (iii) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ parc. číslo XXXX/XX o výmere 924m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 934 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/ XX o výmere 168 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 136 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 54426/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č.11, (iv) podielovým spoluvlastníkom (spoluvlastnícky podiel 2644/11533- in k celku), nebytového Priestoru č. 12, 1.mezanín, Vchod: A. XX, druh nebytového priestoru: Garáž, nachádzajúci sa v polyf. obj. ANDALEX, A. XX - XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku registra C parc. číslo: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, (v) vlastníkom spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 102495/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č. 12, (vi) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ parc. číslo XXXX/XX o výmere 924m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 934 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 168 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 136 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 102495/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č. 12, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C., v obci B. D. E. C., okres B. F., na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore (ďalej spolu ako „nehnuteľnosť“) a zároveň je (vii) podielovým spoluvlastníkom (spoluvlastnícky podiel 410/11533-in k celku) nebytového Priestoru č. 12, 1.mezanín, Vchod: A. XX, druh nebytového priestoru: Garáž, nachádzajúci sa v polyf. obj. ANDALEX, A. XX - XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku registra C parc. číslo: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, (viii) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 102495/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č. 12, (ix) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ parc. číslo XXXX/XX o výmere 924 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 934 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/ XX o výmere 168 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; parc. číslo: XXXX/XX o výmere 136 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 102495/885004 z titulu vlastníctva Priestoru č. 12, to všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C., v obci B. - mestská časť C., okres B. F., na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol Zmluvou o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzavretou so žalobcom dňa 30.10.2006 (ďalej len „Zmluva“). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. konania V-6578/06 bol povolený dňa 16.11.2006. Žalovaný je zároveň aj vlastníkom iných spoluvlastníckych podielov Priestoru č. 12 (písm. vii, viii, ix), ktoré nadobudol od tretej osoby. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 2006 a jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo až do žaloby žalobcu nikdy spochybnené. V zmysle Zmluvy čl. XV. druhá veta bol predávajúci „oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, ak kupujúci neuhradí celý doplatok kúpnej ceny podľa čl. VI. tejto zmluvy predávajúcemu v lehote 7 dní od uzavretia Zmluvy.“ Poukazujúc na a ods. 2 mal za to, že nenastali žiadne okolnosti na odstúpenie od Kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, či porušenia zákona. Žalobca listom zo dňa 10.07.2018 vyzval žalovaného ako „predávajúci“ „doplatiť podlžnosti spojené s prevádzkou predmetnej garáže za uplynulé obdobie, a to vrátane príspevku do fondu prevádzky údržby a opráv“ (ďalej ako „Výzva“) pričom žalobca ďalej podľa ods. 2 Výzvy tvrdil, že žalovaný sa z titulu ustanovení Zmluvy voči nemu zaviazal podieľať na nákladoch spojených s prevádzkou garáže: „ste sa nám zaviazali podieľať na nákladoch spojených s prevádzkou garáže.“. Žalobca v zmysle Zmluvy čl. VIII. Správa domu - pristúpil k zmluve o výkone správy domu, pričom správu vykonáva spoločnosť ANDALEX REALITY, s. r. o., Tehelná 42, Dunajská Lužná 900 42, IČO: 35 819 731, (ďalej len „správca“), teda iná právnická osoba ako žalobca. Z výzvy nie je zrejmé, na akom základe bola uvedená Výzva žalovanému zaslaná, nakoľko nie je účastníkom zmluvy o výkone správy domu, k Výzve nie je a nebola priložená plná moc, ktorá by žalobcu splnomocnila v tejto veci konať voči žalovanému a ani nie je jednoznačne vo Výzve definované o aké záväzky žalovaného by sa malo podľa žalobcu konkrétne jednať. Zároveň žalobca nebol v zmysle Zmluvy a ani iného titulu oprávnený takúto Výzvu zaslať žalovanému a čohokoľvek vo veci výkonu správy domu sa voči žalovanému dožadovať. Žalobca nie je správcom bytového domu a žalovaný neeviduje voči žalobcovi žiaden nesplatený záväzok z titulu Zmluvy. Odstúpenie žalobcu nemá oporu v Zmluve a ani v zákone a od počiatku sa jedná o neplatný právny úkon, ktorý je voči žalovanému neúčinný.

4. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia v Odstúpení. Žalobca nie je subjektom, ktorý zabezpečuje správu bytov a nebytových priestorov a preto akékoľvek záväzky alebo vzťahy týkajúce sa správcu zo zmluvy o výkone správy sa ho netýkajú. Žalovaný sa žalobcovi nezaviazal podieľať sa nákladoch spojených s prevádzkou garáže, nakoľko žalobca nie je správcom; žalovaný sa voči žalobcovi nedomáhal užívania spoločných priestorov, ktorých je v zmysle Zmluvy a evidencie v katastri nehnuteľností vlastník alebo spoluvlastník, pričom o postavení žalovaného ako účastníka stavebného konania nerozhoduje žalobca, ale príslušný stavebný úrad v prípade, že sú mu tieto práva priznané zo zákona a teda oprávnený výkon a ochrana vlastníckych práv k nehnuteľnosti nie je a nemôže byť porušením Zmluvy bez ohľadu na právny názor žalobcu. Tvrdenia žalobcu o „veľmi výhodných podmienkach“ považoval za irelevantné a podieľanie sa žalobcu na „nútenom dlhodobom podieľaní na úhrade nákladov služieb za Vás“ je hrubo zavádzajúce a nepravdivé, pričom žalobca nemal a nemá povinnosť akýchkoľvek úhrad z titulu Zmluvy alebo z iného titulu týkajúcich sa správy

bytov a nebytových priestorov, nikdy žiadne úhrady za žalovaného neuskutočnil (s a ani bez súhlasu žalovaného), nepreukázal existenciu akýchkoľvek úhrad (bankovým prevodom alebo iným spôsobom) za žalovaného v tomto alebo inom súdnom konaní. Kúpna zmluva bola uzavretá podľa a nasl. v spojitosti s ZVB. Uzavretím písomnej zmluvy žalobcovi ako predávajúcemu vznikla povinnosť predmet kúpy žalovanému ako kupujúcemu odovzdať a žalovanému vznikla povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu žalobcovi ako predávajúcemu. Dohodli si obvyklú trhovú cenu a žalovaný ju riadne a včas uhradil v plnej výške. Žalobca úhradu kúpnej ceny nenamietal. Žalobca nepreukázal skutkovú okolnosť dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, a preto je odstúpenie neplatné. Nesúhlasil s právnym názorom protistrany ohľadom a d) a zák. č . Žalobca neuskutočnil žiaden právny úkon v zmysle , t. j. nedoručil príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru návrh na zápis zmeny záznamom v zmysle a okresný úrad nevyzval žalovaného, aby sa k takémuto návrhu písomne vyjadril. Ak by druhý účastník

- žalovaný spochybnil platnosť odstúpenia od zmluvy, bol by žalobca oprávnený podať žalobu na súd. Dlh, ktorý mal vzniknúť, poukazuje na to, že správu domu vykonáva iná spoločnosť ako žalobca a iba ten je výlučne oprávnený sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Aj žalovaný je spoluvlastníkom bankového účtu bytového domu, čo ho oprávňuje vymáhať nedoplatky. Namietol preto aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k dôvodom odstúpenia od zmluvy a určeniu požadovanému v žalobe. Namietal i zmätočnosť žaloby, keď žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy v celku, avšak v petite žiada, aby súd určil, že vlastnícke právo sa obnovilo len v časti predmetu zmluvy a to len na nebytovom priestore - hromadnej garáži č. 2-12.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ako nesporné ustálil, že žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu podľa a nasl. a a nasl. ZVB, ktorej predmetom boli dva nebytové priestory a to nebytový priestor mezanín č. 11 v podiele 1/1 a k nemu prináležiace podiely na priestore, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku na A. XX F. B. a nebytový priestor č. 12 (garáž) v podiele 2644/11533 a k nemu prináležiace podiely na priestore, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve na A. XX F. B., všetko zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, k. úz. C.. Nebolo sporné, že žalovaný dohodnutú kúpnu cenu v celej výške uhradil a že správcom bytového domu nie je žalobca, ale tretia osoba. Žalovaný pristúpil k zmluve o výkone správy uzavretej s treťou osobou, pričom si je vedomý svojich záväzkov titulom zmluvy o výkone správy. Rovnako si je žalovaný vedomý nárokov správcu týkajúcich sa finančných plnení správcovi na úhradách nákladov spojených s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, ktoré sú vymáhané správcom na Okresnom súde Bratislava V vo viacerých konaniach.

6. Nakoľko žalobca sa v konaní domáhal jednak určenia platnosti a účinnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a jednak určenia, že vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nebytovom priestore - hromadnej garáži zaniklo a neexistuje s tým, že vlastnícke právo žalobcu k nemu sa obnovilo, súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval prípustnosť žaloby v zmysle ustanovenia . Upozornil, že zmluvy a iné právne úkony vrátane odstúpenia, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). Právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad: žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru ( Zákonníka prace), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu ( ), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ( ), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti ( ) a uznesenia členskej schôdze družstva ( a 260 ), žaloba na určenie neplatnosti dražby ( zákon o dobrovoľných dražbách), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné ( ). V prípade žalobného návrhu o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné a účinné, súd prvej inštancie dospel k záveru, že na takéto určenie žalobca nemá právny nárok. Zo žiadneho hmotnoprávneho (osobitného) predpisu nevyplýva preň oprávnenie domáhať sa takéhoto určenia. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s odkazom žalobcu na ustanovenie katastrálneho zákona, keďže z uvedeného ustanovenia vyplýva

iba postup príslušnej správy katastra po skončení súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu, či neplatnosť dobrovoľnej dražby. Dané ustanovenie nepovažoval súd prvej inštancie za hmotnoprávne zákonné ustanovenie, ktoré by žalobcu odkazovalo na podanie takejto žalobu a oprávňovalo uplatniť takýto žalobný nárok.

