Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-58-2025.pdf
PDF · 97.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/58/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, trestne stíhaného pre skutok, obžalobou právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 25. septembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/60/2023 zo dňa 09. apríla 2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/60/2023 zo dňa 09.04.2025, bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv 523/23/3304-23 zo dňa 11.12.2023 pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
„dňa 12.08.2023 v čase okolo 20.30 hod. prišiel na pozemok rodinného domu číslo XXX v D. E., patriaci F. G., kde sa v tom čase nachádzali F. G. a vykrikoval vulgarizmy a následne kričal, že všetkých postrieľa, čím u poškodenej F. G. vzbudil obavu o svoj život a zdravie v dôsledku čoho telefonicky privolala hliadku polície.“
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného.
Prokurátor dodatočne zahlásené odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom uviedol nasledovné:
„Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporné, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, volal svoju ženu domov, pričom žena domov nechcela ísť, na čo reagoval tak, na čo reagoval krikom a vulgarizmami. Obžalovaný sa pohádal s poškodenou F. G., s ktorou si vymenili facky. Poškodenú si zastal jej priateľ D. A., čo vyústilo do fyzického zápasu pri ktorom obžalovaný svedkovi A. roztrhol tričko.
Súd mal, teda nepochybne za preukázané, že došlo k slovnej a fyzickej roztržke medzi obžalovaným a jeho susedmi. Zo strany obžalovaného odzneli vulgárne urážky na adresu poškodenej, avšak tieto boli vzájomné.
Napriek tomu, že súd konštatoval nesporne preukázané skutočnosti, ktoré zakladajú právnu kvalifikáciu skutku ako možného priestupku, súd sa v odôvodnení Rozsudku nezaoberal možnosťou postupu podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené mám za to, že skutok je možné právne kvalifikovať ako možný priestupok.
Súd mal, teda nepochybne za preukázané, že došlo k slovnej a fyzickej roztržke medzi obžalovaným a jeho susedmi. Zo strany obžalovaného odzneli vulgárne urážky na adresu poškodenej, avšak tieto boli vzájomné.
Napriek tomu, že súd konštatoval nesporne preukázané skutočnosti, ktoré zakladajú právnu kvalifikáciu ako možného priestupku, súd v odôvodnení Rozsudku nezaoberal možnosťou postupu podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené mám za to, že skutok je možné právne kvalifikovať ako možný priestupok.
Odôvodnenie rozsudku obsahuje zostručnenie výsluchov vykonaných na hlavnom pojednávaní v takej miere, že z nich nie je možné vyvodiť právnu kvalifikáciu skutku ako priestupku, avšak z audiozáznamu vyhotoveného na hlavnom pojednávaní vyplynuli tieto skutočnosti neuvedené v odôvodnení rozsudku:
Na hlavnom pojednávaní vypovedal obžalovaný A. B., ktorý uviedol, že večer, kedy sa stal skutok, vulgárne nadával svojej manželke a to takým spôsobom, že jej povedal: „kurva, poď domov“. Obvinený ďalej uviedol, že poškodenej povedal: „neser sa mi do života, lebo ti strelím za ucho, alebo ti dám facku“. So svedkom pánom A. došlo k vzájomnému „postrčeniu“.
Z výpovede poškodenej F. G. vyplynulo, že obžalovaný vulgárne všetkým prítomným nadával, poškodenej povedal, že je „kurva“, dal jej facku, na základe čoho mu poškodená facku vrátila. Po tom čo poškodená dostala od obvineného facku sa jej zastal jej partner D. A. a vznikol fyzický konflikt medzi obvineným a D. A..
Z výpovede svedka D. A. vyplynulo, že medzi obvineným a svedkom D. A. došlo k fyzickému konfliktu, kedy sa po predchádzajúcej slovnej výmene vzájomne postrkovali, po tom, čo sa dostal obvinený do konfliktu s jeho partnerkou. a to takým spôsobom, že obvinený „ponaťahoval“ svedkovi D. A. pri fyzickom konflikte tričko.
