Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Sas-1-2025.pdf
PDF · 168.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sas/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 715 108 9253 0 z 30.10.2024 vo veci nepriznania invalidného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou 13.01.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), sa žalobkyňa domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 715 108 9253 0 z 30.10.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024 o zamietnutí žiadosti žalobkyne vo veci priznania jej invalidného dôchodku, aby z dôvodu nezákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a nahradené rozhodnutím, ktorým jej bude priznaný invalidný dôchodok alebo v ktorom bude stanovená miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť cit. „... minimálne na 45%.“
Administratívne konanie
2. Podľa žalovaným predloženého posudkového spisu, žalobkyňa 15.04.2024 spísanou a SP-ni 18.04.2024 doručenou žiadosťou žiadala o priznanie jej invalidného dôchodku počnúc od 15.04.2024 s tým, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka; vydatá matka dvoch plnoletých detí. V žiadosti je uvedené, že jej prílohou je žiadosť žalobkyne o poskytovanie jej dôchodkových dávok na účet v banke; potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania z Rakúska; prehľad ODP; e-card.
3. V posudkovom spise sa nachádzajú nasledujúce lekárske správy:
- správa psychiatra (MUDr. Vraníková) z 01.12.2020 s diagnostickým záverom klimakterická anxiozna depresívna porucha s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa psychiatra (MUDr. Vraníková) z 01.02.2021 s diagnostickým záverom o ústupe psychických ťažkostí a s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa psychiatra (MUDr. Vraníková) z 10.03.2021 s diagnostickým záverom o zániku psychických ťažkostí a s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa ortopéda (MUDr. Gajdoš) zo 06.02.2023 z vyšetrenia z dôvodu bolesti chrbtice a ramien s diagnostickým záverom - cervikalgia, bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice, iné spondy, na viacerých miestach chrbtice, iné poškodenia pleca s naordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa ortopéda (MUDr. Gajdoš) z 03.05.2023 z kontrolného vyšetrenia s konštatovaním zlepšenia, s diagnostickým konštatovaním - obe ramená AP: AC artróza II- III. st. mierna proxiomalizácia humerov, inak bez paraoseálnych kalcifikácií, s diagnostickým záverom - iné poškodenie pleca a s naordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, MUDr. Dobránska) z 20.11.2023 s objektívnym diagnostickým záverom VAS Th obl., Epikond. rad. humeri bilat., PHS bilat, RTG plec. kĺby artróza II-III st., s konštatovaním stav trvalý, chronický, recidivujúci bez tendencie zlepšenia s odporúčaním chrániť pred chladom a fyzickou záťažou;
- správa všeobecného lekára (E. A.) z 19.02.2024 - bez opisu vyšetrenia a iba s konštatovaním - stav chronicky/trvalý, recidivujúci bez tendencie zlepšenia;
- správa psychiatra (E. C.) z 07.05.2024 s diagnostickým záverom o anxiozna depresívna porucha s anhedoniou, insomniou a s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa angiológa (E. D.) z 31.05.2024 o kontrolnom vyšetrení s konštatovaním diagnostického záveru o nezistení závažnej hemodynamickej sztenozy;
- správa endokrinológa zo 06.06.2024 o kontrolnom vyšetrení s diagnostickým záverom chron. najskôr autoim. tyreoiditída, prim. hypotyreoza, polytopp VAS., artroza v ramenách 3.st, exogénna obezita;
- prepúšťacia správa z rehabilitácie (od 28.06.2024 do 10.07.2024) na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie z 10.07.2024, na ktorú bola odoslaná E. F. pre cervikobrachiálny syndróm s konštatovaním o poskytnutí fyzikálnej a pohybovej liečby v rámci rehabilitačného programu zameraného na zlepšenie mobility, reedukáciu celej chrbtice, ordinovaná infúzna, analgetická a myorelaxačná liečba s záverom o subjektívnom stave – stav zlepšený, zlepšenie rozsahu pohybov PK bilat., zmiernenie lumbálneho syndrómu s odporúčaním pokračovať v cvičení;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, E. F.) z 12.07.2024 kontrola po rehabilitácii trvajúcej do 10.07.2024 s objektívnym konštatovaním predsun hlavy, obezita, C chrbtica rotácie voľnejšie aj horné trapézy plecové kĺby pohyblivosť voľnejšia ešte obmedzená s bolestivosťou, s konštatovaním zlepšenia počas rehabilitácie a po domácej fyzickej záťaži pretrvávajúce bolesti chrbtice a opuchov dolných končatín;