7. Vo vzťahu k žalobnému návrhu, že vlastnícke právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu zaniklo a neexistuje s tým, že vlastnícke právo žalobcu sa obnovilo, súd prvej inštancie dodal, že ani tento nárok nie je dôvodný. Žalobca sa domáhal určenia dvoch právnych skutočností - zaniknutia vlastníckeho práva a zároveň, že vlastnícke právo žalobcu sa obnovilo. V danom prípade sa nejedná o určenie práva podľa , keďže v prípade určenia vlastníckeho práva mal byť žalobný návrh formulovaný inak

- precíznejšie. Preto ho súd prvej inštancie posúdil s poukazom na ako neprípustný, keď zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva oprávnenie domáhať sa takéhoto určenia. K použitiu katastrálneho zákona odkázal na svoje predchádzajúce odôvodnenie.

8. K otázke odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalobca od nej riadne neodstúpil. Poukázal na skutočnosť, že od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo alebo iný zákon ( ). V danom prípade si strany sporu dohodli odstúpenie pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny (čl. XV kúpnej zmluvy), avšak nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi kupujúcemu kúpnu cenu riadne a včas uhradil. Preto žalobca z dôvodu nedodržania kúpnej zmluvy odstúpiť nemohol. Iný dôvod odstúpenia od zmluvy si strany sporu nedohodli. Pri posúdení odstúpenia od zmluvy zo zákonného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že ani v tomto prípade nenastali dôvody na odstúpenie. Žalobca vychádzal z dôvodu odstúpenia uvedeného v ustanovení , avšak nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi a pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti ( ), keď žalovaný v danej nehnuteľnosti má sídlo spoločnosti, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia o odstúpení od zmluvy. Strany nesporili, že žalovaný ako kupujúci pristúpil k zmluve o výkone správy, pričom správu vykonáva tretia osoba, ktorá je odlišná od strán sporu. Ako nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný titulom zmluvy o výkone správy má dlh na nákladoch spojených s prevádzkou garáže, vrátane fondu prevádzky údržby a opráv a žalobca ako predávajúci listom vyzval na úhradu tohto dlhu a to bez uvedenia dlžnej výšky, ako aj platobného miesta, pričom žalovaný tento dlh neplnil a následne žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nebol oprávnený na takúto výzvu na doplatenie nákladov spojených s prevádzkou garáže voči žalovanému, nakoľko žalobca nie je veriteľom, nemá postavenie veriteľa v prípade dlhu na nákladoch spojených s vlastníctvom nebytového priestoru titulom zmluvy o výkone správy. Veriteľom sú totiž všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (okrem dlhujúceho vlastníka), ktorých vo veci vymáhania zastupuje správca a to s poukazom na citované ustanovenia ZVB. Samotný vlastník, ani predávajúci z kúpnej zmluvy nemôže a nie je oprávnený vymáhať dlh titulom zmluvy o výkone správy. Skutočnosť, že žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na úhradu nákladov služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti, nepatrí k obsahovej (podstatnej) náležitosti kúpnej zmluvy. Tento záväzok je totiž náležitosťou zmluvy o výkone správy, preto akékoľvek neplnenie uvedeného záväzku nebude porušením kúpnej zmluvy, ale zmluvy o výkone správy. V nadväznosti na to žalobca nebol oprávnený vyzvať na doplatenie týchto nákladov, nakoľko nie je veriteľom. Neplnenie týchto úhrad žalovaným nie je porušením kúpnej zmluvy. Preto nemá relevanciu sa zaoberať, o aké porušenie zmluvy (podstatné či nepodstatné) sa jedná, a rovnako v danom vzťahu žalobcu - predávajúceho a žalovaného - kupujúceho nemá relevanciu výzva na úhradu plnenia z iného záväzku zo zmluvy o výkone správy. Preto k riadnemu odstúpeniu žalobcu od zmluvy nemohlo dôjsť, nakoľko nedošlo k porušeniu prípadov ustanovených v ust. a nasl. , ani . Iné dôvody odstúpenia od zmluvy ani zo zákona neboli tvrdené a uplatňované. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalovaný je riadnym vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol zmluvou o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 30.10.2006, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 16.11.2006.

