Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: O.P., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX T. T., zastúpenej advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanej: I. R., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX T. T., o určenie dedičského práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 12. 2020, č. k.: -177, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala žalobou doručenou súdu dňa 21. 11. 2018: 1. Určenia, že závet spísaný dňa 17. 07. 2012 vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 228/12, , NCRIs 26060/12, NCRza 3502/12 obsahujúci aj listinu o odvolaní závetu spísaného formou notárskej zápisnice zo dňa 01. 06. 2012 pod sp. zn. N 179/12, NZ 19655/12, NCRIs 20074/12, NCRza 2737/12 a listinu o vydedení je neplatný; 2. Určenia, že I. R., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, určená v závete spísanom dňa 17. 07. 2012, nie je výlučnou dedičkou po poručiteľke R. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX v podiele 1/1. 3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. 4. Súd v úvode konštatoval základné zistenie, že žalobkyňa je sestrou žalovanej, ich matka R. E., nar. XX. XX. XXXX, zomrela dňa XX. XX. XXXX. V dedičskom konaní po nej bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie, že žalovaná nie je výlučnou dedičkou po poručiteľke v podiele 1/1 a z tohto dôvodu bolo konanie o dedičstvo prerušené v súvislosti so znením ustanovenia a . Žalobkyňa podala žalobu v lehote stanovenej jej v tomto uznesení. 5. Žalobkyňa tvrdila, že závet poručiteľky zo dňa 17. 07. 2012 je neplatný z dôvodu, že na jeho spísanie bola poručiteľka navedená žalovanou, pričom vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav a vysoký vek bola jej vôľa rozhodovať sa slobodne a vážne značne obmedzená. V čase spísania závetu trpela stareckou demenciou. Závet potom považovala za neplatný pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle v zmysle , o čom svedčí aj jej konanie, keď pôvodný závet spísaný 01. 06. 2012 odvolala po mesiaci bez toho, aby došlo k významnej zmene okolností. Tiež poprela, že by v tej dobe existovali dôvody vydedenia uvedeného v závete, t. j., že by mala viesť trvalo neusporiadaný život. 6. Žalovaná poprela, že by naviedla matku na spísanie druhého závetu, o tom nemala vedomosť. Uviedla, že žalobkyňa viedla aj vedie neusporiadaný život, neplatila nájomné za byt, v ktorom bývala.

Matka chodila na Bytový podnik prosiť, aby mohla v byte bývať a platila za ňu nájomné. Vybavila pre ňu príspevok na bývanie, ktorý však žalobkyňa použila na iné veci, a preto jej bol odobratý. Stále jej musela finančne pomáhať zo svojho dôchodku a z týchto dôvodov si požičiavala aj od susedov. Táto situácia pretrvávala od roku 2005 do roku 2017. Matka netrpela v čase spísania závetu stareckou demenciou, ani sa neliečila na žiadnu diagnózu, ktorá by jej otupovala zmysly. 7. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov ako aj znaleckým posudkom E.. D. R.. Súd predovšetkým konštatoval, že z odôvodnenia uznesenia v dedičskom konaní vyplýva, že spor medzi dedičmi, ktorý bol dôvodom prerušenia dedičského konania, vyplynul z tvrdenia žalobkyne, že dôvody vydedenia nie sú dané a že z dôvodu „neplatnosti listiny o vydedení a relatívnej neplatnosti závetu (žalovanej) nepatrí celé dedičstvo“ ako aj z dôvodu, „že poručiteľka v čase spísania závetu z dôvodu jej zdravotného stavu nemusela si uvedomovať následky svojho konania, resp. mohla konať v duševnej poruche, ako aj konať v rozpore s dobrými mravmi.