- správa neurológa (MUDr. Otčenášová) z 02.08.2024 o kontrole žalobkyne po ukončení 15.07.2024 ňou absolvovanej rehabilitačnej liečbe s konštatovaným dobrým efektom a s objektívnymi diagnostickými závermi lucídny; orientovaný; bez faktickej poruchy; bez známok menig. dráždenia; axiálne javy negatívne; šija zlepšená;; HKK a DKK citlivosť neporušená; sila primeraná; stisk symetrický; jemná motorika v norme; stoj stabilný; chôdza samostatná s objektívnym diagnostickým záverom - VAS polytop, pri generalizovanej osteoartroze, toho času bez senzimotor deficitu, ale chronická neuropatická bolesť – Dg.: iná chronická bolesť; iné dorzopatie, bližšie určené na viacerých miestach chrbtice z naordinovaním medikamentóznej liečby na chronickú bolesť a s odporúčaním rehabilitácie a pravidelného cvičenia (strečing, zlepšenie držania tela);
- správa ortopéda (E. G.) z 02.08.2024 s diagnostickým záverom iné poškodenia pleca s naordinovanou RTG terapiou;
- správa angiológa (MUDr. Pagurko) z 12.08.2024 o kontrolnom vyšetrení pre opuchy dolných končatín s naordinovaním medikamentóznej liečby a s odporúčaním aplikácie manuálnej a prístrojovej lymfodrenáže;
- správa ortopéda (MUDr. Gajdoš) zo 06.10.2024 o kontrolnom vyšetrení s konštatovaním o neukončenej naordinovanej RTG terapie z dôvodu ochorenia a s naordinovaním jej opakovania a s diagnostickým záverom iné poškodenia pleca, primárna artróza iných klubov v oblasti pleca;
- správa psychiatra (MUDr. Vraníková) zo 16.10.2024 s diagnostickým záverom anxiozna depresívna porucha (pocity strachu, obavy z budúcnosti) s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa z kožnej ambulancie (E. B.) zo 16.10.2024 s diagnostickým záverom psoriasis vulgaris, alergická kontaktná dermatitída zapríčinená inými agensmi s naordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, MUDr. Dobránska) z 24.10.2024 s konštatovaním o opakovanej ambulantnej liečbe od augusta 2023 do decembra 2023, opakovane od 19.03.2024 do 24.10.2024, stav bez zmeny, chronicky, trvalý, recidivujúci, opuchy dolných končatín trvajú, bolesti šije plec. kĺby a TH obl., rehabilitácia ukončená.
4. Podľa odborného posudku o invalidite z 15.04.2024 posudkový lekár SP-ne, pobočka Prešov, na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne [neurologická ambulancia
24.11.2023 - záver toho času bez senzomotorického deficitu, ale chronická neuropatická bolesť; reumatologické vyšetrenie 09.08.2023 záver bez kliniky artritického syndrómu, obmedzená elevácia ramien nad horizontálu; ortopedická ambulancia 06.02.2023 a 25.08.2023 - záver bolesti ramien výrazne znížené, chodí na rehabilitácie, algická hybnosť ramien do úrovne horizontály s diagnostickým záverom iné poškodenia pleca], posúdením žalobkyne sumarizoval, že sa jedná o zdravotnú sestru, ktorá pracovala na geriatrickom oddelení, aktuálne ako opatrovateľka v Rakúsku, posudzovaná má nadváhu (BMI 41,14); od februára 2023 liečená pre bolesti chrbtice v krčnej a hrudnej oblasti a pravého ramena s nálezom degeneratívne zmeny v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice, po absolvovaní rehabilitačnej liečby a kontrolných vyšetrení so zmiernením ťažkosti, na odporúčanie ortopéda bola v auguste 2023 vyšetrená reumatológom bez kliniky artritického syndrómu, stav uzavretý ako generalizovaná osteoartróza, Forestierova choroba/difúzna idiopatická skeletárna hyperostóza s odporúčaním neurologickej liečby a fyzioterapie; v novembri 2023 vyšetrená neurológom so záverom bez senzomotorického deficitu, diagnostikovaný polytopný vertebrogénny algický syndróm pri generalizovanej osteoartróze s chronickou neuropatickou bolesťou a cervikobrachiálny syndróm s bolesťou ramenného kĺbu pri zápalových zmenách v okolí kĺbu obojstranne. Na základe uvedeného posudkový lekár uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidnou s tým, že v dôsledku jej diagnóz: bolesť chrbta - dorzalgia, Forestierova choroba, iné poškodenie pleca, nadváha bolo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly H.- I. D. J. D. J., K. L. – F., deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písm. b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, zaradenie ktoré bolo možné ohodnotiť v zákonom rozpätí 20 % - 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár zo zákonného rozpätia 20 % - 35 % určil u žalobkyne 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. na hornej hranici tohto zákonného rozpätia so záverečným konštatovaním, že zdravotný stav žalobkyne toho času nepodmieňuje invaliditu, ale vyžaduje si doporučenú liečbu a dodržiavanie životosprávy.
5. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP) svojim rozhodnutím č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15.04.2024 s odôvodnením, že u žalobkyne v zmysle záveru odborného posudku o invalidite posudkového lekára SP, pobočka Prešov z 15.04.2024, nebol zistený zdravotný stav spôsobujúci pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), žalobkyňa nenapĺňa znaky invalidnej osoby. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia SP je odborný posudok o invalidite z 15.04.2024 posudkového lekára SP-ne, pobočka Prešov (viď vyššie), v ktorom posudkový lekár zhrnul a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil diagnostické závery odborných vyšetrení tak, ako vyplývajú z do tej doby predloženej lekárskej dokumentácie žalobkyne.
6. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024 odôvodnila žiadosťou o opakované prehodnotenie jej zdravotného stavu, keďže posudkový lekár konštatoval „mierne“ postihnutie, avšak žalobkyňa ma odbornými lekármi stanovenú degeneratívnu artrózu ramenných kĺbov II.-III. stupňa a „stredne ťažké“ postihnutie a s tým, že rehabilitačný lekár uviedol, že jej zdravotný stav je trvalý, chronicky a nemenný bez tendencie zlepšenia. Dodala, že jej obezita nemá vplyv na zaťaženie ramenných kĺbov a chrbtice, pričom posudkový lekár opomenul, že žalobkyňa má diagnostikovanú (nečitateľné, pozn. súdu) na endokrinologickej ambulancii. Uviedla, že pri svojej práci enormne zaťažuje ramenné kĺby, kĺby rúk a chrbát (polohovanie a dvíhanie pacientov), pre zdravotné ťažkosti bola PN od decembra 2022, jej zdravotné problémy sa mierne zlepšili po opakovaných rehabilitáciách a po analgetickej liečbe s tým, že v októbri 2023 napriek tomu, že jej to lekár neodporúčal ukončila PN. V dôsledku užívania liekov sa jej zhoršila funkcia pečene a v dôsledku práce sa jej opätovne zhoršili bolesti a preto je od februára 2024 opätovne na PN. Tým, že pre zdravotné ťažkosti nemôže dvíhať a polohovať pacientov je výrazne znevýhodnená v pracovnom uplatnení sa oproti zdravým jedincom a z toho dôvodu je aj platovo znevýhodnená. Dodala, že posudkovému lekárovi uviedla, že bola liečená na psychiatrickej ambulancii, avšak nebola vyzvaná, aby predložila dokumentáciu s tým, že v dôsledku zdravotného stavu má opäť recidívu psychických ťažkostí.
7. V súvislosti s odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024, SP-ňa vec postúpila 03.07.2024 svojmu posudkovému lekárovi v Prešove za účelom prehodnotenia správnosti,
úplnosti a presvedčivosti skoršieho odborného posudku, ktorý bol podkladom pre odvolaním napadnuté rozhodnutie SP-ne. Posudkový lekár SP, pobočka Prešov v súvislosti so žalobkyňou k odvolaniu predloženými ďalšími lekárskymi správami [konkrétne – správa ortopéda z 03.05.2023; správy psychiatra z 01.12.2020, 01.02.2021, 10.03.2021 a 07.05.2024; správa z FBLR vyšetrenia z 20.11.2023], dňa 15.07.2024 vypracoval nový odborný posudok o invalidite žalobkyne s identickým svojim záverom, ku ktorému dospel už v odbornom posudku o invalidite z 15.04.2024 (viď vyššie, pozn.). Z uvedeného dôvodu 15.07.2024 SP-ňa postúpila odvolanie žalobkyne na vybavenie žalovanému, ktorý predložil vec žalobkyne na posúdenie svojej posudkovej lekárke.
8. Podľa odborného lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného z 24.10.2024 žalobkyňa ohľadne posúdenia zdravotného stavu predložila nasledujúce podklady - prepúšťaciu správu z hospitalizácie trvajúcej od 28.06.2024 do 10.07.2024; správy z lekárskych vyšetrení – neurológ z 24.11.2023; reumatológ z 09.08.2023; ortopéd zo 06.02.2023, 03.05.2023 a z 25.08.2023; psychiater z 01.12.2020, 01.02.2021, 10.03.2021 a zo 07.05.2024; FBLR vyšetrenie z 20.11.2023; ako aj predložené lekárske nálezy - FBLR z 12.07.2024 a z 24.10.2024; ortopéd z 02.08.2024 a zo 16.10.2024; psychiater zo 16.10.2024; kožný zo 16.10.2024, angiológ z 31.05.2024 a z 12.08.2024; endokrinológ zo 06.06.2024 a neurológ 02.08.2024. Posudková lekárka žalovaného sa vo svojich záveroch stotožnila so závermi posudkového lekára SP- ne v zaradení rozhodujúceho zdravotného poistenia žalobkyne do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písm. b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ako aj v závere, že toto jej zdravotné postihnutie ohodnotila v rámci zákonného rozpätia 20% - 35% na hornej hranici a to 35%-nou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka konštatovala, že žalobkyňa sa od februára 2023 lieči na bolesti chrbtice v krčnej a hrudnej oblasti a pre bolesti pravého ramena; absolvovala RTG vyšetrenia s nálezom degeneratívnych zmien v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice; absolvovala aj rehabilitačnú liečbu v zmysle kontrolných vyšetrení so zmiernením ťažkosti; bola vyšetrená aj odborníkom pre reumatológiu v auguste 2023 bez dôkazu reumatologického a zápalového ochorenia kĺbov, pričom stav bol uzavretý ako generalizovaná osteoartróza = Forestierova choroba a bola jej odporúčaná neurologická a fyzioterapeutická liečba; podľa neurologického náleztu z novembra 2023 nebol u žalobkyne zistený senzomotorický deficit, bol diagnostikovaný polytopný vertebrogénny algický syndróm krčnej a hrudnej chrbtice pri generalizovanej osteoartróze s chronickou neuropatickou bolesťou ramenného kĺbu pri zápalových zmenách v okolí obidvoch ramenných kĺbov. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia bez objektívneho dôkazu, závažnejšie poškodenia miechových koreňov a miechy je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje miery poklesu schopnosti u žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na hranici 35 % s dodatkom, že podľa odporúčania odborníkov je nutné dodržiavanie správnej životosprávy, odporučenej liečby a zníženie telesnej hmotnosti s dodatkom, že v zmysle správ predložených k odvolaniu žalobkyňa absolvovala rehabilitačný pobyt ktorý bol zameraný na zlepšenie mobility a reedukáciu hybnosti chrbtice a ramenných kĺbov so záverom indikovania zlepšenia bolestivých stavov v zmysle rozsahu pohybov oboch ramenných kĺbov, ako aj funkčnej schopnosti celej chrbtice. Posudková lekárka tiež uviedla, že žalobkyňa bola aj ňou ortopedicky vyšetrená so zistením, že došlo k zlepšeniu exkurzii v oboch ramenách a obmedzenie pohyblivosti je v zmysle krajných polôh bolestivé s tým, že obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je hodnotené nízkou percentuálnou sadzbou preto ochorenie nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Dodala, že v zmysle žalobkyňou až k odvolaniu predložených správ z psychiatrických vyšetrení, bola u žalobkyne diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha z okruhu neurotických, somatoformných a stresom podmienených porúch, ktoré spravidla nezakladajú ani dočasnú pracovnú neschopnosť, naopak odporúča sa pracovná terapia. Podľa záverov posudkovej lekárky žalovaného, z posudkového hľadiska stav žalobkyne zodpovedá ľahkej forme ochorenia, ktoré je posudkovo nezávažné a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako aj posudkovo nezávažné ochorenie štítnej žľazy založené na autoimunitnom podklade, ktoré je plne kompenzované substitučnou liečbou. Z uvedených dôvodov posudková lekárka žalovaného konštatovala, že posudky vypracované posudkovým lekárom SP-ne, pobočka Prešov v dňoch 15.04.2024 a 15.07.2024 sú naďalej správne, so záverečným odporúčaním o možnom zaradení žalobkyne na trhu práce, ako aj s konštatovaním, že invalidita u nej nevznikla.
9. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024, bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného (Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. 715 108 9253 0 z 30.10.2024 a súčasne ním bolo potvrdené rozhodnutie SP. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v prvom rade upriamil pozornosť na to, že posudkovú činnosť sociálneho poistenia môže vykonávať iba osoba odborne spôsobilá, ktorá má špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo a že jeho činnosť spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na podklade jeho vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie a správ odborných lekárov. Žalovaný uviedol, že keďže v dôsledku odvolania žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia SP, pobočka Prešov, aj po opätovnom 15.07.2024 vykonanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne zotrval na svojich skorších záveroch, predložil posudkový spis na prešetrenie posudkovej lekárke žalovaného, ktorá tiež opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne 24.10.2024 (odborný lekársky posudok z 24.10.2024 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného) a to aj v prítomnosti žalobkyne, ktorú tiež aj osobne vyšetrila. Podľa žalovaného posudková lekárka vo svojom odbornom posudku jasne a zrozumiteľne odôvodnila mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nepodmieňuje invaliditu s tým, že žalovaný zopakoval závery svojej posudkovej lekárky a ňou vykonané zaradenie rozhodného zdravotného postihnutia u žalobkyne do kapitoly XV, oddielu E, položky 3 a písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., na základe, ktorého bola u žalobkyne ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% identicky ako v odbornom lekárskom posudku z 24.10.2024. Záverom žalovaný po vysvetlení, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok, iba ak sa stal invalidným z dôvodu, že pre dlhodobo, t.j. viac ako rok trvajúci nepriaznivý zdravotný stav bol u neho indikovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, ktorú podmienku žalobkyňa nesplnila, pretože v odvolacom konaní pri opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudková lekárka žalovaného stanovila celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne iba na 35 %, identicky ako aj posudkový lekár SP, pobočka Prešov, a preto žalobkyni v súlade so zákonom invalidita nevznikla. Žalovaný sumarizoval, že pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok sú rozhodujúce závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, podkladom pre závery ktoré sú lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov a špecialistov žalobkyne s tým, že závery posudkových lekárov tak SP-ne, ako aj žalovaného sa vo svojich záveroch zhodujú a preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie, a navyše v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov žalovaný dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobkyne. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 14.11.2024.