9. Nad rámec súd prvej inštancie dodal, že neriešil dôvodnú námietku žalovaného ohľadom žalobného návrhu, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy ako celku, avšak jeho žaloba o určenie právnych skutočností sa týkala iba jedného z dvoch predaných nebytových priestorov, nakoľko žalobu z iných dôvodov zamietol. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a to z dôvodov podľa , d), f) a h) . V odvolaní poukázal na znenie Katastrálneho zákona, z ktorého má vyplývať možnosť podať žalobu v zmysle a d) . Mal za to, že v prípade, ak by ustanovenie predpokladalo odkaz na hmotnoprávny predpis, bol by v odkaz formou číselnej poznámky. Mal za to, že obsahuje zámer považovať žalobu za oprávnenú všade tam, kde je určenie akejkoľvek právnej skutočnosti vyžadované právnym predpisom na uplatnenie práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Takým predpisom je podľa žalobcu i ust. Katastrálneho zákona. Súd prvej inštancie preto pri posúdení nároku žalobcu, že odstúpenie je platné, nepostupoval správne. Rovnako druhý petit žaloby smeruje k dôsledkom uvedeným v danom ustanovení. Žalobca ďalej poukázal na jeho postavenie veriteľa a žalovaného ako dlžníka tak, ako to vyžaduje , resp. . Súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi stranami bol uzatvorený obchodnoprávny vzťah, avšak nezohľadnil všetky skutočnosti pri posúdení zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej správne vyhodnotil, že žalovaný má titulom zmluvy o výkone správy dlh na nákladoch spojených s prevádzkou garáže, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu tohto dlhu bez uvedenia dlžnej výšky a platobného miesta, pričom žalovaný dlh neplnil, načo žalobca odstúpil od zmluvy, avšak vyvodil z toho nesprávne závery. Súd pri posudzovaní postavenia žalobcu ako veriteľa nemal vec posudzovať len z hľadiska zmluvy o výkone správy, pretože to vedie k odvádzaniu pozornosti od základného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako jedným z veriteľov v zmysle ZVB, kde zmluva o správe predstavuje len spôsob obstarávania služieb pre dom. Pre posúdenie postavenia veriteľa a dlžníka je potrebné vychádzať z ustanovení ZVB. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že veriteľmi sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome (okrem dlhujúceho vlastníka), ktorých vo veci vymáhania zastupuje správca, ale nesprávne uzavrel, že veriteľom je správca. ZVB nikde neuvádza, že veriteľom vo vzťahu k žalovanému je správca, záver súdu prvej inštancie, že správca zabezpečuje pre vlastníkov v dome, medzi inými aj vymáhanie nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok, ešte nerobí zo správcu veriteľa. Ak sa žalovaný v zmluve zaviazal podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou hromadnej garáže, ide o platné dovolené vedľajšie dojednanie zmluvy. Toto dojednanie nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ale v rámci zmluvnej voľnosti strán patrí medzi vedľajšie zmluvné dojednania. Súd však na platné ustanovenie zmluvy neprihliadal s odôvodnením, že ide o neplnenie zmluvy o výkon správy. Takýto záver však súd prvej inštancie neodôvodnil, nie je zrejmé, ako k nemu dospel. Ďalej sa súd už nezaoberal podmienkami podstatného, resp. nepodstatného porušenia zmluvy, čím bola žalobcovi odopretá súdna ochrana, pretože súd rozhodol o žalobe bez skúmania jej podstaty. Ak teda súd prvej inštancie správne rozoznal, že veriteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, mal v rozsudku správne citovať, že správca podľa ZVB vykonáva správu len v mene a na účet vlastníkov a v zmysle ZVB majiteľmi účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie mohol citovať i ustanovenie , 2 ZVB, v zmysle ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať na spoločný účet domu príspevky do fondu a platby za plnenia. Správca účtom domu len disponuje a vykonáva k účtu práva a povinnosti vkladateľa. Ak na tomto účte chýbajú prostriedky, ktoré odmieta previesť žalovaný, je postavenie veriteľa a dlžníka zrejmé, pričom žalobca je jedným z veriteľom. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na znenie ustanovenia ZVB, v zmysle ktorého vlastníci zodpovedajú voči ostatným vlastníkom v dome podľa osobitného predpisu a to a nasl. a zodpovednosť je solidárna. Podľa žalobcu ustanovenie a nevylučuje možnosť odstúpenia od zmluvy len jedným z hmotnoprávnych veriteľov a to s poukazom na ZVB. Samotná skutočnosť, že žalovaný síce zaplatil podľa Zmluvy plnú kúpnu cenu, nevylučuje, aby ostatné vedľajšie právne povinnosti, ktoré žalovaný v Zmluve na seba dobrovoľne prevzal a ktoré má plniť v budúcnosti, aj voči žalobcovi, sa stali oprávneným dôvodom na postup podľa a a na odstúpenie od zmluvy. Vzťah podľa zmluvy o výkone správy je druhotný a predstavuje len formu obstarania služieb pre dom. Vzťah veriteľa a dlžníka medzi sporovými stranami vytvára ZVB a nie zmluva o výkone správy. Žalovaný sa dostal do postavenia dlžníka a žalobca do postavenia veriteľa práve a výlučne len v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý svoje povinnosti vedome a dlhodobo neplní. To, že ide o zákonnú povinnosť nevylučuje, aby súčasne tá istá povinnosť bola aj zmluvnou povinnosťou. Veriteľom je ten, kto má právo požadovať plnenie a dlžníkom ten, kto má povinnosť plniť. Správca sám nie je veriteľom. Koná v mene a na účet ostatných vlastníkov. K tomu už súd prvej inštancie správne uviedol, že veriteľom sú podľa súdu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome (okrem dlhujúceho vlastníka), ktorých vo veci vymáhania zastupuje správca. Z tohto zistenia však nevyvodil všetky potrebné závery.

