Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-11-2025.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/11/2025
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., t.č. E. XX, D., o evidencii indikácií obmedzovacieho prostriedku v zdravotníckom zariadení, takto
r o z h o d o l :
I. Začína sa bez návrhu konanie o evidencii indikácií obmedzovacieho prostriedku u A. B., nar. XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení..
II. Ustanovuje sa A. B., nar, XX.XX.XXXX pre toto konanie opatrovník mesto D..
III. Použitie obmedzovacích mechanických prostriedkov a obmedzenie vo voľnom pohybe u A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., ktoré začalo dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX a trvá je prípustné.
o d ô v o d n e n i e :
1. Fakultná nemocnica Trenčín (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) dňa 29.09.2025 tunajšiemu súdu oznámila obmedzenie umiestnenej A. B. vo voľnom pohybe tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX F. boli u umiestnenej použité obmedzovacie prostriedky.
2. Podľa § 253 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP “), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
3. Podľa § 254 ods. 2 CMP , súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 , ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
4. V zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave .
5. Podľa § 256 CMP , súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Podľa § 257 ods. 1 CMP , ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
7. Podľa § 257 ods. 3 CMP , rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
8. Podľa § 258 ods. 1 CMP , umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.
9. Podľa § 259 CMP , umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
10. Konanie bolo začaté s poukazom na ustanovenie § 253 ods. 1 , ods. 2 a 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP “) bez návrhu z úradnej povinnosti.
11. Umiestnená A. B. si v konaní nezvolila zástupcu, nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je plnoletá a preto jej súd z dôvodu opatrnosti ustanovil podľa § 256 CMP pre toto konanie opatrovníka. Podľa § 71 Civilného sporového poriadku číslo 160/2015 Z. z. súd ustanoví za procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie uviedlo súdu kontakt len na osobu G. D. – kamaráta umiestnenej, s ktorým sa súdu nepodarilo skontaktovať a súd nemal vedomosť o telefonickom kontakte na žiadneho z príbuzných umiestnenej za účelom získania súhlasu na ustanovenie za opatrovníka, súd v zmysle § 71 ods. 2 CSP ustanovil za opatrovníka obec, v ktorej mala umiestnená poslednú adresu trvalého pobytu a to mesto D..
12. Podľa § 261 CMP , súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
13. Zo záznamu o obmedzovacom prostriedku súd zistil, že u umiestnenej bol použité mechanické obmedzovacie prostriedky - ochranný pás, popruh, nakoľko použite techniky a to deeskalácia, verbálna komunikácia, odvrátenie pozornosti ako aj aktívne počúvanie vzhľadom na stav a naliehavosť situácie nebolo možné použiť. Dôvodom použitia obmedzovacích prostriedkov bolo, že ohrozovala seba a fyzicky ohrozovala iných. Umiestnená nebola o účele, povahe, následkoch a rizikách použitia obmedzovacích prostriedkov vzhľadom na závažnosť psychického stavu a neschopnosť pochopiť poučenie poučená. Bude informovaná po zlepšení stavu.
14. Súd vypočul ošetrujúcu lekárku H. H. E. a oboznámil sa s okolnosťami, za ktorých bola obmedzená osobná sloboda umiestnenej. U umiestnenej boli použité obmedzovacie prostriedky od XX.XX.XXXX I. XX:XX hod a ich použitie trvá. Boli použité mechanické prostriedky - fixačné popruhy z dôvodu delíria tremens, zmätenosti s rizikom ohrozenia seba i iných, bola heteroagresívna na personál.
15. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd zistil, že umiestnená trpí závislosťou na alkohole, delirantným syndrómom, je neschopná mimo nemocnice abstinovať, osobnosť degradovaná a depravovaná. Použitie obmedzovacieho prostriedku bolo potrebné. Podľa názoru ošetrujúceho lekára výsluch umiestnenej je na ujmu jej zdravotného stavu.
16. Súd sa v súlade s § 261 CMP nahliadnutím oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby, pričom skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcim lekárom sa zhodujú s obsahom zdravotnej dokumentácie umiestnenej osoby.
17. Podľa § 260 ods. 1 , 2 a 3 CMP , súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
18. Vzhľadom na názor ošetrujúceho lekára, že výsluch umiestnenej je na ujmu jej zdravotného stavu súd v zmysle § 260 ods. 2 CMP od výsluchu umiestnenej upustil. Z uvedeného dôvodu súd umiestnenú
vzhliadol a zistil nasledovné: Umiestnená pokojne ležala na posteli, s lekárkou udržala očný kontakt, bola pri vedomí, bola fixovaná popruhmi, na tvári malá veľký hematóm – podľa vyjadrenia lekárky spôsobený pádom pred umiestnením vyšetrovanej na psychiatrii.
19. Podľa § 2 ods. 40 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z. “), obmedzovací prostriedok je opatrenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom je odvrátenie nebezpečného konania pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb obmedzením jeho voľného pohybu. Obmedzovacím prostriedkom je a) fyzické obmedzenie, b) mechanické obmedzenie, c) farmakologické obmedzenie, d) izolácia.
20. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. , ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a , § 44 ods. 6 , § 44b ods. 2 ), b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov, štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, rozhodnutie súdu o uložení neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu o umiestnení osoby do detenčného ústavu pre mladistvých, rozhodnutie súdu o nariadení výchovného opatrenia alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy ) alebo osobu poverenú štatutárnym zástupcom tohto zariadenia (ďalej len "zákonný zástupca"), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len "osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas") a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas.