Konanie pred správnym súdom
10. Žalobkyňa svoju včas podanú žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 715 108 9253 0 z 30.10.2024 odôvodnila tvrdením, že závery tohto rozhodnutia nezohľadnili všetky údaje z odborných správ, ktoré mal žalovaný k dispozícii – konkretizovala, že lekárskom posudku z 24.10.2024 je uvedené, že s u nej indikovanými ochoreniami sa lieči od februára 2023, avšak podľa žalobkyne cit. „Ja som dokladovala, že od marca 2020 - 11.05.2020 a decembra 2022 - novembra 2023 som bola na PN s týmito diagnózami.“ s tým, že po skončení PN a nástupe do práce bola z dôvodu náročnosti jej práce, pri ktorej zaťažuje ramenné kĺby, musela ísť opäť na PN. Podľa žalobkyne zlepšenie zdravotného stavu znamená iba to, že u nej došlo iba k zmierneniu bolesti do tej miery, že sú znesiteľnejšími a v priebehu dňa tak nemusí brať 4 analgetiká, ale len 3 analgetiká, takže v konečnom dôsledku tak nejde o zlepšenie zdravotného stavu ale o zmiernenie jeho symptómov. Identicky ako v odvolaní poukázala, že v lekárskom posudku je uvedené, že ide o mierne postihnutie, ale artróza II. – III. stupňa je stredne ťažké postihnutie. Záverom podotkla, že v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že by žalobkyňa môže vykonávať svoje zamestnanie na pôvodnom pracovisku, cit. „To znamená polohovanie a zdvíhanie ťažkého, bezvládneho, dementného klienta, s ktorým sa 24 hod. sama v priebehu dvoch týždňov.“ s dodatkom žalobkyne cit. «V dekurze od RHB zo dňa 20.11.2023 je jasne uvedené, že môj zdravotný stav je „trvalý, chronický, bez tendencie zlepšenia.» Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáha zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho nahradenia takým, ktorým by jej bol priznaný invalidný dôchodok alebo, v ktorom by bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne na 45 %.
Žalobkyňa k žalobe priložila, v posudkom spise sa už nachádzajúce správy odborného lekára pre FBLR z 24.10.2024 a z 20.11.2023 (obe od MUDr. Dobránska), ako aj „hlásenie o chorobe“ v zmysle, ktorého bola žalobkyňa práceneschopná od 25.03.2020 do 20.05.2020 (ostatné podklady - potvrdenia o PN, boli žalobkyňou predložené v nemčine). Žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval, že podkladom pre jeho rozhodnutie bol odborný lekársky posudok z 24.10.2024 v zmysle ktorého je u žalobkyne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou čo nedosahuje úroveň minimálne 40 % pre priznanie jej invalidity. Zopakoval, že posúdenie zdravotného stavu je výsostne odbornou lekárskou otázkou vyžadujúcou si odborné znalosti a z toho dôvodu je dokazovanie v tejto veci zverené posudkovým lekárom, ktorých úlohou je vyhodnotiť zdravotný stav poistenca zdokumentovaný klinickou medicínou a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Zopakoval, že posudkový lekár na vykonávanie tejto činnosti musí mať špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo, pretože jeho činnosť spočíva v náležitom, objektívne a nestranne zistení a posúdení zdravotného stavu. V interakcií na námietku žalobkyne, podľa ktorej žalovaný nezohľadnil všetky údaje uvedené v odborných správach, žalovaný uviedol, že závery lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v predložených lekárskych správach a ktoré boli riadne zhodnotené a ich závery neboli spôsobilé zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti posudkových lekárov SP-ne; vo vzťahu k lekárskym správam je lekársky posudok riadne odôvodnený a je z neho zrejmé, aké boli úvahy posudkového lekára a jeho závery sú vecne odôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Žalovaný zdôraznil že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý skutkový stav bol náležite zistený. Žalovaný dodal, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu, má žalobkyňa možnosť opätovne požiadať o posúdenie svojho zdravotného stavu, prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného. V ďalšom žalovaný odkázal na svoje skutkové a právne závery uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, na správnosti záverov ktorého žalovaný trvá. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Žalovaný nežiadal aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.
12. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobkyni doručené 09.05.2025, žalobkyňa už svoje stanovisko (replika) nezaujala.
