Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-9-2025.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Subarea
9Co/9/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: STING HOTELS s.r.o, so sídlom 1. máje 540, Staré Město, 739 61 Třinec, Česká republika, IČO: 045 20 491, právne zastúpeného A. & B., C., so sídlom D. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX B., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/57/2025-68 zo dňa 11. 08. 2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že po posúdení obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pripojených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po posúdení fakticity skutkového stavu a proporcionality následku, ktoré by zabezpečovacie opatrenie vyvolalo dospel k názoru, že žalobca neosvedčil potrebu zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení.
3. Je zrejmé, že žalobca má voči žalovanému právoplatne priznanú pohľadávku titulom rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/537/2015 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024 vo výške 21.239,17 eur, existuje spôsobilý predmet záložného práva, keď nehnuteľnosti – byt, spoluvlastnícky podiel na dome a pozemku je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, je osvedčená i možnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, keď vo veci prebieha exekučné konanie. Žalobca v konaní ale neosvedčil, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti, ale najmä nariadením zabezpečovacím opatrením by bol výraznou mierou narušený princíp proporcionality.
4. Súd musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať zásadu proporcionality a primeranosti zásahu spôsobeného nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým dochádza k zásadnému zásahu do sféry dispozičných a vlastníckych práv povinnej osoby. V prípadoch keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je povinný skúmať nielen to, či v budúcnosti dôjde k úhrade dlžnej čiastky, ale je potrebné skúmať aj primeranú ujmu povinnej osoby, do ktorej práv a slobôd sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia zasiahne. Vo vzťahu k
skúmaniu proporcionality uviedol, že je potrebné sledovať aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.
5. Napriek osvedčenej vecnej legitimácie žalobcu, existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému, spôsobilému predmetu záložného práva a možnej obave z budúceho zmarenia exekúcie (tá je osvedčená iba čiastočne, keď nie je preukázaný reálny krok žalovaného smerujúci k prevodu bytu), zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť, berúc na zreteľ proporcionalitu následku zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v záujme minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Je zrejmé, že žalobcovi priznaná suma 21.239,17 eur je neprimeraná suma vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti. Súdu prvej inštancie nie je zrejmý stav bytu a jeho výmera, avšak minimálna orientačná trhová hodnota bytu v k. ú. B. sa pohybuje v rozmedzí od cca 90.000,- eur vyššie.
6. Ak by v tomto prípade súd zriadil zabezpečovacie opatrenie, nebola by zachovaná zásada proporcionality pri nariadení inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, tak aby pri výške dlhu bolo zriadené záložné právo vzhľadom na zásadu primeranosti zásahu.
7. Poukázal na potrebu skúmania akceptovateľnej hranice krytia. Napr. zo všeobecných znalostí prvoinštančnému súdu je zrejmé kritérium bánk, ktoré poskytujú hypotekárne úvery do výšky 80% z hodnoty zábezpeky. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci BGH GS zo dňa 27. 11. 1997 ustálilo výšku akceptovateľnej miery krytia na úrovni 110% až 120% z celkovej zabezpečovanej pohľadávky. V tomto prípade ide o sumu 23.363,09 eur (110%) až 25.487,00 eur (120%), ktorú by súd akceptoval, v prípade takejto hodnoty nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej sa má zriadiť zabezpečovacie opatrenie.
8. Zmyslom skúmania zásady proporcionality pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je najmä to, aby nedošlo k prílišnému resp. nadmernému obmedzeniu dispozičných práv povinného než je to vzhľadom na sledovaný účel potrebné.
9. V danom prípade pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia by došlo k nadmernému obmedzeniu dispozičného práva žalovaného viac než je vzhľadom na sledovaný účel potrebné. Je zrejmé, že žalovanému sú realizované zrážky z invalidného dôchodku 54,50 eur mesačne. I keď doba trvania exekúcie bude zrejme dlhá, nemôže dosiahnutie cieľa žalobcu byť nadradené proporcionalite pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej hodnota niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku žalobcu.