Z výpovede svedkyne A. B. vyplynulo, že v ten večer došlo medzi poškodenou a obvineným ku konfliktu, vulgárne si navzájom nadávali kedy svedkyňa dala obvinenému facku, pretože obvinený sa voči ním správal vulgárne. Jej mal povedať obvinený: „kurva, poď domov“. Z výsluchov obžalovaného, poškodenej, svedkov bol preukázaný nasledovný skutkový stav: a) došlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a svedkom D. A., b) došlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou F. G., dali si navzájom facky, c) došlo k verbálnemu ataku obžalovaného voči poškodenej, ktorý jej povedal, nech sa mu neserie do života, lebo jej strelí za ucho, alebo jej dá facku.“
Predmetný skutok sa stal dňa 12.08.2023 a trestné stíhanie bolo voči obvinenému začaté a obvinenie obžalovanému vznesené dňa 14.08.2023, čím došlo k spočívaniu premlčacej doby priestupku podľa § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch, teda nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok a tento je možné prejednať ako priestupok.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, mal byť posúdený ako možný priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len : „zákon o priestupkoch“), nakoľko skutok spĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku, a teda súd mal vo veci postupovať podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku.
Navrhujem, aby senát Krajského súdu v Trenčíne v súlade s vyššie prezentovaným, podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/60/2023 zo dňa 9.4.2025 o oslobodení obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod skutku obžaloby a nahradil ho uznesením, ktorým postúpi vec podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku príslušnému
orgánu na prejednanie priestupku, eventuálne aby vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie na postup podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku.“
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu, pričom obhajoba vo svojom vyjadrení uviedla nasledovné:
„V prvom rade uvádzam, že napadnuté rozhodnutie súdu považujem za dostatočne odôvodnené, zákonné a spravodlivé. Súd správne konštatoval, že je potrebné vysloviť právny záver, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Pokiaľ ide o doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, k tomu uvádzam nasledovné. Súd sa mal podľa prokurátora zaoberať možným postupom podľa ust. § 280 ods. 2 Trestného poriadku, teda skúmať možnú kvalifikáciu skutku ako priestupku.
Súd sa podľa môjho názoru týmto postupom aj zaoberal, no vzhľadom na vykonané dokazovanie takýto postup do úvahy nepripadal, nakoľko skutok bol primárne formulovaný ako vyhrážanie, ktoré (konanie) malo spôsobiť u poškodenej obavy o život a zdravie. Pokiaľ ide o vulgarizmy, tieto neboli v obžalobe ani konkretizované, preto sú nemohol postupovať podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, išlo by už o iný skutok.
Nesúhlasíme s tvrdením prokurátora, že z audiozáznamu z HP vyplynuli skutočnosti, ktoré v odôvodnení Rozsudku v zostručnených výsluchoch absentujú a z ktorých by bolo možné vyvodiť kvalifikáciu ako priestupku. Toto tvrdenie je nepravdivé a snáď je len dôsledkom toho, že hlavného pojednávania a teda aj výsluchov sa zúčastnil iný prokurátor OP ako prokurátor, ktorý písal odôvodnenie odvolania, ako sa často stáva. Chceme tomu veriť. V konkrétnostiach poukazujeme na nasledovné: Podľa Odvolania prokurátora mal obžalovaný na HP uviesť manželke: „...Kurva, poď domov“. Prokurátor formuloval tieto slová tak, že mal vulgárne nadávať manželke, čo však jednoznačne a výslovne poprel tak obžalovaný ako aj jeho manželka. Obžalovaný vyslovene uviedol, že uviedol slovo „kurva“ ako nadávku všeobecnú, na začiatku vety a v žiadnom prípade nie ako nadávku, urážku svojej manželky, ako to nesprávne interpretuje prokurátor. Obžalovaný teda slovo „kurva“ mohol vysloviť, ale ako bolo preukázané, nevyslovil ho ako vulgarimus smerujúci k určitej osobe. Toto vysvetlenie vyplýva aj z audiozáznamu HP, preto nerozumieme tomuto tvrdeniu prokurátora v odôvodnení, že by boli preukázané vulgárne urážky manželky. Neboli! Naopak, poukazujeme i na to, že už v Uznesení o vznesení obvinenia bola nesprávne uvedená manželka ako poškodená a až následnými výsluchmi došlo k úprave skutku tak, že v obžalobe už manželka ako poškodená osoba nebola.