13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“
14. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“
15. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“
16. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.09.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Právne východiská pre rozhodnutie
17. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“
20. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.“
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v jeho znení účinnom ku dňu (15.04.2024) podania žiadosti žalobkyňou (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“
23. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.“
24. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase mala označenie „PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV“ Kapitola XV, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU“ a jej oddiel E mal označenie „DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA.“
Podľa kapitoly XV, oddielu E a položky 3. písm. b), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách (b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku“ - ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené zákonnou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „20%-35%.“
25. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť (b) dôchodkového poistenia.“
26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie (a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“
27. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
28. V danom prípade žalobkyňa svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o neuznaní jej invalidity dôvodiac jednako, že jej zdravotný stav je horší, než ako ustálila posudková lekárka žalovaného, z ktorého dôvodu je podľa nej neudržateľný ani záver žalovaného, že žalobkyňa môže aj naďalej pracovať, a jednako, že žalovaný (bez konkretizácie) nezohľadnil všetky závery odborných lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii. Napriek absentujúcemu zdôvodneniu podanej žaloby skutočnosťami, kvôli ktorým by žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného malo byť nezákonným, tak s ohľadom na to, že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a je oprávnený takúto žalobu posudzovať neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), správny súd rozhodnutie žalovaného komplexne preskúmal.
29. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.), posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.), o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárske správy (§ 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto zverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia,
ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.
30. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
31. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti (identicky ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí) skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.
32. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených „tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa, následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu,
príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri písmene príslušnej položky a kapitoly ktorej, je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, pričom iba v rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra (od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., tak pri každom jednom z nich, z k nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo „nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.
33. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu žalobkyne, ako aj s odbornými lekárskymi posudkami, vyhotovenými v čase po podaní odvolania žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu SP č. 715 108 9253 0 zo 04.06.2024, a to tak posudkového lekára SP, pobočka Prešov z 15.04.2024 s ktorým záverom sa tento posudkový lekár stotožnil aj 15.07.2024 (po podaní odvolania žalobkyňou a aj po zohľadnení k odvolanou žalobkyňou predložených ďalších lekárskych správ), ako aj posudkovej lekárky žalovaného (ústredie) z 24.10.2024, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho príčinnej súvislosti s ustálením miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli obidvoma posudkovými lekármi bezo- zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne a ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú, t.j. zdravotný stav žalobkyne bol posúdený úplne a vyčerpávajúco, a v tomto smere žalobkyňa nekonkretizovala ani nepreukázala, žeby v tomto procese posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom SP alebo posudkovým lekárom žalovaného boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z posudkového spisu nezistil pochybenie ani správny súd. V uvedenej súvislosti, podľa správneho súdu neobstojí argument žalobkyne o údajnej neúplnosti lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného z dôvodu, že táto konštatovala u žalobkyne iba mierne postihnutie, avšak žalobkyňa ma odbornými lekármi stanovenú degeneratívnu artrózu ramenných kĺbov II.