Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/80/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, o návrhu navrhovateľky – manželky: A. B. A., C. D., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, adresa trvalého pobytu E. F. XXX, proti manželovi: G. E. A., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, adresa trvalého pobytu E. F. XXX, zastúpený splnomocnencom: AK Prachová & Pobijak, s. r. o., adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 20, IČO: 50 491 300, o návrhu na rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 11. februára 2025 č.k. 8Pc/47/2023-100 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo A. B. A., C. D., nar. XX.XX.XXXX v D. a G. E. A., nar. XX.XX.XXXX v D., uzavreté dňa 25.02.1995 v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., vo zväzku III., ročník 1995, na strane 1, pod poradovým číslom 2, rozviedol (výrok I.)

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka - manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 06.12.2023 domáhala rozvodu manželstva dôvodiac, že nezhody medzi ňou a manželom sa počas manželstva stupňovali, pričom v roku 2021 musela spoločnú domácnosť prvýkrát opustiť, pretože ju podľa jej vyjadrenia manžel fyzicky napadol (na manžela oznámenie o fyzickom napadnutí nepodala) a na týždeň sa odsťahovala k jej sestre. Vzhľadom k tomu, že nemala kde bývať, k navrhovateľovi sa po týždni vrátila, avšak po vzájomnej dohode s manželom bývali každý v inej časti domu a vyhýbali sa kontaktu v spoločných častiach domu, že manželova agresivita sa vystupňovala dňa 18.11.2023, kedy v obave o svoj život opätovne ušla zo spoločného domu a na manžela podala trestné oznámenie, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadneho predpokladu na obnovenie manželského spolužitia. Následne na pojednávaní súdu prehlásila, že nie je ochotná s manželom obnoviť manželské spolužitie za žiadnych okolností, že s manželom nemajú spoločné aktivity, spolu nehospodária, že intímne spolu s manželom nežijú 15 rokov, že podľa nej príčinou rozvratu ich manželstva boli stupňujúce sa urážky, ponižovanie a podceňovanie zo strany manžela, že v spoločnom dome ostala iba s ohľadom na ich syna C. A., nar. XX.XX.XXXX, aby mu zachovala rodinu. Manžel s jej návrhom nesúhlasil, poprel jej tvrdenie ohľadne dlhotrvajúcich problémov v manželstve spôsobených jeho agresívnym správaním, ako aj akékoľvek tvrdenia navrhovateľky uvedené v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 19.11.2023 dôvodiac, že on sa k manželke nikdy nesprával násilne. Pripustil, že občasne mali medzi sebou bežné nezhody, ktoré boli vzájomné, avšak nikdy nenabrali takú intenzitu, aby mohli vzbudiť u navrhovateľky dôvodnú obavu o život či zdravie. Záverom sa vyjadril, že verí, že je ich manželstvo možné zachrániť,

ak manželia preto spravia maximum a navrhol s ohľadom na možnú záchranu manželstva, aby bola účastníkom konania navrhnutá návšteva manželskej poradne, resp. psychológa. Na pojednávaní súdu doplnil, že nie je pravda, že s manželkou nežijú spolu intímne 15 rokov, uviedol, že je tomu tak posledné tri - štyri roky, avšak je pravda, že 10 rokov žijú oddelene. Podľa jeho názoru manželské spolužitie by bolo možné obnoviť rozhovormi manželov, pričom však v tejto súvislosti ďalej uviedol, že od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti v roku 2023 ju on nijakým spôsobom neoslovil, neponúkol jej žiadne riešenie, a to z obavy, že by to mohla použiť proti nemu v trestnom konaní.

1.2. V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.02.1995 v E., u oboch išlo o prvé manželstvo, pričom z manželstva pochádza jedno dieťa - toho času plnoletý C. A., narodený XX.XX.XXXX.