Ďalej poukazuje v odvolaní prokurátor na výpoveď poškodenej G., keď malo podľa jeho názoru vyplynúť z jej výpovede vulgárne správanie obžalovaného. Prokurátor však opomenul uviesť, že z výsluchu poškodenej na HP vyplynulo, že si takmer na nič z tohto incidentu vôbec nepamätá, z dôvodu požitia väčšieho množstva alkoholu a preto takéto poukázanie na výpoveď poškodenej celkom určite nepovažujeme za nesporne preukázanú skutočnosť, byť ba malo ísť len o „priestupkové“ správanie. Poškodená sa za svoje správanie de facto hanbila, bola opitá, sama nevedela potvrdiť ani jednu jedinú vec z obžaloby a pripustila, že si mohla skutočnosti uvedené v hovore na tiesňovú linku aj vymyslieť. Súd sa s touto výpoveďou navyše príkladne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 7, keď okrem iného konštatoval, že aj svedok A. uviedol, keď si jeho partnerka G. vypije hovorí hocičo, „...aj to čo nebola pravda ...“, súd tiež správne konštatoval, že to bola práve G., ktorá dala ako prvá facku obžalovanému. Toto sú skutočnosti preukázané a z tohto dôvodu nemohlo ísť ani o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok, aspoň teda zo strany obžalovaného. Možno u poškodenej, ale tá stíhaná nebola.
V kontexte s uvedeným námietky prokurátora považujem za nedôvodné. Vo svojej podstate smerujú len do zmeny právnej kvalifikácie po tom, ako bolo jednoznačne preukázané nespáchanie skutku obžalovaným, pričom konkrétny skutok (s opisom konania ktorý by sa dal posúdiť ako priestupok) v skutku absentuje, takýto skutok sa postúpiť nedá. Vykonané dokazovanie prokurátor vyhodnocuje inak, ako to urobil okresný súd, avšak, ako som uviedol vyššie, mylne a zavádzajúco, čo tvrdím ako obhajca prítomný od začiatku tohto konania, ktorý bol prítomný tak na výsluchoch v prípravnom konaní,
na výsluchoch na HP a ktorý sa aj písomne vyjadruje k odvolaniu. S odvolaním prokurátora, ktorý písal odôvodnenie preto generálne nesúhlasím, ani s hodnotením dôkazov v tomto smere.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby podľa § 319 TP odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.“
Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor podľa konkrétnych dôvodov odvolania namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovaného (ustáliť skutkové závery o spáchaní skutku obžalovaným, ktorý spĺňa všetky zákonné znaky priestupku podľa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať okresnému súdu, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť pre postup súdu podľa § 280 ods. 2 Tr. por.).
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v celom obsahu vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov je plne súladná s dlhodobo ustálenou súdnou praxou v otázke posudzovania (aj v dôvodoch odvolania prokurátora konštatovaných) rozporov vo vykonaných dôkazoch (viď R 30/1966), ako aj v otázke zhodnotenia dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov (viď. R 6/1970).
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri hodnotení dôkazov v súlade s ustálenou súdnou praxou vo vzťahu k požiadavke preukázania viny dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi nebolo dokázané, že skutok sa stal tak je uvedené obžalobe, teda pre ktorý je od počiatku obžalovaný trestne stíhaný. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že obžalovaný svojim konaním spáchal čin, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba a ktorý čin obžaloba považovala za trestnú činnosť. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácii zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil existenciu odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
K odvolacím dôvodom prokurátora ohľadom vyhodnotenia konania obžalovaného, ktoré by mohlo zakladať právnu kvalifikáciu skutku ako možného priestupku postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v skutku absentuje konkrétne konanie obžalovaného, ktoré by mohlo byť postúpené na priestupkové konanie.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu odvolaním nevytýkaných vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.