-III. stupňa a stredne ťažké postihnutie. Z, v posudkovom spise sa nachádzajúcich lekárskych správ, správny súd zistil, že zmienka o artróze II-III st. bola uvedená v dvoch lekárskych správach a to v správe ortopéda (MUDr. Gajdoš) z 03.05.2023, ktorej diagnostický záver pri uvedenej zmienke znel - iné poškodenie pleca a v správe lekárky pre FBLR (MUDr. Dobránska) z 20.11.2023 s diagnostickým záverom VAS Th obl., Epikond. rad. humeri bilat., PHS bilat, RTG plec. kĺby artróza II-III st., s konštatovaním stav trvalý, chronický, recidivujúci bez tendencie zlepšenia s odporúčaním chrániť pred chladom a fyzickou záťažou, pričom v iných aj časovo aktuálnejších lekárskych správach o zdravotnom stave žalobkyne sa táto zmienka už nenachádzala. Obidve zmienené lekárske správy, ako to vyplýva z lekárskych posudkov, boli pritom posudkovými lekármi zohľadnené, teda bolo na nich nahliadané a boli posúdené v kontexte aj iných novších (aktuálnych) lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne a odborne medicínsky vyhodnotené, ktoré medicínske závery, ako už bolo zmienené, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať. V uvedenej súvislosti správny súd uvádza, že zdravotný stav sa v čase mení a vyvíja, či už k zlepšeniu alebo zhoršeniu, prípadne stagnuje, pričom keďže v zmysle cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., musí posudkový lekár posúdiť aj to, či určité zdravotné ťažkosti u posudzovanej osoby trvajú dlhodobo, t.j. viac ako jeden rok, čo je jednou z podmienok priznania invalidity, je len logickým,
že za týmto účelom musí posudkový lekár na jednej strane zohľadňovať aj časovo staršie lekárske správy odborných lekárov o minulom zdravotnom stave posudzovanej osoby a o jeho vývoji, a na strane druhej súčasne, keďže o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby a to aj vzhľadom na vyhodnotenie účinkov naordinovanej liečby, nepochybne vypovedajú časovo novšie (aktuálnejšie) lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby, musí posudkový lekár v čase vykonávania svojej posudkovej činnosti pri formulovaní svojich záverov zohľadniť predovšetkým tie o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby samozrejme v kontexte aj s v minulosti indikovanými zdravotnými ťažkosťami posudzovanej osoby. V danom konkrétnom prípade, sa v novších lekárskych správach identických lekárov o aktuálnom (v dôsledku liečby) zdravotnom stave žalobkyne, t.j. ani v správach ortopéda (E. G.) z 02.08.2024 a zo 06.10.2024 s diagnostickým záverom iné poškodenia pleca, primárna artróza iných kĺbov v oblasti pleca; ani v správach lekárky pre FBLR (MUDr. Dobránska) z 12.07.2024 a z 24.10.2024 so záverom stav bez zmeny, chronicky, trvalý, recidivujúci, opuchy dolných končatín trvajú, bolesti šije plec. kĺby a TH obl., a napokon ani v správe neurológa (E. K.) z 02.08.2024 s objektívnym diagnostickým záverom iná chronická bolesť; iné dorzopatie, bližšie určené na viacerých miestach chrbtice, sa už zmienka o artróze II-III stupňa nenachádza. Inými slovami to, že žalobkyňa vyčítala zmienku o artróze II-III stupňa v dvoch staršieho dáta posudkovým lekárom vyhodnocovaných lekárskych správach, ešte neznamená, že tento stav bol u nej zistený aj postupom času v dôsledku vývoja jej zdravotného stavu a že teda tento stav trval u nej dlhodobo, tak ako to pre priznanie invalidity nepochybne vyžaduje cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Napokon, ako už bolo uvedené, všetky tieto lekárske správy boli u žalobkyne odborne medicínsky posúdené a vyhodnotené nezávisle od seba viacerými posudkovými lekármi a to s ich identickým záverom, ktorý odborný medicínsky záver o, u žalobkyne vo vzťahu k bolestiam chrbtice a ramien už ďalej nemennom zdravotnom stave, prichodí tak žalobkyni, ako aj správnemu súdu akceptovať, pretože im neprináleží ich prehodnocovať a správny súd môže z uvedených dôvodov v tomto smere iba konštatovať logickú odôvodnenosť a preukaznosť (nesvojvoľnosť) tohto záveru.
34. Na uvedenom nie je spôsobilým nič zmeniť ani argument žalobkyne o údajnej nepresnosti v lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa sa mala začať liečiť pre bolesti ramien a chrbtice vo februári 2023, avšak podľa žalobkyne z dôvodu tejto ťažkosti bola práceneschopnou už v marci 2020, čo dokladovala aj k žalobe predloženými potvrdeniami o svojej PN v tomto období. Uvedené neobstojí jednako z dôvodu, že ako už bolo uvedené, pre indikovanie dlhodobosti trvania nepriaznivého zdravotného stavu pre účely posúdenia invalidity, postačuje aby rozhodujúce zdravotné postihnutie u posudzovanej osoby, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár percentuálne ohodnocuje, pretrvávalo v zmysle cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhšie ako jednej rok, takže z tohto uhla pohľadu je irelevantným či ku dňu 15.04.2024, kedy došlo k prvému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom SP-ne, sa spätne začala žalobkyňa na bolesť chrbta a ramien, ktoré je u žalobkyne rozhodným zdravotným postihnutím liečiť pred viac ako rokom t,j. vo februári 2023 alebo pred 4 rokmi, t.j. v marci 2020. A jednako uvedené neobstojí aj z dôvodu, že žalobkyňa potvrdenia o jej PN nepredložila už v administratívnom konaní (v posudkovom spise sa tieto potvrdenia nenachádzajú) a predložila ich až v konaní pred správnym súdom, pričom ako na to už upozornil žalovaný, pre správny súd je rozhodné ako bol skutkový stav zistený ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, pričom súčasne je nutné podotknúť, že správny orgán nemohol zohľadniť niečo, o čom nemal vedomosť a toto mu ani nie je možné vytknúť. Navyše medzi potvrdením o PN žalobkyne z marca 2020 a časovo chronologicky prvou, v posudkovom spise evidovanou odbornou lekárskou správou týkajúcou sa liečby žalobkyne pre bolesť chrbta a ramien, ktorá je naozaj až z februára 2023 a to konkrétne zo 06.02.2023 - správa ortopéda (MUDr. Gajdoš), nie sú evidované žiadne lekárske správy o liečbe žalobkyne pre tieto zdravotné ťažkosti, takže za tohto stavu ani nemôže byť objektívne vylúčené, že zdravotné ťažkosti (bolesť chrbta) vo februári 2020 boli nahodilé a jednorazové, do doby kým vo februári 2023 nenadobudli charakter trvalejších bolestivých stavov.