11. V súvislosti s druhým žalobným petitom žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa mal venovať naliehavému právnemu záujmu, ako nevyhnutnému procesnému predpokladu úspešnosti určovacej žaloby. Zvolený petit zodpovedá rozhodnutiu NS SR sp.zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20.07.2011. Ak prevodca platne a účinne odstúpi od zmluvy, automaticky sa opäť stáva vlastníkom a správa katastra túto zmenu zapíše záznamom. Z uvedeného vyplýva, že k zápisu spätného prechodu vlastníckeho práva dochádza záznamom, ktorého podkladom je buď listina o odstúpení alebo rozhodnutie súdu o právnej skutočnosti v zmysle § 36 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona. Druhý petit je určením, že na strane žalovaného vlastnícke právo nie je a na strane žalobcu vlastnícke právo je. Tento petit zodpovedá následkom odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch podľa . Naliehavý právny záujem na tomto určení vyplýva jednak z postoja žalovaného, ktorý odstúpenie a jeho dôvody popiera, ale aj zo skutočnosti, že na druhej strane neplatí dlhodobo príspevok do fondu ani platby za plnenia spojené s vlastníctvom a užívaním nebytového priestoru, ktoré sú predmetom už viacerých súdnych konaní medzi správcom a žalovaným. Určenie teda bude mať praktický význam pre spory týkajúce sa nedoplatkov za minulé obdobia. Oba petity predstavujú podľa a 2 Katastrálneho zákona rozhodnutie o právnej skutočnosti, ktorá je spôsobilá na vykonanie záznamu vlastníckeho práva. Požadované určenie vytvára podľa žalobcu pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustné aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 06.decembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Ako dôležité považoval žalobca určenie momentu, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko sú s ním spojené následky spočívajúce v určení za aké obdobie je žalovaný dlžníkom. Povinnosť žalovaného nie je viazaná na žiadne podmienky, ide o jednoduchú právnu povinnosť, ktorú žalovaný dlhodobo neplní. K výčitke súdu prvej inštancie, že odstúpenie neobsahuje ani výšku dlhu a ani platobné miesto, žalobca uviedol, že zákon kladie na určitosť právneho úkonu nároky, ktoré treba posudzovať primerane k povahe úkonu a jeho okolnostiam. Požiadavka podieľať sa na nákladoch spojených s prevádzkou hromadnej garáže neobsahuje v sebe sama o sebe ani určenie výšky dlhu ani platobné miesto. Žalobca svojím postupom nezneužil právo, ktoré mu z daného ustanovenia zmluvy vzniklo. Ak by kupujúci prevzal zmluvou na seba aj inú povinnosť, hoci by inak išlo aj o zákonnú povinnosť, ako zaplatenie kúpnej ceny a túto inú povinnosť neplní, nie je pre neplnenie tejto povinnosti odstúpenie od zmluvy vylúčené žiadnym ustanovením iného zákona, čo v praxi znamená, že je to dovolené. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2023 k odvolaniu uviedol, že súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, nestotožňuje sa s právnym názorom žalobcu a má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo riadne, rozsiahlo a správne odôvodnené. Rozsudok vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípov právneho štátu a to právnej istoty. V prípade opačného rozhodnutia by išlo o prekvapivé rozhodnutie, keďže žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil ani jedno existujúce rozhodnutie. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní a z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Právne posúdenie žalobcom nemá oporu v relevantnom právnom predpise. Žalovaný navrhoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

13. Ďalšie vyjadrenia strán doručené neboli.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

19. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

20. Podľa , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

21. Podľa , na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiaedpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