“ 8. Súd poukázal aj na to, že žalobkyňa sama z iniciatívy jej právneho zástupcu rozšírila žalobný petit aj o určenie neplatnosti závetu vrátane listiny o vydedení z tých istých dôvodov, ktoré uviedol notár v odôvodnení uznesenia o prerušení konania. Súd preto vychádzal z obsahu vyjadrení a písomných podaní žalobkyne a napriek tomu, že žaloba bola spísaná jej právnym zástupcom, považoval prvú časť žalobného petitu za žalobu o určenie sporných právnych skutočností, a to: 1. že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania, prípadne konala v duševnej poruche alebo v rozpore s dobrými mravmi; 2. že dôvody vydedenia uvedené v listine nazvanej Závet zo dňa 17. 07. 2012 vo forme notárskej zápisnice neboli dané. 9. K takémuto zneniu obsahu prvého žalobného petitu dospel súd preto, že vzhľadom ku krátkej dobe od účinnosti do rozhodovania notára nebola ustálená prax notárov ani súdov ohľadom znenia určovacieho petitu v súlade s ustanovením a bolo by príliš formalistické len z týchto dôvodov odoprieť žalobkyni súdnu ochranu, keďže žalobný petit o určenie neplatnosti by neobstál v zmysle ust. , v súvislosti so znením ustanovenia (porovnaj komentár k ustanoveniu , autor Števček a kol.). 10. Z dokazovania vyvodil záver, že nemal za preukázané, že by nebohá poručiteľka v čase spísania závetu dňa 17. 07. 2012 z dôvodu jej zdravotného stavu si nemohla uvedomovať následky svojho konania v dôsledku duševnej poruchy, k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo až v roku 2017. Vychádzal z výpovedí svedkov, znaleckého posudku ako aj zo zdravotnej dokumentácie. Tiež nebolo preukázané, že by závet bol spísaný pod nátlakom. 11. K druhému dôvodu súd poukázal na závery, ktoré vyplynuli z dokazovania, keď poručiteľka žalobkyňu vydedila z dôvodu, že: 1. Vedie trvalo neusporiadaný život. 2. Od roku 2005 od nej pravidelne pýta mesačne a vyžaduje si sumu 160 EUR, ktorá predstavuje všetky platby spojené s užívaním jej bytu, ktorú sumu za ňu pravidelne uhrádza, lebo má obavy, že by o byt prišla. Rovnako uhrádza aj nedoplatky za každý rok. Vôbec sa o vedenie svojej domácnosti nestará. 3. Od roku 2010 je nezamestnaná a neprejavuje ani záujem o to, aby sa zamestnala. 4. Finančné prostriedky, ktoré má, používa len na najzákladnejšie potraviny a cigarety, pričom fajčí denne 20 ks cigariet a odmieta sa liečiť. 5. Má dlhy, ktoré nie je schopná splácať. 12. Súd aplikoval na druhý dôvod . Vychádzal z dôkazov, a to spisov ohľadom rozvodu manželstva žalobkyne, vyporiadania BSM, z prehľadu zamestnaní. Súd dospel k záveru, že nemohol považovať správanie sa žalobkyne v období rokov 2005 až 2012 v zmysle vykonaných dôkazov za usporiadaný život, keď žalobkyňa sama potvrdila, že hoci bola zamestnaná, od roku 2005 mesačne pravidelne poberala od svojej matky značnú finančnú čiastku, pokrývajúcu jej náklady na bývanie. Následne dobrovoľne odišla z trvalého zamestnania v roku 2008 a od tej doby až do spísania listiny o vydedení buď nebola zamestnaná alebo bola zamestnaná len na dohodu, na čiastočný úväzok, z ktorého dôvodu jej bol aj priznaný príspevok na bývanie. Z rozvodového spisu vyplynulo, že príčina rozvratu v manželstve bola najmä na jej strane, návrh podala žalobkyňa, manžel s návrhom súhlasil, keďže odchádzala z domova vo večerných hodinách a mala nadviazať známosť s iným mužom. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že bol daný zákonný dôvod pre vydedenie žalobkyne ako aj intenzita a dĺžka trvania tohto dôvodu. Súd považoval tieto úkony za platné aj z hľadiska znenia ust. , a . O trovách rozhodol podľa . 13. Proti rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Podľa jej názoru sú naplnené odvolacie dôvody podľa , , , , . Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a rozhodnúť tak, že: „Súd určuje, že závet spísaný dňa 17. 7. 2012 vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 228/2012, NZ 25502/2012, NCRIs 26060/2012, NCRza 3502/2012 obsahujúcich aj listinu o odvolaní závetu spísaného formou notárskej zápisnice dňa 1. 6. 2012 pod sp. zn. N 179/2012, NZ 19655/2012, NCRIs 20074/2012, NCRza 2737/2012 a listinu o vydedení je neplatný. Súd určuje, že I. R., rodená E., nar. XX. X. XXXX,