35. Správny súd dodáva, že podkladom pre konečné rozhodnutie žalovaného bol odborný lekársky posudok vypracovaný posudkovou lekárkou žalovaného 24.10.2024 v ktorom jasne ustálila, že v prípade žalobkyne je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím, viac ako rok trvajúci stav choroby pohybového aparátu - degeneratívne zmeny na chrbtici s bolestivými prejavmi chrbta a ramien, čo korešponduje s odbornými lekárskymi správami ortopéda, neurológa i lekárky pre FBLR, t.j. záver posudkovej lekárky je v tomto smere plne v zhode s lekárskymi správami ustálenými diagnostickými závermi. Následne po zaradení žalobkyni, spomedzi jej ochorení diagnostikovaného tohto najzávažnejšieho zdravotného postihnutia, do jeho závažnosti zodpovedajúcej kapitoly XV, oddielu E, položky 3. písm. b) v prílohe
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne 35% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j, posudková lekárka žalovaného sa pri tomto určení „orientovala“ iba v rámci zákonného percentuálneho rozptylu tohto ohodnotenia, ktorý pre označené zaradenie je zákonom určený v rozpätí cit. „20%-35%.“, takže posudková lekárka určila u žalobkyne ohodnotenie na maximálnej hornej hranici tohto zákonného percentuálneho rozptylu a teda plne v súlade so zákonom. Vzhľadom k uvedenému je potrebné podotknúť, že keďže posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne, maximálne zákonom dovolené ohodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v interakcii na jej rozhodné zdravotné postihnutie, tak ani nebolo potrebným osobitne skúmať jej správnu úvahu o tom, prečo tak vec žalobkyne ohodnotila, pretože aj keby jej bola vytnutá netransparentnosť jej správnej úvahy (čo ale nie je daný prípad), ktorá ju viedla k tomu, že zo zákonom určeného percentuálneho rozpätia zvolila práve konkrétnu hodnotu (v danom prípade 35%), pretože v tomto prípade už vyššiu ako ňou napokon zvolenú hodnotu ani vybrať nemohla. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola ustálená posudkovou lekárkou žalovaného na 35 % a teda invalidita u žalobkyne nevznikla, pretože podľa cit. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa pre vznik invalidity vyžaduje, aby u posudzovanej osoby bol indikovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Inými slovami pre vznik invalidity musí byť lekárom určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne vo výške 41 % a viac, ktorú hodnotu žalobkyňa nedosiahla.
36. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada opakovane dať do pozornosti (tiež viď aj vyššie), že posudková lekárka žalovaného, ako aj posudkový lekár SP posúdili zdravotný stav žalobkyne výlučne len na podklade diagnostikovaných faktov, t.j. na podklade odbornými lekárskymi postupmi a metódami zistených skutočností popísaných v jednotlivých lekárskych správach žalobkyne a nie podľa subjektívneho vnímania prejavov ochorenia samotnou žalobkyňou, a to z už vyššie uvedených dôvodov, t.j. že vo všeobecnosti subjektívne prežívanie (znášanie) ochorenia tým ktorým jedincom nie je objektívne merateľným ani explicitným, pretože každý jednotlivec hoc aj to isté ochorenie, ale znáša rôzne. Preto pri tom ktorom ochorení existujú jeho objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť objektívny, nie subjektívny, stupeň jeho závažnosti či charakteru. Z uvedených dôvodov, je tak osobné vnímanie závažnosti ochorenia samotnou žalobkyňou pre posudkového lekára nie smerodajným, pretože ten vychádza z objektívnych lekárskych nálezov. Žalobkyňa by preto v komunikácii so svojim lekárom mala na zlepšenie svojho zdravotného komfortu „hľadať“ účinné medicínske metódy napr. jej odporúčaný zdravý životný štýl a rehabilitácia.
37. Napokon, keďže jedným zo žalobných argumentov bolo aj tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného v bode, kde podľa nej malo byť konštatované, že žalobkyňa je schopná naďalej pracovať vo svojej práci a zaradiť sa na trh práce v interakcii na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pracovať nemôže, pretože pri svojej práci, pri ktorej sama dvíha pacientov (polohovanie) zaťažuje práve bolesťami poznačený chrbát a ramená, správny súd podotýka, že záver posudkového lekára žalovaného nie je interpretovateľný a nevyznieva v tom zmysle, že žalobkyňa sa má nevyhnutne vrátiť na svoje konkrétne miesto opatrovateľky v Rakúsku, kde pracovala sama, ale tento záver bol formulovaný vo všeobecnom zmysle tak, že žalobkyňa ako vyučená zdravotná sestra sa vzhľadom na charakter a stav jej zdravotných ťažkostí a na jej vzdelanie, stále môže zamestnať na trhu práce a správny súd dodáva, hoc aj na slovenskom trhu práce v pozícii zdravotnej sestričky.
38. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd v súlade s § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP, správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
39. Záverom smerom k žalobkyni, správny súd dodáva, že pokiaľ u nej dôjde k zmene skutočností pre priznanie invalidného dôchodku, preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti SP rozhodne novým rozhodnutím.
40. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“
41. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“
42. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.