22. Podľa , ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

23. Podľa , ak však strana, ktorá je v omeškaní vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

24. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

25. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo zároveň vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal prvým žalobným návrhom určenia platnosti a účinnosti odstúpenia od Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru V 6578/06 uzavretou so žalobcom dňa 30.10.2006 a druhým žalobným návrhom určenia, že vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nebytovom priestore – hromadnej garáži a na spoločných zariadeniach domu a zastavaných pozemkoch zaniklo a neexistuje s tým, že vlastnícke právo žalobcu k nemu sa obnovilo. Súd prvej inštancie odkazom na dikciu ustanovenia uzavrel, že v prípade prvého žalobného návrhu, ako i druhého žalobného návrhu v časti určenia, že vlastnícke právo žalovaného zaniklo, resp. vlastnícke právo žalobcu sa obnovilo, ide o určenie právnych skutočností, na ktoré žalobca nemá právny nárok, keďže zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva pre žalobcu oprávnenie domáhať sa takéhoto určenia. Totožný právny záver súdu prvej inštancie v zmysle

sa však netýkal posúdenia žalobného návrhu v časti určenia, že vlastnícke právo žalovaného neexistuje. V danej časti je totiž možné návrh posudzovať v zmysle , keďže ide o určenie, či tu vlastnícke právo je alebo nie je. K poukazu žalobcu na ustanovenie osobitného predpisu – katastrálneho zákona súd prvej inštancie uviedol, že upravuje iba postup príslušnej správy katastra po skončení súdneho konania a neplatnosť právneho úkonu či neplatnosť dobrovoľnej dražby. V súvislosti s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie žalobca namietal nesprávny výklad ustanovenia , keď mal za to, že neobsahuje odkaz na súdom uvádzané prípady formou číselnej poznámky, preto zámerom zákonodarcu (právneho predpisu – ako uvádza žalobca) bolo považovať žalobu na určenie právnej skutočnosti za oprávnenú všade tam, kde je toto určenie vyžadované právnym predpisom. Ide napr. aj o ustanovenie katastrálneho zákona, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil a nepovažoval za smerodajné. Tak prvý žalobný návrh, ako aj druhý smeruje k dôsledkom uvedeným v danom ustanovení, t.j. k vyznačeniu právneho stavu pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, ako dôsledku odstúpenia.

28. Odvolací súd sa s námietkou žalobcu nemôže stotožniť, nakoľko súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti prvého i druhého žalobného petitu správne právne posúdil, s posúdením ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil v bodoch 35.-38. odôvodnenia. V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že ani z ustanovenia § 36a ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona nevyplýva právo žalobcu domáhať sa určenia žalovaných právnych skutočností.

29. Podľa § 36a ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti.

30. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva iba následný postup príslušnej správy katastra po skončení súdneho konania o určení neplatnosti právneho úkonu, dobrovoľnej dražby, či inej právnej skutočnosti. Uvedené ustanovenie však neuvádza a neupresňuje aké druhy žalôb sú v civilnom sporovom konaní prípustné, reaguje len na výsledky možných rozhodnutí súdov v zmysle . Inak povedané citované ustanovenie predpokladá existenciu aj takéhoto druhu žalôb a rozhodnutí o určení právnych skutočností, avšak nezakladá žiadne právo na ich podanie. Z citovaného ustanovenia preto žiadne právo žalobcovi požadovať určenie právnej skutočnosti súdom nevyplýva. Určenie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok o tom, že kúpna zmluva, alebo odstúpenie je neplatné, nemá výpovednú hodnotu o tom, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Podľa novej procesnej právnej úpravy preto nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

31. Pri posudzovaní žalobného návrhu (petitu) žalobca namietal i skutočnosť, že súd prvej inštancie sa pri určení, či na strane žalovaného nie je vlastnícke právo a na strane žalobcu vlastnícke právo je, nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle . V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že pre prípad posúdenia žalobného návrhu žalobcu v časti určenia, či vlastnícke právo žalovaného neexistuje, resp. či existuje vlastnícke právo žalobcu, je za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu nevyhnutné sa prejudiciálne zaoberať a posúdiť otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom, od odstúpenia ktorého žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k predmetu predaja. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie výslovne nehodnotil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení (ne)existencie vlastníckeho práva, z rozhodnutia je zrejmé, že jeho existenciu vzhliadol, nakoľko sa v ďalšom zaoberal samotným určením existencie vlastníckeho práva strán a vyhodnocoval tomuto zodpovedajúcu otázku zásadného významu – platnosť odstúpenia od zmluvy. Uvedená námietka žalobcu preto nemôže byť dôvodná, pretože posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu nebolo v neprospech odvolateľa. V tomto smere žalobca ani nenamietal jej nesprávne právne posúdenie, t.j. vyhodnotenie prípadnej neexistencie naliehavého právneho záujmu, kedy by sa súd už ďalej nezaoberal nárokom žalobcu vo veci samej.