1.2.1 Manželia prerušili manželské spolužitie niekedy v roku 2014, kedy prestali spoločne tvoriť ekonomické a biologické spoločenstvo, teda na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Manželia prestali spoločne hospodáriť/ viesť spoločnú domácnosť, vytvárať prostredie vhodné pre uspokojovanie vzájomných citových potrieb, vzájomne si pomáhať a podporovať sa s tým, že od novembra 2023 nežijú už ani v spoločnej nehnuteľnosti, túto opustila manželka, podľa jej vyjadrenia z dôvodu obavy o svoje zdravie a život v dôsledku fyzického útoku manžela na ňu, za ktoré konanie sa voči manželovi vedie trestné konanie pre prečin nebezpečného vyhrážania sa manželke. Od odchodu manželky zo spoločnej nehnuteľnosti manžel voči manželke stratil aj dôveru, že sa voči nemu bude správať korektne, z ktorého dôvodu sa nepokúsil manželku aktívne presvedčiť o potrebe obnovenia ich manželského spolužitia, údajne z obavy, aby manželka takéto jeho konanie nezneužila voči nemu v trestnom konaní.

1.2.2 Od uvedeného času manželia spolu nekomunikujú a podľa manželky intímne spolu nežijú asi 15 rokov, podľa manžela asi 4 roky.

1.2.3 Dňa 10.09.2024 bolo poskytnuté psychologické poradenstvo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky manželovi v počte 2 hodín individuálnou formou. Manželka poradenstvo odmietla aj napriek tomu, že jej bola poskytnutá možnosť absolvovať poradenstvo individuálne. Manželka odmietla akýkoľvek druh poradenstva vzhľadom k tomu, že je pevne rozhodnutá pre rozvod. Záverom sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky vyjadril, že z poradenstva, ktoré bolo poskytnuté manželovi a z postoja manželky je zrejmé, že manželstvo sa ocitlo v hlbokej kríze, manželia toho času nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo nenapĺňa svoje funkcie. Psychologická intervencia, ku ktorej boli manželia odporučení súdom tak bola bezvýsledná z dôvodu rozhodnutia manželky sa rozviesť.

1.2.4 Z ich manželského spolužitia maloleté deti nepochádzajú.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok každého z manželov na rozvod manželstva rozhodnutím súdu podľa , , , , 2 a ods. 3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod ich manželstva s manželom je plne dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo svojich predpokladaných funkcií - neplní si funkciu biologickú, keďže manželia minimálne 4 roky (manželka udáva 10 rokov) spolu intímne nežijú, spoločenskú - manželstvo nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, manželia neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, nemajú žiaden spoločný okruh záujmov, aktivít, nekomunikujú spolu minimálne od roku 2023, manželka obviňuje manžela z fyzického násilia voči nej, hospodársku

- manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nepodporujú sa ekonomicky, nestarajú sa spoločne o uspokojovanie potrieb rodiny.

1.5 Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov svoje funkcie neplní dlhodobo. Pokiaľ manžel uvádzal, že vidí priestor na obnovenie svojho vzťahu s manželkou a na zachovanie manželstva, súd konštatuje, že manželia nežijú v jednej domácnosti od roku 2023, pričom podľa ich vlastného vyjadrenia už roky predtým (10 rokov) žili síce v jednej domácnosti, ale v oddelených izbách, nehospodárili spolu, intímne spolu nežili (aj keď sa nevedeli zhodnúť na dobe, minimálne intímny život nemali 4 roky), mali teda obaja dlhodobý priestor na obnovenie manželského

spolužitia, zároveň manžel síce prezentoval, že by situáciu možno vyriešili rozhovory, ale sám od roku 2023 manželku nekontaktoval, naopak, využil možnosť získania finančných prostriedkov z predaja motorového vozidla a z poistného plnenia za haváriu vozidla, aj keď vedel, že v skutočnosti platí poistky a vozidlo využíva manželka, je teda zrejmé, že jeho tvrdenie je v podstate tvrdením iba účelovým - ak by manžel mal naozaj snahu o zachovanie manželstva, mohol sa teda manželke ozvať sám a využiť túto príležitosť na prípadné uzmierenie sa s ňou, manžel však naopak vzťahy medzi nimi ešte vyhrotil a manželku „presvedčil“ o tom, že jej snaha o rozvod manželstva je dôvodná. Aj zo samotnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 09.10.2024 jednoznačne vyplýva, že z poradenstva, ktoré bolo poskytnuté manželovi a z postoja manželky je zrejmé, že manželstvo sa ocitlo v hlbokej kríze, manželia toho času nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo nenapĺňa svoje funkcie. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak by naozaj bolo v úmysle manžela manželstvo obnoviť tak, ako to počas konania vo svojich vyjadreniach deklaroval, mohol už počas rozvodového konania a prebiehajúceho psychologického poradenstva kontaktovať manželku s cieľom obnoviť spolužitie, čo však nikdy neurobil a sám v konaní priznal, že sa o to ani len nepokúsil.

