Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-71-2025.pdf
PDF · 117.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/71/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom vo D., A. E. F. XXXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom: G. & A., C. advokátska kancelária, IČO: XX XXX XXX, so sídlom vo D., H. I. F. X, proti žalovanej: H. A., J. C., nar. 14. 02. 1948, trvale bytom vo D., A. E. F. XXX/X, zastúpenej H. A. K., advokátom so sídlom v L. L., C. F. XX, o zaplatenie 2.074,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/32/2024 - 143 zo dňa 14. 02. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/32/2024 - 143 zo dňa 14. 02. 2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.074,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.074,- Eur od 01.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.074,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.074,- € od 01.05.2024 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že bol v plnom rozsahu výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres D. ako parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu ako parcela č. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 1580 m2 a parcela č. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 456 m2. Časť týchto pozemkov ako vyplýva z geometrického plánu (je súčasťou znaleckého posudku) - o výmere 437 m2 užíva žalovaná dlhodobo bez právneho dôvodu. Žalovaná sa užívaním pozemkov bezdôvodne obohatila a to minimálne v období od 01.05.2022 do 12.03.2024. Výšku bezdôvodného obohatenia určil na základe znaleckého posudku č. 28/2024 zo dňa 11.03.2024, ktorý vypracoval znalec M. K. A. (ďalej aj „znalecký posudok“) ako podklad pre súdne konanie. Podľa znaleckého posudku bola určená odplata (nájomné) ako podklad na určenie bezdôvodného obohatenia za predmetné pozemky v sume 1.390,- €/rok, pričom žalobca si voči žalovanej uplatňuje len bezdôvodné obohatenie v sume 1.110,- €/rok (teda o viac ako 20 % menej ako určil súdny znalec). Listom zo dňa 12.03.2024, ktorý bol žalovanej doručený dňa 14.03.2024, vyzval žalovanú na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených pozemkov (vo výške určenej podľa znaleckého posudku). Žalovaná bezdôvodné obohatenie nezaplatila, výzvu pred podaním žaloby jej zaslal aj právny zástupca žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.05.2022 do 12.03.2024 (t.j. za 682 dní) stanovil na sumu 2.074,- €. Nakoľko žalovaná nezaplatila bezdôvodné obohatenie ani na výzvu uplatnil si aj úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.074,- € od 01.05.2024 do zaplatenia. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán sporu zistil skutkový stav veci tak, že žalobca bol v spornom období od 01.05.2022 do 12.03.2024 výlučný vlastník pozemkov parc. č. I. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 1580 m2 a parc. č. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 456 m2, obidva pozemky zapísané na LV č. XXXXX vedenom pre k.ú. D., žalovaná v spornom období od 01.05.2022 do 12.03.2024 užívala predmetné pozemky žalobcu v rozsahu 437 m2 (aj keď žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že „nie je pravda, že užíva pozemky žalobcu v rozsahu ako je uvedené v žalobe“, pričom v ďalšom konaní toto svoje tvrdenie opakovala, súd v zmysle § 151 ods. 2 CSP považuje popretie skutkových tvrdení žalobcu o rozsahu užívania pozemkov zo strany žalovanej za neúčinné, pretože žalovaná neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, t.j. o rozsahu užívaných pozemkov žalobcu, súčasne neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že geometrický plán o rozsahu užívania pozemkov žalobcu nebol žalovanej doručený, pretože opak vyplýva zo súdneho spisu, nakoľko geometrický plán č. 36648906-82/2024 zo dňa 04.03.2024 ako príloha predloženého znaleckého posudku č. 28/2024 zo dňa 11.03.2024 bol žalovanej doručený dňa 27.05.2024 a opakovane dňa 23.08.2024 právnemu zástupcovi žalovanej), žalobca listom zo dňa 12.03.2024 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 2.074,- € do 7 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola žalovanej doručená dňa 14.03.2024, hodnota nájmu pozemkov žalobcu v spornom období predstavuje 3,184 €/m2 ročne, t.j. za 437 m2 suma 1.391,41 € ročne. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. V prejednávanom spore sa žalobca voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy 437 m2 jeho pozemkov parc. č. I. XXX/XX B. XXX/XX v k.ú. D. zo strany žalovanej v období od 01.05.2022 do 12.03.2024 bez právneho dôvodu. Medzi stranami nebolo sporné vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom v spornom období od 01.05.2022 do 12.03.2024. Žalovaná účinne nepoprela, že v spornom období užívala pozemky žalobcu v tvrdenom rozsahu. Aj keď žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že „nie je pravda, že užíva pozemky žalobcu v rozsahu ako je uvedené v žalobe“, pričom v ďalšom konaní toto svoje tvrdenie opakovala, súd v zmysle § 151 ods. 2 CSP považoval popretie skutkových tvrdení žalobcu o rozsahu užívania pozemkov zo strany žalovanej za neúčinné, pretože žalovaná neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, t.j. o rozsahu užívaných pozemkov žalobcu. Súčasne neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že geometrický plán o rozsahu užívania pozemkov žalobcu nebol žalovanej doručený, preto sa údajne nemohla vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o rozsahu užívania jeho pozemkov, pretože opak vyplýva zo súdneho spisu, nakoľko geometrický plán č. 36648906-82/2024 zo dňa 04.03.2024 ako príloha predloženého znaleckého posudku č. 28/2024 zo dňa 11.03.2024 bol žalovanej doručený dňa 27.05.2024 (č.l. 77 spisu) a opakovane dňa 23.08.2024 právnemu zástupcovi žalovanej (č.l.107 p.v. spisu). Nebolo preukázané, že žalovaná užívala predmetné pozemky so súhlasom žalobcu. Žalobca udelenie súhlasu žalovanej na užívanie sporných pozemkov výslovne poprel. Žalovaná na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia neoznačila a ani nepredložila žiadny dôkaz. Okrem toho ani samotný súhlas žalobcu s užívaním pozemkov by sám osebe nezbavil žalovanú povinnosti platiť za užívanie, pretože by musel byť tvrdený a preukázaný súhlas s bezplatným užívaním pozemkov, čo žalovaná ani len netvrdila a nebolo ani preukázané. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej, že užívala predmetné pozemky so súhlasom svojho bývalého zamestnávateľa (N. D.) na základe neformálnej dohody o bezplatnom užívaní veci. Žalobca uzavretie dohody o užívaní sporných pozemkov výslovne poprel. Žalovaná na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia neoznačila a ani nepredložila žiadny dôkaz. Žalobca naopak preukázal, že žalovanú vyzýval na vypratanie svojich pozemkov, ktoré táto užívala a to listom zo dňa 08.04.2024 (č.l. 94 spisu). Žalobca súčasne preukázal, že žalovaná mala už v roku 2021 ako predsedníčka spoločenstva vlastníkov bytov vedomosť o tom, že vlastníkom sporných pozemkov je žalobca (č.l. 128-129 spisu). Žalobca sa preto dôvodne voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov bez právneho dôvodu. Žalobca v spore preukázal vlastníctvo sporných pozemkov parc. č. I. XXX/XX B. XXX/XX v k.ú. D. zo strany žalovanej v spornom období od 01.05.2022 do 12.03.2024. Žalovaná v spore nepreukázala oprávnenie na užívanie sporných pozemkov žalobcu, preto nemožno uvažovať o dobromyseľnosti žalovanej ohľadne užívania sporných pozemkov žalobcu v spornom období. Uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2022 do 12.03.2024 nemôže byť preto ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná nepreukázala právny titul užívania sporných pozemkov ani v predchádzajúcom období a podľa dokazovania už v roku 2021 mala vedomosť o vlastníckom práve žalobcu k sporným pozemkom, ktorý jej súhlas s ich užívaním