32. Žalobca v ďalšom namietal nesprávne právne i skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalobca nebol oprávnený vyzvať žalovaného na doplatenie nákladov spojených s prevádzkou garáže, nakoľko

nie je veriteľom, nemá postavenie veriteľa v prípade dlhu na nákladoch spojených s vlastníctvom nebytového priestoru titulom zmluvy o výkone správy. Mal za to, že žalobca má postavenie veriteľa a žalovaný postavenie dlžníka tak, ako to vyžaduje ustanovenie , resp. . Súd prvej inštancie totiž nemal vec posudzovať len z hľadiska zmluvy o výkone správy, ale i z pohľadu ZVB. Súd prvej inštancie správne uvádzal, že veriteľom sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (okrem dlhujúceho vlastníka), avšak nesprávne vyhodnotil, že veriteľom je správca.

33. S uvedeným názorom žalobcu nie je možné súhlasiť. Z obsahu spisu vyplýva, že strany medzi sebou uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nebytového priestoru na mezaníne spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi a spoluvlastnícky podiel na garáži č. 12 nachádzajúcej sa na 1. poschodí polyfunkčného objektu Andalex na A. XX v B. a s tým spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj zastavaných pozemkoch a priľahlom pozemku. Je nevyhnutné poznamenať, že každá zmluva pre svoju platnosť musí obsahovať podstatné náležitosti vyžadujúce zákonom ( ), od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Ide v podstate o jasné a zreteľné vymedzenie predmetu zmluvy. Ostatné záväzky si môžu strany upraviť odchylne od zákonných ustanovení, prípadne ich úplne vylúčiť. Záväzky ktoré nepredstavujú a neupravujú podstatné náležitosti zmluvy prestavujú záväzky vedľajšie – tzv. vedľajšie zmluvné povinnosti. Na to, aby mohol vzniknúť záväzkový vzťah, musí okrem povinnosti dlžníka existovať i tomu zodpovedajúce právo veriteľa na plnenie. Iba medzi takýmito stranami vznikne záväzkový vzťah, t.j. vzťah vzájomného práva a povinnosti. Záväzkovým vzťahom je preto právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok veriteľovi, t.zn. že zakladá práva a povinnosti len medzi stranami zmluvy, ako jej priamymi účastníkmi. Výnimkou je dohoda veriteľa a dlžníka, že dlžník bude plniť tretej osobe. Avšak jedine v takom prípade, ak by tretia osoba so zmluvou súhlasila ( a nasl. ). I v takomto prípade by však musel existovať najprv záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, t.j. povinnosť dlžníka plniť svojmu veriteľovi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takáto zmluva (v prospech tretieho) uzatvorená nebola, bol daný len prísľub žalovaného podieľať sa na nákladoch, ktoré bude plniť tretej osobe ako veriteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal plniť si svoju zákonnú povinnosť (podieľať sa na nákladoch spojených s prevádzkou garáže), ktorú má voči správcovi domu, na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy, resp. deklaroval svoju povinnosť platiť náklady spojené s užívaním nebytového priestoru voči inému než žalobcovi. Vo vzťahu k žalobcovi sa zaviazal len podieľať sa na nákladoch spojených s prevádzkou garáže voči tretej osobe, svoju povinnosť ktorú si splnil okamihom pristúpenia k Zmluve o výkone správy domu. Žalovaný sa teda nezaviazal žalobcovi na žiadne peňažné plnenie, ale len na budúce správanie sa. Medzi žalobcom a žalovaným tak nevznikol veriteľsko-dlžnícky (zmluvný) vzťah, v zmysle ktorého by žalobca ako veriteľ mohol žiadať splnenie povinnosti a to podieľať sa na platení nákladov spojených s prevádzkou garáže v akejkoľvek výške. Žalobca ani sám v konaní netvrdil, aké právo mu zo zakotveného záväzku vzniklo, resp. aké právo bolo konaním žalovaného porušené. Keďže, ako správne uviedol súd prvej inštancie, odstúpiť od zmluvy je možné iba ak to ustanovuje zmluva, alebo zákon, bolo nevyhnutné posúdiť, či nastal takýto prípad. Nebolo sporné, že strany si pre prípad porušenia povinnosti podieľať sa na nákladoch spojených s prevádzkou garáže, nedohodli právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Z dôvodov nedodržania ustanovení kúpnej zmluvy tak žalobca od kúpnej zmluvy na základe zmluvného predpokladu odstúpiť nemohol. Mohol tak urobiť jedine za predpokladu, že to pripúšťal zákon. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný sa omeškal so zaplatením dlhu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže. Do úvahy preto pripadalo jedine odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka v zmysle ustanovení - , nakoľko v danom prípade bola kúpna zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi a pri jej vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky skutočnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti ( ). Obchodnoprávnu povahu záväzkového vzťahu medzi stranami správne vyhodnotil i súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia rozsudku.