10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
11. Namietal, že v tomto konaní sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcu, spočívajúci v skutočnosti, že žalovaný preukázateľne až po podaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pristúpil k predaju nehnuteľností. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného na Okresnom úrade, odbor katastrálny B. vyplýva, že žalovaný ako výlučný vlastník bytu č. XX, vo vchode X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/XXX, v k. ú. B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku, pristúpil k predaju nehnuteľností, čo dosvedčuje plomba vyznačená na základe A./XXXX (kúpna zmluva), vyznačená na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade, odbor katastrálny B.. Z uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že žalovaný sa pokúša previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu bez toho, aby o tom upovedomil žalobcu a bez toho, aby vykonal akýkoľvek krok smerujúci k úhrade jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle uvedeného má teda žalobca za to, že takéto konanie žalovaného smeruje k zmareniu vymoženia pohľadávky od žalovaného. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie potreby opatrenia smerujúceho k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je žalobca vecne
legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobca osvedčil potrebu zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca má za to, že riadne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal a osvedčil, že žalovaný vykonáva kroky, smerujúce k predaju svojich nehnuteľností, ktorými ohrozuje vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie a preto je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu z tohto hľadiska dôvodné a sú preň splnené zákonné podmienky. 12. So záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného viedlo k porušeniu princípu proporcionality, keďže hodnota zabezpečovaného bytu prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu, sa nemožno stotožniť. Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadne kritérium primeranosti medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou majetku, na ktorom má byť zriadené záložné právo. Zákonnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky a potreba jej zabezpečenia, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava reálne existuje, nakoľko je preukázané, že žalovaný vykonáva aktívne kroky smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Princíp proporcionality nemožno interpretovať tak, že by vylučoval možnosť zriadenia záložného práva na majetku vyššej hodnoty. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž poskytnúť aj žalobcovi reálnu garanciu uspokojenia jeho nároku, a to práve na majetku, ktorý je reálne spôsobilý tento nárok zabezpečiť. Pokiaľ žalovaný nevlastní iný majetok, ktorého hodnota by presne zodpovedala výške pohľadávky, nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby bol pri zabezpečení svojho nároku obmedzený len preto, že majetok žalovaného má vyššiu hodnotu než pohľadávka samotná. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného pritom nepredstavuje odňatie ani žiadne zásadné obmedzenie jeho vlastníckeho práva - žalovaný zostáva vlastníkom nehnuteľností, môže ich užívať a nakladať s nimi v bežnom rozsahu. Do jeho majetkových práv je zasiahnuté len obmedzene, a to dočasne, až do právoplatného skončenia exekučného konania. Nemožno preto hovoriť o neprimeranom zásahu do základných práv žalovaného. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadňoval výlučne ochranu práv žalovaného bez toho, aby primeraným spôsobom prihliadol aj na práva žalobcu. Ochrana vlastníckeho práva žalovaného nemôže byť absolútna a mala by byť vždy vyvažovaná s právom žalobcu na súdnu ochranu a efektívne vymoženie jeho nároku. Ak sa súd sústredí len na minimalizáciu zásahu do práv žalovaného, no opomenie záujem žalobcu na reálnej vymožiteľnosti jeho pohľadávky, dostáva sa tým postavenie žalobcu a žalovaného do výraznej nerovnováhy. S poukazom na skutočnosť, uvádzanú už v samotnom návrhu, že v prípade pokračujúcich zrážok z invalidného dôchodku žalovaného vo výške 54,50 eur mesačne, bude trvať uspokojenie nároku žalobcu niekoľko dekád, je zrejmé, že týmto spôsobom k uspokojeniu nároku žalobcu reálne nikdy nedôjde. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je dočasná ochrana veriteľa a že samotná skutočnosť vyššej hodnoty zabezpečovaného majetku nemôže byť sama osebe dôvodom na jeho zamietnutie, najmä v prípade, keď je preukázané, že žalovaný vykonáva aktívne kroky smerujúce k scudzeniu svojich nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je vyváženie práv oboch strán - žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti a zároveň dlžníka a žalobcu ako veriteľa, ktorý sa oprávnene domáha ochrany pred tým, aby sa jeho budúca pohľadávka stala nevymožiteľnou. Princíp proporcionality preto nemožno chápať jednostranne v prospech žalovaného, ale ako požiadavku, aby zásah do jeho práv bol primeraný v kontexte ochrany práv oboch strán konania a zároveň požiadavku, aby druhá strana nebola neprimerane znevýhodnená pri uplatňovaní svojich práv. 13. Žalobca má preto za to, že súd prvej inštancie návrh a argumenty žalobcu nesprávne posúdil a dospel tak k záverom, ktoré aj vo svetle nových skutočností neobstoja a jeho rozhodnutie tak znižuje možnosť žalobcu na uspokojenie jeho judikovaného nároku voči žalovanému na minimálnu možnú mieru. 14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie buď zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti vyhovel alebo aby odvolaním napadnuté uznesenie v celosti zrušil a vrátil vec prvostupňovému súd na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je invalidný dôchodca, ťažko zdravotne postihnutý. Predajom bytu s podmienkou doživotného bývania rieši svoju zlú finančnú situáciu, no hlavne zlý zdravotný stav. Dňa 21. 08. 2025 vyplatil vymáhanú pohľadávku v plnej výške, tak ako určil H. G. C., súdny exekútor. Po prijatí pohľadávky mu boli odblokované účty ako aj nehnuteľnosť. S odvolaním nesúhlasil. 16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľ nekonkretizoval a odvolací súd nezistil, aby bol naplnený.
21. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dospel k správnym skutkovým záverom a odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), zo zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom vychádzal.
22. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 určil, že žalobca (tu žalovaný) je vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. XX nachádzajúceho sa na 10. poschodí v X. vchode bloku B. súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XXX o výmere 386 m2, druh – zastavané plochy a nádvoria, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 4104/342485, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom B., katastrálny odbor, pre obec B., k. ú. B.. Žalobcovi (tu žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (tu žalobcovi) sumu 21 239,17 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
23. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024 potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023.
24. Ďalej bolo prvoinštančným súdom zistené, že voči žalovanému je vedené exekučné konanie na návrh žalobcu pre vymoženie pohľadávky právoplatne priznanej rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024.
25. Bola aj osvedčená skutočnosť, že žalovaný (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie) bol výlučný vlastník bytu č. XX vo vchode X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku parcela registra KN- C parcelné číslo 3009/240 v k. ú. B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku.
26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami, je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
27. Za prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcu, považoval žalobca skutočnosť, že žalovaný po podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pristúpil k predaju nehnuteľnosti, čo má dosvedčovať plomba vyznačená na základe A./ XXXX (kúpna zmluva) na liste vlastníctva. K preukázaniu tejto skutočnosti, doložil žalobca výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. zo dňa 28. 08. 2025. Žalobca mal za to, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k predaju svojich nehnuteľností, ktorými ohrozuje vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.
28. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
30. Podľa ust. § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
31. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1119 s..
32. Na skutočnosť, ktorú odvolateľ považoval za novotu v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm. d/ CSP, nemôže odvolací súd podľa ust. § 329 ods. 2 CSP (v spojení s § 344 CSP) prihliadať, keďže v zmysle tohto zákonného ustanovenia je striktne viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. List vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B., ktorým žalobca osvedčuje ním tvrdenú skutočnosť, predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, je zo dňa 28. 08. 2025, s údajmi platnými k 27. 08. 2025, teda až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie 11. 08. 2025.
33. Nie je tak preukázané, aby skutočnosť (kúpna zmluva), ktorú žalobca považuje za novotu v odvolacom konaní, existovala v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), a ani to, aby ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy by bolo možné prostriedky procesného útoku, v odvolaní použiť (§ 366 písm. d/ CSP). Nie sú preto prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP a nie je naplnený ani tento odvolací dôvod.
34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 7Cdo7/2010).
35. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.
36. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
37. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
38. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
39. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
40. Odvolacia námietka žalobcu smerovala k princípu proporcionality, keďže ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola skutočnosť, že výška pohľadávky žalobcu 21 239,17 eur je neprimeraná hodnote nehnuteľnosti, ku ktorej navrhoval žalobca zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie konštatoval, že minimálna orientačná trhová hodnota bytu v k.ú. B. sa pohybuje v rozmedzí od cca 90 000,- eur.
41. Proporcionalita vo všeobecnosti znamená vyváženosť, pomernosť, úmernosť. V práve býva proporcionalita spájaná s racionalitou a spravodlivosťou. Ako právny princíp znamená postup, ktorý sa používa pri hodnotení, či zásah do základných práv a slobôd nie je vo väčšej miere, než je nevyhnutný. Rieši tak kolíziu medzi jednotlivými právami navzájom.
42. Vzhľadom k tomu, že pri neodkladných opatreniach, ako aj zabezpečovacích opatreniach, ide o zásah do základných práv a slobôd, je použitie testu proporcionality oprávnené, napriek tomu, ako uvádza odvolateľ, že Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadne kritérium primeranosti medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou majetku, ku ktorému má byť zriadené záložné právo. Teda aj keď právna úprava pravidlá brániace neproporcionálnemu postupu nestanovuje, nejde o prekážku pre test proporcionality v každej jednej veci zriadenia záložného práva, aj z dôvodu možnosti jeho následného výkonu (§ 343 ods. 3 CSP).
43. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom aj zabezpečovacom opatrení musí preto skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.
44. O neprimeraný zásah pôjde vždy, ak je podstatný rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zálohu.
45. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému, právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10C/537/2015-430 zo dňa 13. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/45/2023 zo dňa 22. 08. 2024, predstavuje sumu 21 239,17 eur. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, tvoriaca jeho obydlie, podľa zistenia súdu prvej inštancie má minimálnu hodnotu od 90 000,- eur vyššie. Túto skutočnosť žalobca v odvolaní nepoprel, ani netvrdil a ani neosvedčil, aby tomu tak nebolo. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hodnota nehnuteľnosti – potenciálneho zálohu, by viac ako štvornásobne prevyšovala pohľadávku zabezpečenú záložným právom.
46. Ak by hodnota zálohu mala byť niekoľkonásobne vyššia oproti výške dlhu a navyše veriteľ už vedie exekúciu v pokročilom štádiu, podľa odvolacieho súdu ide o kolíziu s princípom proporcionality ako ústavného princípu. Keďže v predmetnom prípade by sa prípadný výkon záložného práva dostal do kolízie s predmetným princípom, správne súd prvej inštancie poskytol ochranu pred možným neprimeraným výkonom záložného práva. Je na súde, aby vyhodnotil proporcionalitu a vyvodil dôsledky z privysokého rozdielu medzi hodnotou zálohu a výškou dlhu.
47. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde len o vyššiu hodnotu majetku žalovaného ako pohľadávky, ale o niekoľkonásobne vyššiu, viac ako štvornásobne, čo je už dosť markantný rozdiel. Ak žalobca tvrdí, že zriadenie záložného práva nepredstavuje žiadne zásadné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, tak odvolací súd poukazuje na ust. § 343 ods. 3 CSP a reálnu možnosť výkonu záložného práva. S poukazom na začaté exekučné konanie a úkony v ňom uskutočnené, nemožno mať za to, aby bol žalovaný neprimerane znevýhodnený, keďže v začatom exekučnom konaní boli vykonávané kroky smerujúce k uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
48. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na už prebiehajúce exekučné konanie a s ohľadom na výšku žalobcom osvedčeného nároku a hodnotu nehnuteľnosti, by bolo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprimerané.
49. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s princípom proporcionality a je toho názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo
neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva by mohol žalobca začať, pretože pohľadávka už bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
50. Vychádzajúc zo skutkového stavu osvedčeného žalobcom, tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neboli splnené.
51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú stranu v odvolacom konaní považuje žalovaného, ktorému voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
53. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).