21. Podľa § 9b ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní ústavnej starostlivosti možno voči pacientovi použiť obmedzovací prostriedok len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia. Obmedzovací prostriedok možno použiť, len ak sa nepodarilo odvrátiť nebezpečné konanie pacienta použitím miernejších spôsobov zvládnutia situácie najmä verbálnou deeskalačnou technikou.
22. Podľa § 9b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. mechanické obmedzenie je použitie obmedzovacieho prostriedku na zabránenie voľného pohybu pacienta použitím ochranného pásu alebo popruhu.
23. Podľa § 9b ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. ak je nevyhnutné použiť obmedzovací prostriedok, podľa závažnosti klinického stavu pacienta sa zvolí najmiernejší spôsob použitia obmedzovacieho prostriedku na dosiahnutie účelu. Použitie obmedzovacieho prostriedku nesmie slúžiť na zľahčovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo na zvládnutie nepokoja pacienta, ktorý nevedie k agresívnemu správaniu, priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb alebo k ničeniu vecí.
24. Podľa § 9b ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. obmedzovací prostriedok možno použiť len spôsobom, ktorý neohrozí zdravie a bezpečnosť pacienta a v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu s prihliadnutím na mieru ohrozenia a klinický stav pacienta. Pri použití obmedzovacieho prostriedku má pacient právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na rešpektovanie ochrany svojej dôstojnosti a telesnej a psychickej integrity.
25. Podľa § 9b ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. použitie obmedzovacieho prostriedku nariaďuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore a v prípade jeho nedostupnosti lekár v špecializačnej príprave v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu.8h) Ak je potrebné obmedzovací prostriedok použiť neodkladne a nemožno zabezpečiť jeho nariadenie lekárom podľa prvej vety, použitie obmedzovacieho prostriedku môže nariadiť aj sestra; takto nariadené použitie obmedzovacieho prostriedku lekár podľa prvej vety bezodkladne posúdi a vyjadrí súhlas alebo nesúhlas s nariadením použitia obmedzovacieho
prostriedku. Ak lekár vyjadrí nesúhlas s nariadením použitia obmedzovacieho prostriedku, upustí sa od použitia obmedzovacieho prostriedku.
26. Podľa § 9b ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. pacient obmedzený použitím obmedzovacieho prostriedku musí byť pravidelne kontrolovaný a pri každej kontrole musí byť prehodnotená nevyhnutnosť ďalšieho použitia obmedzovacieho prostriedku.
27. Podľa § 9b ods. 12 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnícky pracovník podľa odseku 9 je povinný pred použitím obmedzovacieho prostriedku a pri každej kontrole použitia obmedzovacieho prostriedku informovať pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách použitia obmedzovacieho prostriedku zrozumiteľne, primerane zdravotnému stavu pacienta. Lekár je povinný pacienta informovať o použití obmedzovacieho prostriedku po skončení použitia obmedzovacieho prostriedku v čase, kedy je pacient schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav porozumieť informácii o účele, povahe, následkoch a rizikách obmedzovacieho prostriedku.
28. Podľa § 9b ods. 13 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ ústavnej starostlivosti zabezpečuje vykonanie zápisu o každom použití obmedzovacieho prostriedku do zdravotnej dokumentácie pacienta v rozsahu a) spôsob použitia obmedzovacieho prostriedku, b) dátum, čas nariadenia a dĺžka doby použitia obmedzovacieho prostriedku, c) dôvod použitia obmedzovacieho prostriedku, najmä opis správania pacienta, opis vzájomného kontaktu pacienta s okolím, opis použitia miernejších možností zvládnutia situácie, určenie choroby pacienta, ak mala vplyv na správanie pacienta, d) meno a priezvisko zdravotníckeho pracovníka, ktorý nariadil použitie obmedzovacieho prostriedku, e) meno a priezvisko zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonal použitie obmedzovacieho prostriedku a osoby podľa odseku 10, f) záznam o kontrole pri použití obmedzovacieho prostriedku s uvedením údajov podľa písmena b), g) údaj o čase, kedy bol pacient informovaný o účele, povahe, následkoch a rizikách použitia obmedzovacieho prostriedku, h) aké opatrenia boli prijaté na zamedzenie opakovania situácie, pri ktorej bolo nevyhnutné použiť obmedzovací prostriedok.
29. Podľa § 9b ods. 16 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. , poskytovateľ ústavnej starostlivosti je povinný oznámiť použitie obmedzovacieho prostriedku osobe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b) najneskôr do 24 hodín od použitia obmedzovacieho prostriedku.
30. Podľa 262 ods. 2 CMP súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.
31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci dospel súd k záveru, že u umiestnenej bolo počas jej hospitalizácie použitie obmedzovacích prostriedkov dôvodné, keď svojím správaním počas liečby fyzicky ohrozovala seba ako aj iných pacientov, čím bola nebezpečná pre seba aj svoje okolie. Použitie obmedzovacích prostriedkov bolo vykonané spôsobom zodpovedajúce vyššie citovaným ustanoveniam zákona č. 576/2004 Z. z. K obmedzeniu voľného pohybu umiestnenej a použitiu príslušných obmedzovacích prostriedkov tak došlo spôsobom a za podmienok určených zákonom a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Proti výroku, ktorým bolo začaté konanie bez návrhu v zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP ).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.