34. Zákonná dikcia v prípadoch odstúpenia od zmluvy či už pre podstatné porušenie zmluvy, alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, predpokladá podmienku existencie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Uvedené je vyjadrené jednak označením osôb (veriteľ, dlžník) a jednak existenciou zmluvného vzťahu. Správny bol preto právny názor súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobca nie je veriteľom žalovaného, t.j. nemá postavenie veriteľa v prípade vymáhania a domáhania sa zaplatenia dlhu na nákladoch spojených s vlastníctvom nebytového priestoru či už titulom zmluvy o výkone správy, alebo titulom zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebol oprávnený

vyzývať žalovaného na doplatenie nákladov spojených s prevádzkou garáže. Napriek skutočnosti, že strany môžu uzatvoriť medzi sebou rôzne zmluvy s dispozitívnym obsahom, z kúpnej zmluvy (aj keby išlo o prípad zloženej/nepomenovanej zmluvy) nevyplýva, že by obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorej by vzniklo právo na platenie nákladov spojených s prevádzkou garáže práve žalobcovi. Keďže takáto zmluvná povinnosť nebola zakotvená v kúpnej zmluve, nebolo možné od nej na základe tohto domnelého práva žalobcu odstúpiť.

35. Žalobca sa rovnako nesprávne domnieva, že postavenie veriteľa (zmluvného!) mu vyplýva z ustanovení ZVB. Formuláciu zákona, že odstúpiť od zmluvy je možné v prípadoch ktoré ustanovuje zmluva, alebo zákon, nie je možné zamieňať s formuláciou, že v prípade porušenia akejkoľvek zákonnej povinnosti, je možné odstúpiť od akejkoľvek zmluvy, i keď táto zákonná povinnosť nie je predmetom zmluvy, t.j. nie je rovnako zakotvená v zmluve. Z dikcie zákona, ktorý v ustanovení a pripúšťa odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka (t.j. zo zákonného dôvodu), vyplýva, že omeškanie s plnením musí nastať v zmluvnom vzťahu a to porušením zmluvnej, nie akejkoľvek zákonnej povinnosti nespadajúcej na existujúci (zmluvou založený) záväzkový vzťah. Žalobca preto nemôže svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy odvíjať od porušenia záväzku vyplývajúceho zo zákona (nevzťahujúceho sa na predmet zmluvy). Žalobca uzatváral Zmluvu o prevode vlastníctva v postavení vlastníka konkrétneho nebytového priestoru (ktorého vlastníkom v čase odstúpenia od zmluvy nebol), neuzatváral ju v postavení vlastníka iných nehnuteľností, ktoré neboli predmetom prevodu vlastníckeho práva, preto nemôže tvrdiť, že jeho právo na odstúpenie od zmluvy sa odvíja od jeho postavenia vlastníka ostatných nebytových priestorov v danom dome (tu možno subsumovať i odkaz žalobcu na ZVB). Ako už bolo uvedené, žalovaný sa v zmluve nezaviazal platiť náklady spojené s prevádzkou garáže žalobcovi ako vlastníkovi iných nehnuteľností (ani k plneniu iných záväzkov z postavenia vlastníka nebytového priestoru), a preto pre porušenie takejto (v zmluve nezakotvenej) povinnosti, nemôže žalobca odstúpiť od zmluvy. Zároveň je nevyhnutné dodať, že je úplne irelevantné, či sa súd prvej inštancie následne zaoberal tým, kto je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatkov, nakoľko žalobca takou osobou nie je. Odhliadnuc od uvedeného už len nad rámec odvolací súd uvádza, že záväzok zakotvený v zmluve v čl. XIV ods. 5 (podieľať sa podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na nákladoch spojených s prevádzkou garáže), nie je identicky zakotvený v ZVB, ako sa nesprávne domnieva žalobca, vzájomné záväzky správcu a vlastníkov nebytových priestorov vyplývajú zo Zmluvy o výkone správy. A aj v prípade ich neplnenia, sú veriteľmi všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (okrem dlhujúceho vlastníka) v postavení nerozlučného spoločenstva, preto by žalobca ani nemohol sám vystupovať v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spore. Zároveň ako súd prvej inštancie správne uvádzal, správca je tou osobou, ktorá je v zmysle , 8 ZVB oprávnená vymáhať dlh titulom zmluvy o výkone správy.

36. Záverom už možno len dodať, že súd prvej inštancie správne právne posúdil neplatnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru a správne vzhliadol žalobcu ako riadneho vlastníka sporných nehnuteľností.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).