Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sas/9/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. JCLic. E. F., D., s. r. o., Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X – A.. zo dňa 07.07.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2025, doručenou správnemu súdu v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X – A.. zo dňa 07.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým došlo k zmene výroku v časti označenia druhu dôchodku (t. j. správne mal byť uvedený vdovecký dôchodok) rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX O – II. zo dňa 08.04.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatený vianočný príspevok k invalidnému dôchodku za rok 2017 vo výške 50,25 eur, za rok 2018 vo výške 50,29 eur a za rok 2019 vo výške 98,56 eur. Žalobca tak žiadal zrušiť oba uvedené rozhodnutia a priznať mu nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) z dôvodu, že výkonom napádaných rozhodnutí by žalobcovi hrozila závažná ujma, keďže suma, ktorú má podľa rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vrátiť, by mu bola zrážaná z jeho vdoveckého dôchodku.

3. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj žalovaný podaním zo dňa 25.08.2025, v ktorom v prvom rade poukázal na podstatu a účel odkladného účinku správnej žaloby v zmysle . Ďalej žalovaný zdôraznil, že odkladný účinok predstavuje iba určitú výnimku a nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia neprávom vyplatenej sumy vdoveckého dôchodku. Jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, pričom hrozba musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom, plynúcim z napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tak navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a 2 ).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo

dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

14. Podľa žalobcu je prvá hmotnoprávna podmienka naplnená tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu hrozí závažná ujma, keďže by mu bola suma, ktorú má vrátiť žalovanému podľa uvedených rozhodnutí, zrážaná z jeho vdoveckého dôchodku.

15. Preskúmaním spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správny súd dospel k záveru, že podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedostatočne odôvodnený, resp. žalobca sa obmedzil len na stručné konštatovanie, že výkonom napadnutých rozhodnutí, t. j. vrátením vianočných príspevkov (či už v plnej sume alebo vykonávaním zrážok z dôchodku) mu hrozí závažná ujma. Avšak žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval aká ujma mu hrozí, resp. v čom spočíva závažnosť vykonávania zrážok z dôchodku žalobcu, či aký dopad by malo na neho nepriznanie odkladného účinku.

16. K uvedenému správny súd dopĺňa, že návrh na priznanie odkladného účinku môže žalobca podať v rámci správnej žaloby, ale aj samostatne v priebehu súdneho konania. V zásade má takýto návrh povahu podania vo veci samej, a preto okrem všeobecných náležitostí podania podľa by mal obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre jeho priznanie. V tomto prípade však žalobca podal iba strohý, všeobecný návrh v rámci správnej žaloby, ktorým poukázal na žalobné body podanej správnej žaloby, avšak absentovali konkrétne dôvody a skutkové okolnosti na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, čím nie je naplnená zákonná podmienka jeho priznania.

17. Ďalšou podstatnou skutočnosťou svedčiacu o nenaplnení podmienky priznania odkladného účinku správne žaloby je, že žalobca toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom ani len nepreukázal. Ako bolo vyššie uvedené správny súd vychádzal aj zo spisového materiálu vrátane administratívneho spisu, avšak to neznamená, že žalobca nemá povinnosť svoje tvrdenia preukázať dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho tak nie je naplnená ani osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

18. Správny súd preto považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za všeobecné podanie bez relevantného odôvodenia a preukázania hroziaceho následku, čím tvrdenia žalobcu majú iba hypotetický charakter, ktorú v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V nadväznosti na uvedené tak žalobcov návrh neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

19. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).