1.6 Súd ustálil ako príčinu rozvratu manželstva rozdielne názory manželov na spoločný život a obavu manželky z násilného konania manžela voči nej a z toho plynúce úplné citové odcudzenie sa manželky voči manželovi.

1.7 Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva účastníkov sú splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, táto zmena je trvalá, nezvratná, manželstvo si už dlhodobo neplní svoj účel a najmä od manželky pre jej obavu zo správania sa manžela nie je možné spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia s manželom, preto jej návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

1.8 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu manželky na rozvod manželstva, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [ a a písm. h) v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že manželku má naďalej stále rád, že je plne odhodlaný o manželstvo plne zabojovať, o čom svedčí aj jeho účasť na sedení v psychologickej poradni ÚPSVaR Malacky, že s manželkou ešte nevyčerpali všetky komunikačné možnosti, že tvrdenia navrhovateľky ohľadom údajných problémov v ich manželstve sa nezakladajú na pravde, že navrhovateľka ho úmyselne nepravdivo obviňuje, či už z poistného podvodu, alebo z ubližovania jej fyzickými útokmi, a to v snahe poškodiť mu, že odvolaním napádaný rozsudok je arbitrárny, nakoľko nie je presvedčivý a napokon, že pokiaľ aj navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť, tak on to nevidí ako prekážku.

3. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu manžela navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach o dlhodobej nefunkčnosti ich manželstva a o jej neochote o obnovenie ich manželského spolužitia (už aj vzhľadom na jej pretrvávajúcu obavu o jej život a zdravie, keďže manžel bol už trestným rozkazom uznaným za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania sa jej), poukazujúc na to, že námietky manžela o jeho ochote o obnovenie ich spolužitia sú len účelové smerujúc k predlžovaniu konania a stavu, kedy on sám v jej neprospech užíva ich spoločný majetok.

5. Manžel vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu manželky k jeho odvolaniu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a odvolacích dôvodoch.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – manželom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom odvolania ( a contrario ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ods. 2 ).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky o rozvod manželstva.

7.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a závislého výroku o trovách konania.

8. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva (výrok I.) odvolací súd uvádza:

8.1 Podľa ust. a 2 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, majúceho za následok nemožnosť manželstva plniť svoj účel, ako aj ohľadom nemožnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia manželov, a to najmä v dôsledku jednoznačnej neochoty navrhovateľky na obnovení manželského spolužitia s manželom v dôsledku absencie jej rešpektu k manželovi, straty jej dôvery k manželovi a v neposlednom rade aj v dôsledku jej citového ochladnutia k manželovi. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas manžela s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku manžela o nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Súd prvej inštancie správne posúdil nárok uplatnený navrhovateľkou v tomto konaní ako nárok jedného z manželov na jeho návrh manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia s tým, že pokiaľ spolužitie manželov nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 ZR, pričom vzťahy medzi manželmi plné napätia a vypätých situácií sa nepodarilo reparovať ani prostredníctvom ÚPSVaR Malacky a

manželstvo od roku 2014 neplní svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté (manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nedôverujú, manželstvo je len formálnym zväzkom a je nefunkčné), sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 ZR. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky manžela o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie za plne nedôvodné.

10.2 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.3 Podľa § 19 ods.1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10.4 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10.5 Podľa § 23 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2.). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).