bytom P. XX, určená v závete spísanom dňa 17. 7. 2012 vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 228/2012, NZ 25502/2012, NCRIs 26060/2012, NCRza 3502/2012 obsahujúceho aj listinu o odvolaní závetu spísaného formou notárskej zápisnice dňa 1. 6. 2012 pod sp. zn. N 179/2012, NZ 19655/2012, NCRIs 20074/2012, NCRza 2737/2012 a listinu o vydedení, nie je výlučnou dedičkou po poručiteľke R. E., rodenej S., nar. X. X.. XXXX, zomrelej X. X. XXXX v podiele 1/1“, resp., aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov. Súd sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, že poručiteľka spísala 2 závety, a to dňa 1. 6. 2012, ktorý následne odvolala závetom zo dňa 17. 7. 2012, ktorý obsahoval aj listinu o vydedení. Nový závet obsahovo absolútne odporoval prvému spísanému závetu, pričom časovo ich delí ani nie mesiac. Je neprípustné, aby za mesiac došlo k takým významným okolnostiam, ktoré by poručiteľke pred tým neboli známe a ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny závetu. Rovnako, ak by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý by zakladal dôvod vydedenia podľa , , tak samotné ustanovenie predpokladá, že potomok trvalo vedie neusporiadaný život, a teda nemôže ísť len o určité krátke časové obdobie. Nie je zrejmé, prečo, ak sa poručiteľka domnievala, že žalobkyňa vedie trvalo neusporiadaný život, ju nevydedila pri spísaní prvého závetu. Toto nelogické konanie podľa jej názoru jednoznačne dokazuje, že poručiteľka bola na spísanie závetu navedená zo strany žalovanej, pričom v čase závetu bola vzhľadom na zhoršený zdravotný stav a vysoký vek ľahko ovplyvniteľná, keď jej vôľa rozhodovať sa slobodne a vážne bola značne obmedzená. Napriek argumentom, že na tieto skutočnosti sa žalobkyňa odvolávala, súd v rozhodnutí nereagoval a riadil sa výlučne líniou nepreukázaných účelových tvrdení žalovanej. 15. Pokiaľ by aj skutočnosti uvedené v listine o vydedení boli čiastočne pravdivé, nejde o skutočnosti takej intenzity, ktoré by mali zakladať dôvody vydedenia, pretože tieto dôvody musia byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizované tak, aby boli zrozumiteľné nielen dotknutému subjektu, ale subjektu nezúčastnenému a v konaní pred súdom bezpečne preukázané. 16. Zistenie súdu, že nepovažoval za hodnoverné tvrdenie žalobkyne, že finančné prostriedky poskytovala nebohá poručiteľka žalobkyni z dôvodu, že existovala medzi nimi dohoda, že jej za to bude variť, prať, upratovať, prípadne išlo o prostriedky použité výlučne na potreby nebohej poručiteľky, považuje žalobkyňa za rozporné s vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa nenamietala, že počas života prijala od poručiteľky dar vo výške 100.000 Sk, ale poručiteľka bola vždy k obom dcéram spravodlivá, preto žalovanej zasa poskytla nové auto v takej istej hodnote. Tiež žalobkyňa priznala, že poručiteľka jej mesačne dávala 130 EUR, tieto však použila na náklady spojené so starostlivosťou o poručiteľku, nakoľko jej musela poskytovať stravu, hradiť náklady spojené s liečbou, pričom aj životná situácia žalobkyne po rozvode nebola priaznivá, napriek tomu neodmieta poskytovať pomoc poručiteľke, čo sa u žalovanej nedá povedať. Poručiteľka žalobkyňu nevydedila z dôvodu, že by jej neposkytla potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo, že by o ňu neprejavovala opravdivý záujem tak, ako to ustanovuje , . Toto len preukazuje, že poručiteľka bola na spísanie závetu navedená zo strany žalovanej, ktorá vedela, že tieto dôvody vydedenia by neboli úspešné, preto ako jediný dôvod vydedenia je uvedené, že viedla neusporiadaný život. 