Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/80/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 45 684 618, v konaní zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029, proti povinnej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX D. A., o vymoženie pohľadávky vo výške 155,54 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, so sídlom exekútorského úradu Bezručova 16, 940 01 Nové Zámky, pod sp. zn. 288EX 139/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/80/2020 zo dňa 07. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/80/2020 zo dňa 07. 08. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/80/2020 zo dňa 07. 08. 2025 vyšší súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. 288EX 139/20.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že pre nemajetnosť povinného bolo potrebné exekúciu zastaviť. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom, po preskúmaní lustrácií predložených súdu súdnym exekútorom dospel k záveru, že v priebehu exekúcie súdny exekútor zisťoval majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku, pričom po uvedenej činnosti nebol u povinného zistený žiadny majetok.

3. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní o námietkach vychádzal z toho, že nevyhnutným predpokladom pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je zistenie zexekvovateľného majetku povinnej osoby, teda existencia takého majetku povinného, ktorý podlieha (môže podliehať) exekúcii. Pokiaľ by súdny exekútor v rámci svojej činnosti aj zistil, že povinný disponuje istým majetkom, ktorý však exekúcii nepodlieha, nebolo by z jeho strany možné prijať iný záver ako ten, že povinný je v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku osobou nemajetnou, a tým je, za situácie, že od začatia exekúcie uplynula doba piatich rokov, počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, daný dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Na uvedenom nič nemení ani presvedčenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, z ktorého by nárok oprávneného mohol byť uspokojený.

4. K námietke oprávneného týkajúcej sa použitia donucovacieho opatrenia súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uviedol, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je možné prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať (vynucovať) splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom znejúcim na peňažné plnenie.

5. Pokiaľ ide o pokyn oprávneného daný súdnemu exekútorovi spočívajúci vo vykonaní spísania hnuteľného majetku povinného vyšší súdny úradník uviedol, že pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, resp. zisťovanie majetku v mieste bydliska (sídla) povinného alebo na inom mieste nemožno považovať za pokyn, ktorý by bol pre súdneho exekútora záväzný, nakoľko tento zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a nesprávne vo veci rozhodol.

7. Prvou sťažnostnou námietkou oprávneného bolo nevykonanie fyzického zisťovania na mieste samom a nevykonanie spísania hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a 115 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov a dopyty na orgány a inštitúcie, čo podľa oprávneného nemožno považovať za riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Vzhľadom na uvedené nebolo podľa názoru oprávneného súdnym exekútorom a súdom preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, vzhľadom k čomu bolo upovedomenie o zastavení exekúcie predčasné a uznesenie súdu v rozpore so zákonom. Oprávnený zároveň, s poukazom na § 200 a nasl. Exekučného poriadku, uviedol, že dôkazné bremeno preukázania majetnosti povinného na osobu oprávneného neprechádza a s poukazom na § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením uznesenia vydaného súdnym úradníkom v tom smere, že by oprávnený mal podávať návrhy na spôsob výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi, keď je povinnosťou súdneho exekútora vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného.

8. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom bolo povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného smerujúce voči súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť záver o správnosti postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami spochybneného upovedomenia.

9. Oprávnený tiež s poukazom na niektoré rozhodnutia vydané Okresným súdom Banská Bystrica, pracoviskom upomínacieho a exekučného konania, uviedol, že súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe, v ktorej súd vo veciach s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch. Podľa oprávneného nebol postup súdneho exekútora spočívajúci vo vykonaní lustrácií elektronicky prístupných registrov a dopytov na orgány a inštitúcie, bez vykonania fyzického zisťovania na mieste samom a spísania hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii dostatočným. S poukazom na nízku vymožiteľnosť práva oprávnenýž uviedol, že sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie len formálnym spôsobom, v rámci ktorého súdy exekútor rozhoduje „od stola“ s tým, že dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku exekúciu zastaví a zinkasuje náhrady podľa vyhlášky.

10. Súdny exekútor súdu predložil správu a priebehu exekúcie, v ktorej poskytol prehľad úkonov, ktoré v exekučnej veci 288EX 139/20 vykonal, bližšie sa k podanej sťažnosti ani k výkonu exekučnej činnosti nevyjadril.

11. Podľa veta druhá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

17. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

18. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a 2 ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je nedôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť.

19. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Sťažnosťou oprávneného napadnuté uznesenie o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preto súd rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.

20. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor dospel pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie k záveru, že v posudzovanej veci neboli dané žiadne dôvody na rozhodnutie o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom.

21. Pokiaľ ide o dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nezistenie zexekvovateľného majetku povinného neznamená, že povinný nemá akýkoľvek majetok, ale znamená, že u neho nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo v exekučnom konaní možné zexekvovať. Jedná sa teda o tzv. relatívnu nemajetnosť povinného a nie o nemajetnosť absolútnu.

22. Spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor, a to aj na základe preskúmania majetkových pomerov povinného, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými podkladmi a vyvodenie záverov o možnosti alebo nemožnosti vykonania exekúcie prináleží práve súdnemu exekútorovi (nie súdu, či už konajúcemu prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka alebo prostredníctvom sudcu). Ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného dospeje k záveru, že u neho nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť, ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie nespočíva na vôli či rozhodnutí konkrétneho súdneho exekútora, ale je postupom, ktorý každému súdnemu exekútorovi predpisuje priamo zákon. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať svoju činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

23. S poukazom na vyššie uvedené bolo v posudzovanej veci úlohou súdneho exekútora, aby vykonanými lustráciami zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti. Súd, po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu dospel k záveru, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rozhodnutie o vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie nebolo excesom či predčasne vydaným rozhodnutím ale bolo riadne odôvodneným rozhodnutím, ktorého vydanie súdnemu exekútorovi prináleží.

24. Súd sa nestotožnil s argumentáciou oprávneného spočívajúcou v ním tvrdenej existencii majetku povinného, nakoľko ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej (oprávneným tvrdenej) existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie akýkoľvek a každý majetok povinného (oprávneným príkladmo uvádzaný televízny prijímač, mobilný telefón) je možné speňažiť. Navyše, domnienka oprávneného, že na mieste bydliska povinného by sa mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci nebola zo strany oprávneného podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami (tvrdeniami), pričom oprávneným podanú sťažnosť súd zhodnotil ako sťažnosť všeobecnú, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený rovnako znejúcu sťažnosť podáva opakovane, v rôznych konaniach vedených na exekučnom súde.

25. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa nie je možné považovať za porušenie práva či porušenie a nerešpektovanie práv sťažovateľa.

26. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 07. 08. 2024 pod sp. zn. 5Ek/80/2020 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol tak, že ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).