10.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, čo znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Pokiaľ sa týka povinnosti manželov rešpektovať svoju dôstojnosť, tak najzákladnejší rámec ochrany pred jej porušovaním poskytuje v ustanoveniach týkajúcich sa trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ale aj zákon o priestupkoch týkajúiestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Dôstojnosť druhého manžela môže byť narušovaná aj rôznymi formami domáceho násilia.

10.7 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že manžel navrhovateľky porušuje svoju povinnosť rešpektovať dôstojnosť navrhovateľky, ako jeho manželky (táto sa pre jeho správanie sa k nej v jeho prítomnosti cíti ohrozená na zdraví a živote a je nepodstatným, či konanie manžela napĺňa znaky priestupku alebo nie), ale aj povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, v podstate už viac ako dva roky (od novembra 2023), kedy sa voči navrhovateľke začal správať agresívne, násilne a neúctivo, čo navrhovateľku viedlo k podaniu trestného oznámenia na manžela pre nebezpečné vyhrážanie sa jej osobe. Navrhovateľka od novembra 2023 jednoznačne a konzistentne prejavuje svoju vôľu netvoriť s manželom ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo, teda nežiť s ním manželským spôsobom života, a to jednak voči manželovi, ale od podania jej návrhu na rozvod manželstva aj vo vzťahu k súdu, keď minimálne od 6. decembra 2023 sa v tomto konaní domáha rozvodu jej manželstva. Inak povedané, minimálne od novembra 2023 si navrhovateľka neplní svoju povinnosť žiť s manželom (povinnosť vytvárať s ním také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva).

10.8 Pokiaľ teda za preukázania takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželia si dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti vyplývajúce im z ich manželského spolužitia (upravené v § 18 ZR) v dôsledku čoho je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, neobstojí námietka manžela o nesprávnej aplikácii § 18 a § 23 ods. 1 ZR na prejednávanú vec. Na takomto právnom závere súdu prvej inštancie nemenia nič ani námietky manžela, že manželku má naďalej stále rád, že je plne odhodlaný o manželstvo zabojovať, o čom svedčí aj jeho účasť na sedení v psychologickej poradni ÚPSVaR Malacky, že s manželkou ešte nevyčerpali

všetky komunikačné možnosti, len jeho všeobecné konštatovania, že tvrdenia navrhovateľky ohľadom údajných problémov v ich manželstve sa nezakladajú na pravde, že navrhovateľka ho úmyselne nepravdivo obviňuje, či už z poistného podvodu, alebo z ubližovania jej fyzickými útokmi, a to v snahe poškodiť mu a napokon, že pokiaľ aj navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť, tak on to nevidí ako prekážku.

10.9 Prípadné presvedčenie manžela o existencii jeho citov k manželke a o očakávaniach obnovenia ich manželského spolužitia bez aktívnej snahy manžela svojim konaním presvedčiť manželku o potrebe obnovenia ich manželského spolužitia (manžel od novembra 2023 manželku ani len nekontaktoval za účelom odstránenia vzájomných animozít a za účelom urovnania ich hlboko narušených vzťahov), a to za situácie, kedy si manželia už vôbec nedôverujú, že by voči sebe mohli konať čestne a so vzájomnou úctou (manželka viní manžela z nebezpečného vyhrážania sa jej a minimálne nečestného konania pri riešení poistnej udalosti týkajúcej sa ich spoločného motorového vozidla a manžel viní manželku s účelového prekrúcania skutkových okolností v snahe privodiť mu odsúdenie za prečin, prípadne poškodenie jeho povesti, samo osebe bez ďalšieho nevyvracajú záver súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo je založené na slobodnom zväzku muža a ženy, že navrhovateľka s odporcom jednoznačne odmieta obnoviť manželské spolužitie, že navrhovateľka s odporcom si neplnia svoju povinnosť žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, teda tie najzákladnejšie povinnosti, ktorých dodržiavanie je nevyhnutné pre to, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel.

11. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

11.1 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka manžela, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

12. S ostatnými námietkami manžela sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ods. 2 potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle a súd

nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).