17. Tiež za podstatné považovala to, že v konaní nebolo preukázané, že by trvalo viedla neusporiadaný život, keď po celý čas pracovala minimálne na čiastočný úväzok, pričom aj v tomto období je zamestnaná. O domácnosť sa starala vždy riadne, čo potvrdili výpovede jej dcéry, ako aj svedkyne W. P.. Poručiteľka sa nikdy nestarala o žalobkyňu alebo jej deti, po celý život pracovala, v roku 2018 začala pracovať v nemocnici na operačnom oddelení, čo nepriaznivo vplývalo na jej psychiku, preto žiadala o preloženie na iné oddelenie, ale nemali voľné miesto. Bola nútená v tomto zamestnaní skončiť, to však neznamenalo, že by nepracovala, nakoľko chodila aspoň upratovať. Považuje za absurdné, aby bolo prípustné vydediť potomka z dôvodu, že fajčí, ale už 5 rokov nefajčí a nepije alkohol. Mala síce nejaké dlhy, ktoré vznikli v dôsledku finančnej situácie po rozvode, tieto spláca. Nie je zrejmé, aké správanie žalobkyne by preukazovalo, že by viedla neusporiadaný život. Práve naopak, správanie žalovanej skôr prejavuje znaky neusporiadaného života, keď mala viaceré krátkodobé vzťahy s rôznymi mužmi a viackrát ju videli na verejnosti opitú, aj keď momentálne je už vyliečená alkoholička. Na podporu svojich argumentov poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Košice ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR . 18. Podľa jej názoru nie správanie žalobkyne, ale práve správanie žalovanej by zakladalo dôvody na jej vydedenie. To, že konanie žalovanej je majetkovo motivované, dokazuje aj to, že po tom, ako poručiteľka spísala v roku 2012 závet, sa žalovaná presťahovala do T., kde pracovala ako opatrovateľka a popritom chodila do T. T.. O poručiteľku však neprejavovala nijaký záujem a neposkytovala jej potrebnú pomoc v chorobe a starobe, najmä v roku 2013 sa zdravotný stav poručiteľky zhoršil a celá starostlivosť

zostala na žalobkyni. V tomto období poručiteľka potrebovala aj pomoc žalovanej, ktorá jej ju neposkytla, nakoľko už vedela o spísaní závetu. Žalovaná nielen prinútila poručiteľku k spísaniu závetu a listiny o vydedení, ale snažila sa všemožne zabezpečiť, aby žalobkyňa po poručiteľke nič nezdedila. O tom svedčí to, že poručiteľka v dobrej viere splnomocnila žalovanú na úkony spojené s jej bankovými produktmi, čo žalovaná využila, peňažné prostriedky vo výške 10.000 EUR vybrala ešte počas života poručiteľky a použila ich na financovanie podnikania svojho syna. Keď žalobkyňa zistila, že žalovaná má prístup k finančným prostriedkom poručiteľky, tak jej povedala, aby sa podieľala aj na starostlivosti poručiteľky. Následne žalovaná si poručiteľku zobrala do opatery, ale po troch dňoch, čo sa o ňu starala, poručiteľka spadla takým spôsobom, že sa už nemohla postaviť na nohy a musela byť v nemocnici a iných zariadeniach až do svojej smrti v roku 2018. Žalobkyňa poručiteľku pravidelne navštevovala, ale žalovaná za ňou chodila veľmi málo. Z toho je zrejmé, že rozsudok trpí procesnými vadami, ktoré sa vkladajú odvolacie dôvody podľa , . 19. K hmotnoprávnej stránke veci namietala nesprávne právne posúdenie a nesprávny postup súdu pri hodnotení dôkazov. Súd pri rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 10/2020, pričom trvá na tom, že tento nezodpovedá skutočnému stavu a neodzrkadľuje skutočné zdravotné problémy poručiteľky. Zo znaleckého posudku vyplýva, že psychiatra navštívila poručiteľka dňa 31. 