neudelil. Základ nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej bol preto daný. Pokiaľ žalovaná namietala nevedomosť o užívaní sporných pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu súd zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie vzniká zo zákona bez ohľadu na subjektívnu vedomosť žalovanej o užívaní pozemkov bez právneho dôvodu. Žalobca preukázal aj výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď v tomto smere aj súd vychádzal z predloženého súkromného znaleckého posudku č. 28/2024 zo dňa 11.03.2024, podľa ktorého hodnota nájmu pozemkov žalobcu v spornom období predstavuje 3,184 €/m2 ročne, t.j. za 437 m2 sumu 1.391,41 € ročne. Žalovaná spochybnila výšku nájomného za užívanie pozemkov žalobcu v spornom období s poukazom na tvrdenú nevyužiteľnosť pozemkov na komerčný nájom, pretože ide o priľahlé plochy bytového domu. Znalec sa podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalovanej vo vyjadrení zo dňa 30.10.2024, keď poukázal na využiteľnosť sporného pozemku na komerčné účely (parkovanie, reklamné pútače) a na ceny porovnateľných pozemkov vo Zvolene (50,- €/m2 až 60,- €/m2). K vyjadreniu znalca nevzniesla žalovaná žiadne námietky. Z tohto dôvodu nebolo potrebné ani nariaďovať znalecké dokazovanie podľa návrhu žalovanej. Žalobca v prejednávanom spore uplatnil nižšiu sumu, ako bol jeho nárok (3,041 €/ m2), pričom súd bol jeho žalobou viazaný. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.074,- € (682 dní v období od 01.05.2022 do 12.03.2024 krát 3,041 €/m2) voči žalovanej bol preto dôvodný. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu priznal súd žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.074,- € od 01.05.2024 do zaplatenia. Do omeškania sa žalovaná dostala po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy zo dňa 12.03.2024, ktorá bola žalovanej doručená dňa 14.03.2024 (§ 563 Občianskeho zákonníka). Výšku úrokov z omeškania určil žalobca v súlade s nariadením č. 87/1995 Z. z., pretože k prvému dňu omeškania základná úroková sadzba ECB predstavovala 4,50 % ročne (4,50 % plus 5 % predstavuje 9,50 % ročne). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a keďže žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom poukazovala na odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konkrétnostiach uviedla, že má za to, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalovanej sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní tvrdené a takisto sa riadne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli pred súdom tvrdené a so skutočnosťami, ktoré z nich vyplynuli. Uviedla, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v priemyselnom areáli bývalého podniku N. D. a tvoria priľahlé plochy vedľa bytového domu súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX, v ktorom žalovaná žije s manželom a ich synom. Manžel žalovanej je dlhodobo chorou osobou, ležiacou a odkázanou na pomoc iných ľudí. Žalovaná a manžel pracovali celý život v podniku N. D., kde im v tom čase zamestnávateľ nevyplatil mzdové nároky, a to ani odstupné, pričom ako náhradu im prenechal časť pozemkov do užívania (dotknutých pozemkov). Pozemky užíva po celý čas dobromyseľne, na vlastné náklady ich zveľaďovala, tieto užíva so súhlasom predchádzajúceho majiteľa. Pozemky žalovaná spolu s rodinou dobromyseľne užíva po dobu vyše 45 rokov. Poukázala na vyšší vek žalovanej a jej manžela, ktorý nedisponujú internetom ani inými pokročilými technickými zariadeniami, z toho dôvodu nemali vedomosť, že žalobca odkúpil pozemky a ani o skutočnosti, aký má žalobca plán s odkúpenými pozemkami. Žalobca síce informoval žalovanú o vlastníckom práve predžalobnou výzvou, avšak následne sa viackrát vyjadril, že dotknuté pozemky ostanú v stave ako sú. O skutočnosti, že žalobca má s pozemkami investičný zámer žalovaná vedomosť nemala. Žalobca nikdy nežiadal od žalovanej finančné prostriedky z titulu nájomného za dotknuté pozemky. Na pojednávaní dňa 14.02.2025 súd informovali v rámci procesnej obrany o skutočnosti, že žalovaná užíva pozemky so súhlasom predchádzajúceho majiteľa na základe neformálnej dohody o bezplatnom užívaní veci. Súd prvej inštancie sa k uvedenému tvrdeniu nijako nevyjadril a neodôvodnil ho. Nedostatok argumentov v odôvodnení môže byť spôsobilý k zrušujúcemu rozhodnutiu z odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP alebo môže napĺňať odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Žalovaná má za to, že existovala dohoda o bezplatnom užívaní veci s predchádzajúcim majiteľom dotknutých pozemkov a táto dohoda nezanikla. Vzhľadom k existencii takejto dohody žalobca nemá nárok žiadať bezdôvodné obohatenie. Žalobca by mal vypovedať žalovanej nepomenovanú zmluvu o užívaní veci, čo neurobil. Je tu preukázaná existencia jasného rozporu s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná užívala dotknutý pozemok bez toho, aby vedela, že má žalobcovi niečo za jeho užívanie