8. 2012, t. j. mesiac po podpise notárskej zápisnice, pričom sa sťažovala na problémy už od októbra 2011. Je teda zrejmé, že v čase podpisu závetu nebola psychicky zdravá, keď dňa 31. 8. 2012 lekár určil diagnózu: Iné duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu, organické poruchy nálady, pričom predpísal liek B., ktorý je určený na liečenie Parkinsonovej choroby a depresívneho ochorenia a F. určený na riešenie úzkosti. Znalec to nijakým spôsobom nezohľadnil. 20. Pokiaľ sa súd v rozhodnutí odvoláva na rozvod a vyporiadanie BSM, považuje to za nepodstatné k predmetu konania a nesúvisí s vydedením. Súd neuviedol, ktorý z dôvodov uvedený v listine o vydedení preukazuje, že žalobkyňa viedla trvalo neusporiadaný život. Súd tak porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa jej názoru odôvodnenie neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne a presvedčivo predstavujú vysvetlenie súdom prvej inštancie prijatého záveru, pričom tvrdí, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 21. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť ako vecne správny s tým, že prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého obsahu je zrejmé, že správanie žalobkyne v období rokov 2005-2012 nemožno považovať za usporiadaný život. Žalobkyňa sama potvrdila, že hoci bola zamestnaná od roku 2005, mesačne pravidelne poberala od svojej matky značnú finančnú čiastku, pokrývajúcu jej čiastku na bývanie. Následne dobrovoľne odišla z trvalého pracovného pomeru v roku 2008 a od tej doby až do spísania listiny o vydedení buď nebola zamestnaná alebo bola zamestnaná len na dohodu, čiastočný úväzok, z ktorého dôvodu jej bol priznaný aj príspevok na bývanie. Z rozvodového spisu vyplynulo, že príčina rozvratu bola najmä na jej strane. Jej manžel s návrhom súhlasil, pretože odchádzala z domova vo večerných hodinách a mala nadviazal známosť s iným mužom. 22. Prvoinštančný súd nariadil na návrh žalobkyne znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatria, pričom znalec v závere posudku konštatoval, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení nezistil u poručiteľky duševné ochorenie. Dôvody vydedenia, ktoré boli uvedené poručiteľkou v listine o vydedení, potvrdila žalobkyňa vo svojej výpovedi sama a tiež boli zistené v dokazovaní. Tvrdenie žalobkyne, ktoré produkuje v odvolaní na žalovanú, sú vykonštruované, ničím nepodložené a nepreukázané, žalobkyňa nepredložila žiadne doklady na svoje tvrdenia. Nie je pravda, že by bola poručiteľka donútená k spísaniu závetu žalovanou, pokiaľ poručiteľku donútilo niečo spísal závet, bolo to jedine správanie žalobkyne a jej postoj k životu. Žalovaná napriek tomu, že bola nútená za zamestnaním odcestovať do T., sa o matku zaujímala a pomáhala jej finančne, pretože poručiteľka vzhľadom na svoj osobný kľud musela financovať byt žalobkyne, čo žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že jej poručiteľka dávala peniaze. Nie je pravda, že by žalovaná vzala od poručiteľky 10.000 EUR na podnikanie syna, pretože toto žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, jej syn nepodnikal a ani si nevie predstaviť, odkiaľ by poručiteľka mala takú sumu, prípadne ju našetrila, keď skoro všetky peniaze čo mala, musela dávať žalobkyni na živobytie, poručiteľke s peniazmi pomáhala žalovaná. 23. Je pravda, to potvrdila aj žalobkyňa, že poručiteľka jej dala sumu 150.000 Sk. Pokiaľ žalobkyňa spomína, že žalovaná dostala a auto, išlo o staré vozidlo E., ktoré rodičia kúpili približne v roku 1982, žalovanej však bolo odovzdané poručiteľkou do užívania v roku 2005 a hodnota auta bola nulová, auto bolo v dezolátnom stave.