platiť. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovanej, že za rozhodné obdobie, za ktoré si žalobca domáha nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná nevedela, že má vôbec niečo žalobcovi platiť a že od nej niekto bude požadovať nejaké platenie. Iná by bola situácia, pokiaľ by žalobca adresoval výzvu na zaplatenie sumy alebo upozornenie, že bude žalovaná platiť bezdôvodné obohatenie. Žiadny z dôkazov, ktorý navrhol žalobca na pojednávaní nepreukázal, že by v roku 2022, t.j. po nadobudnutí vlastníckeho práva vyzval žalovanú na vypratanie alebo, že by ju upozornil a požadoval náhradu spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení za užívanie pozemku. Preto je podľa žalovanej nárok žalobcu nie dôvodný. Z týchto dôvodov podľa žalovanej rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a tiež súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. V ďalšom namietala rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 CSP uvádzajúc, že žalovaná je osoba vyššieho veku (78 rokov), poberá starobný dôchodok vo výške 540,- Eur mesačne. Manžel žalovanej je vo veku 79 rokov, je ležiacou osobou s čím žalovaná má o dosť vyššie výdavky. Žalovaná je v situácii, v ktorej si ledva uhrádza základné životné potreby. V domácnosti so žalovanou žije aj syn, ktorý má taktiež zdravotné problémy a poberá opatrovateľský príspevok, nakoľko musí pomáhať žalovanej so starostlivosťou o manžela. Žalovaná je onkologickou pacientkou, trpí mnohými zdravotnými problémami súvisiacimi s chrbticou, očami, kolenami a mnohými ďalšími diagnózami. Podľa žalovanej v tomto prípade existujú zvláštne osobitné okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať a na ktoré prvostupňový súd neprihliadol. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní uvádza zákonné ustanovenia, ktorými vymedzuje podané odvolanie, avšak tieto bližšie nevymedzuje a tieto dôvody okrem žalovanou tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť ani z obsahu podaného odvolania. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a absenciu úvahy súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom napádaného rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom žalovaná v odvolaní uvádza totožné skutkové tvrdenia ako aj pred súdom prvej inštancie (že predmetné pozemky sa nachádzajú vedľa bytového domu v byte, v ktorom býva so svojim manželom, že predmetné pozemky užíva na základe prenechania do užívania predchádzajúcim majiteľom z dôvodu nevyplatených mzdových nárokov) a že sa s tým súd napriek tomuto jej tvrdeniu na pojednávaní dňa 14.02.2025 v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Zároveň žalovaná uvádza, že nemala vedomosť o tom, že by žalobca kúpil predmetné pozemky a že od nej nikdy nepožadoval finančné prostriedky z titulu nájomného. K skutkovým tvrdeniam žalovanej sa žalobca viackrát vyjadril už v konaní pred súdom prvej inštancie a poprel ich. Znovu je nutné zopakovať, že žalovaná pozemky neužívala a neužíva dobromyseľne, vie že pozemky vlastnil žalobca, o čom ju informoval tak na viacerých rokovaniach, ako aj písomne a taktiež aj na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome (mala o tom vedomosť aj ako predseda spoločenstva). Žalovaná pozemky užíva bez právneho dôvodu a opak nepreukázala, a ani k týmto jej tvrdeniach nenavrhovala vykonať žiadne dokazovanie. Taktiež žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (teda nie ako tvrdí nájomného), a to v nižšej výške ako určil znalec v znaleckom posudku, teda jej tvrdenie je rozporuplné v tom, že tvrdí, že by situácia bola iná, ak by vedela, že žalobca bude požadovať za užívanie pozemkov peniaze (je to v rozpore s jej tvrdením, že je oprávnená užívať dané pozemky a to dobromyseľne). Žalovanou v odvolaní uvádzané pomery nie sú v prípade vydania bezdôvodného obohatenia podstatné. Súd prvej inštancie sa týmito jej námietkami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí v bodoch 10.4. až 10.9. keď uviedol, že žalovaná nepreukázala jej tvrdenia ohľadne pravdivosti svojich tvrdení (bod 10.6.) ako aj o tom, že vedela, že žalobca vlastnil predmetné pozemky (bod 10.7.). Žalovaná v podanom odvolaní poukazuje na svoje osobné a majetkové pomery a žiada, aby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a to v súlade s § 257 CSP, pričom v odvolaní uvádza svoje osobné a majetkové pomery. Žalobca má za to, že v tomto prípade nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti a ani dôvody hodné osobitného zreteľa; žalovaná pred súdom prvej inštancie na žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nepoukazovala a ani ich netvrdila. Je nutné poukázať na postoj žalovanej tak v civilnom sporovom konaní ako aj v predsúdnom konaní, teda na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby. Žalovanú žalobca viackrát vyzýval na vypratanie predmetných pozemkov, avšak bezúspešne. Taktiež žalobca ju vyzýval aj na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (dokonca v nižšej výške ako vyplýva zo znaleckého posudku), žalovaná pozemky nevypratala, nežiadala o splátky
bezdôvodného obohatenia, opakovane argumentuje, že môže pozemky užívať (čo ale nepreukázala), a teda žalobca nemal inú možnosť ako nárok uplatniť súdnou cestou. Žalovaná nemá a nemala úprimnú snahu dohodnúť sa. Má za to, že priznanie náhrady trov konania je spravodlivé a nie sú tu dané žiadne výnimočné okolnosti prečo by súd ich náhradu nemal priznať. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je vecne správne, súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne, jasne a zrozumiteľne, presvedčivo a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a vec aj správne právne posúdil. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
4. Žalovaná sa k písomnému vyjadreniu následne nevyjadrila.
5. V dôsledku odvolania podaného žalovanou krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne spávny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Na základe podaného odvolania žalovanej, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preskúmaním veci zároveň odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal správne právne hodnotenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
9.1 K odvolacej námietke žalovanej v podanom odvolaní, v ktorej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nedostatočné odôvodnenie tvrdiac, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní tvrdené a takisto sa riadne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli pred súdom tvrdené a so skutočnosťami, ktoré z nich vyplynuli, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka dôvodná nie je. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 1 CSP a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení riadne uviedol čoho sa domáha žalobca, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila. Zároveň súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd splnil aj svoju povinnosť, dbal na to, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je síce stručné, avšak jasné a výstižné. Z odôvodnenia rozhodnutia možno ustáliť ako súd posúdil predmetnú sporovú vec, aké právne predpisy aplikoval, akými úvahami sa spravoval pri rozhodnutí o veci samej. Súd dostatočným spôsobom zhrnul vykonanú dôkaznú situáciu, zároveň dostatočne odôvodnil vykonané právne posúdenie s prihliadnutím na cit. ustanovenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, ako aj základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom uvedeným v jeho rozhodnutí. Súd sa zároveň vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami strán sporu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia uvádzať všetky námietky strán sporu, ktoré pre rozhodnutie súdu relevantné nie sú a ktoré nemajú právny význam pre posúdenie veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia uvedené v bodoch 10.2 až 10.9 odôvodnenia rozsudku, v ktorej časti sa súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami zo strany žalovanej uvádzanými v rámci prvoinštančného konania a ktoré v zásade žalovaná uviedla aj v rámci podaného odvolania v časti III. a IV.. Berúc do úvahy odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, čo sa týka posúdenia veci samej, odvolací súd uvádza, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobila zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, a to aj čo sa týka zisteného skutkového stavu, uvedeného v bodoch 8.2 až 8.4 odôvodnenia rozhodnutia, rovnako právneho posúdenia, ktoré vykonal súd prvej inštancie s poukazom na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. uvedené v bodoch 9.1 až 9.5 odôvodnenia a aplikácie cit. ustanovení na zistený skutkový stav, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia v bodoch 10.1 až 10.9 odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na vyšší vek, poukazovala na jej osobné pomery, a to vo vzťahu k veku, k zdravotnému stavu manžela a k celkovým rodinným pomerom, odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku sú bez právneho významu, keďže žalobca riadne preukázal oprávnenosť uplatneného nároku. Naopak žalovaná svoje tvrdenia, že užívala pozemky so súhlasom svojho bývalého zamestnávateľa (N. D.) na základe neformálnej dohody o bezplatnom užívaní veci, žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom súd sa s týmito námietkami žalovanej riadne vysporiadal v odôvodnení v bodoch 10.5, 10.6, 10.7, 10.8, s ktorým posúdením sa odvolací súd stotožňuje. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažuje za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti vo výroku I. čo sa týka veci samej postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 9.2 Pokiaľ žalovaná namietala rozhodnutie súdu v časti výroku o náhrade trov konania uvádzajúc potrebu aplikácie ustanovenie § 257 CSP, tvrdiac, že vo veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, s poukazom na vyšší vek žalovanej (78 rokov), poberanie starobného dôchodku, ktorý uviedla v odvolaní, že poberá vo výške 540,- Eur mesačne, s poukazom na vyšší vek manžela žalovanej (79 rokov) s tým, že manžel je ležiacou osobou, s čím má žalovaná vyššie výdavky, uvádzajúc, že žalovaná je v situácii, v ktorej si ledva uhrádza základné životné potreby, poukazujúc na to, že v domácnosti so žalovanou žije aj syn, ktorý má zdravotné problémy a poberá opatrovateľský príspevok, nakoľko musí pomáhať žalovanej so starostlivosťou o manžela. Poukazom na zdravotné problémy žalovanej a podľa žalovanej v tomto prípade existujú zvláštne osobitné okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať a na ktoré prvostupňový súd neprihliadol, odvolací súd uvádza, že tieto osobné pomery žalovaná síce tvrdila, avšak žiadnym spôsobom ich nepreukázala. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že O. A. A. L. L. rozhodnutím zo dňa 17.06.2024 priznalo žalovanej v predmetnej veci nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak s finančnou účasťou žalovanej, keď v odôvodnení rozhodnutia O. A. A. uviedlo, že z predložených dokladov o príjme a informácii o majetkovej situácii žiadateľa (žalovanej) bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Keďže žalovaná žiadnym spôsobom súdu nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, v danom prípade osobné pomery na strane žalovanej, berúc do úvahy aj rozhodnutie centra právnej pomoci (vyššie uvádzané), ktoré v rámci rozhodovania o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zistilo, že žalovaná nespĺňa stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu aj v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je vecne správne, keďže v súdenej veci neboli zistené také okolnosti, ktoré by preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu, v tomto prípade žalobcovi. Keďže žalovaná ani v rámci odvolacieho konania nepreukázala také osobné pomery a sociálnu situáciu žalovanej, ktoré by svedčali dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Z rovnakých dôvodov odvolací súd vo vzťahu ku trovám odvolacieho konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalobca, žalovaná, ktorá nebola úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní, je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške, pričom odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania nemal za preukázané, že by na strane žalovanej existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP z dôvodov na strane žalovanej – osobné pomery a sociálne pomery žalovanej.
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).