24. Nie je pravda, že poručiteľka počas pobytu u žalovanej utrpela úraz, ktorý ju natoľko paralyzoval, že by sa nepostavila viacej na nohy. Pokiaľ bola v nemocnici a iných zariadeniach, bolo to úplne z iného dôvodu. Sama žalobkyňa v odvolaní potvrdila, že aj žalovaná sa starala o matku a matka počas choroby bola aj v starostlivosti žalovanej aj napriek tomu, že žalovaná pracovala v T.. 25. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č. 10/2020, kde znalec komplexne posúdil zdravotný stav poručiteľky v čase spísania závetu a listiny o vydedení. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje posudok znalca, vychádza len zo skutočností, ktoré vytiahli z celého kontextu odborného výkladu znalca, pričom laicky manipulujú so slovami a skladajú vety tak, aby svojím tvrdením spochybnili odborný posudok znalca. Liek B. podporuje tvorbu serotonínu v mozgu a liek F. používajú stovky ľudí na liečenie bežnej nervozity, pričom ľudia užívajúci tieto lieky nie sú zbavení svojprávnosti. 26. Žalobkyňa je známa výbušnou povahou, preto niet divu, že svedkyňa W. P. vypovedala tak, aby mohla naďalej v kľude bývať v susedstve žalobkyne. Samozrejme aj jej dcéra. Pokiaľ ide rozvodový spis, z jeho obsahu sú zrejmé skutočnosti, ktoré podporujú dôvody spísania testamentu a listiny o vydedení. Pokiaľ uvádza viacero rozhodnutí iných súdov, nič to nemení na skutočnosti, že žalobkyňa sa správala k matke takým spôsobom, že táto sa rozhodla spísať závet a navrhovateľku vydediť, závet spísala u notára, kde si bola vedomá, aký právny stav nastane po jej smrti. Preto je zrejmé, že žalobkyňa viedla taký neusporiadaný život, ktorý tak zasahoval do života jej matky, že táto sa rozhodla pre spísanie závetu a listiny o vydedení. Poručiteľka vedela, ako by naložila žalobkyňa v prípade jej smrti s finančnými prostriedkami, ktoré by získala z dedičstva, nakladala by s nimi neuvážene a nepracovala by, čo by malo zlý vplyv na jej ďalší život. 27. Žalobkyňa sa v replike nestotožnila s tvrdením žalovanej, že súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že správanie žalobkyne v období rokov 2005-2012 nemožno považovať za usporiadaný život. Zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Poukázala na to, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila ku skutočnosti, ktorú namietala v odvolaní, a to, že poručiteľka spísala 2 závety. Tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa dobrovoľne odišla z trvalého pracovného pomeru v roku 2008 a odvtedy nepracovala, je nepravdivé, pričom to vyvracajú dôkazy vykonané v súdnom konaní, najmä výpis zo Sociálnej poisťovne o zamestnaní žalobkyne, zároveň doložila potvrdenie o dĺžke zamestnania, z ktorého vyplýva, že v C. J. pracovala od roku 2007 do roku 2010. Tiež je nepravdivé tvrdenie o tom, že poručiteľka mala jej dať sumu 150.000 Sk, keď vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť 100.000 Sk, pričom túto sumu žalobkyňa od poručiteľky obdržala. 28. Tiež považuje za absurdné, aby skutočnosť, že sa niekto rozvedie, zakladal dôvod na vydedenie. Žalobkyňa nežila so svojím exmanželom od roku 1998, pričom nie je pravdou, že by vo večerných hodinách odchádzala z domu. Práve žalovaná odchádzala od detí aj na niekoľko mesiacov. Žalobkyňa viedla usporiadaný život, nakoľko po celý čas pracovala minimálne na čiastočný úväzok, pričom aj v súčasnom období je zamestnaná, nefajčí, nepije, o domácnosť sa starala vždy riadne. Vyslovila pochybnosť, či práve život žalovanej nemožno označiť ako neusporiadaný, keď dôvodom jej sťahovania bolo nasledovanie svojho priateľa, s ktorým v T. aj žila, pričom keď prišla do T. T., tak žila v rodinnom dome s jej teraz už exmanželom a deťmi. Exmanžel žalovanej bol z jej správania zničený a poručiteľka so žalobkyňou museli s ňou často chodiť na pohotovosť, nakoľko sa jej stávali úrazy z dôvodu nadmerného požívania alkoholu. Neusporiadaný život dokazujú aj viaceré exekučné konania vedené voči nej, v dôsledku čoho skoro prišla o dom. Podľa informácií žalobkyne žalovaná od smrti poručiteľky nikde nepracovala. 29. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by finančne pomáhala poručiteľke. Bola to poručiteľka, ktorá pomáhala žalovanej, ktorá sa nevedela postarať o svoje deti, chodievala k nim, varila im a nakupovala potraviny, zatiaľ čo žalovaná bola v T. so svojím priateľom. Vyjadrenie žalovanej, že sa zaujímala o poručiteľku, sú v rozpore s tým, že keď sa jej zhoršil zdravotný stav v roku 2013, celá starostlivosť zostala na žalobkyni. 30. Zotrvala na tom, že bol preukázaný zlý zdravotný stav poručiteľky v čase spísania závetu. Žalovaná neuviedla, z akého iného dôvodu bola žalovaná v nemocnici. Spomína si na telefonáty od poručiteľky z obdobia, keď bola u žalovanej, kde si opakovane sťažovala, ako s ňou žalovaná zle zaobchádza. Poručiteľka bola po páde prevezená do nemocnice, kde bola približne mesiac a následne bola umiestnená v opatrovateľskom zariadení v T. T., kde bola 3 mesiace. V tomto období sa žalovaná o poručiteľku nezaujímala napriek tomu, že mala prístup k jej finančným prostriedkom, nekupovala jej lieky, za byt vo vlastníctve poručiteľky vôbec neplatila a za pobyt v zariadení platila nepravidelne. Zo zariadenia žalovanú viackrát urgovali, aby zaplatila. Práve počas tohto pobytu žalovaná vybrala finančné prostriedky poručiteľky zo J. J., a. s., vo výške 10.000 EUR, pričom v prílohe žalobkyňa priložila protokol o výsledkoch lustrácie v elektronickom systéme bánk kde vyplýva, že poručiteľka mala financie vo

viacerých peňažných ústavoch, pričom vyslovila návrh na doplnenie dokazovania, akým spôsobom sa nakladalo s týmito prostriedkami v období od roku 2010 do smrti poručiteľky. 31. Namietala, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by nevybrala peňažné prostriedky vo výške 10.000 EUR počas života poručiteľky. Pokiaľ tvrdí, že syn nepodniká a teda nie je pravda, že by tieto peniaze boli použité na jeho podnikanie, podľa informácií žalobkyne syn žalovanej si otvoril po pohrebe poručiteľky pohostinstvo v P.. To dokazuje, že správanie žalovanej bolo majetkovo motivované. 32. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom vyjadrení. Opakovane uviedla, že žiadnym spôsobom neiniciovala spísanie závetu poručiteľku, preto sa nevie vyjadriť k tomu, prečo poručiteľka behom krátkeho obdobia spísala ďalší závet. Túto skutočnosť by vedela súdu vysvetliť žalobkyňa, keby konečne pravdivo uviedla súdu, ako sa k poručiteľke správala a aký neusporiadaný život uviedla. 33. Skutočnosť, kedy odišla žalovaná z trvalého pracovného pomeru žiadnym spôsobom neovplyvňuje spísanie závetu poručiteľkou, avšak poukázala na to, že pracovný pomer neukončila od svojho prvého zamestnania doteraz, čiže je trvalo zamestnaná nepretržite. 34. To, že žalobkyňa v rámci vyporiadania BSM mala uhradiť 100.000 Sk nevyvracia to, že poručiteľka dala žalobkyni iba sumu 100.000 Sk, hovorí to len o tom, že zo sumy 150.000 Sk žalobkyňa použila sumu 100.000 Sk na vyporiadanie BSM. Pokiaľ ide o rozvodové konanie, súd z priloženého spisu mal preukázané, z akého dôvodu došlo k rozvodu žalobkyne. 35. Nie je pravda, že by žalovaná od smrti poručiteľky nepracovala, čo si súd môže overiť na Sociálnej poisťovni. Tiež je nepravdivé tvrdenie, že žalovaná má exekúcie. Pokiaľ žalobkyňa toto tvrdí, nech to preukáže. Čo sa týka úrazov pod vplyvom alkoholu, toto žalovaná popiera, a pokiaľ to žalobkyňa tvrdí, nech preukáže dané tvrdenia lekárskou správou. Žalovaná zároveň popiera, že by počas doterajšieho života bola na protialkoholickom liečení. Žalobkyňa tvrdí skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, tieto niektoré neuvádzala ani v konaní pred prvoinštančným súdom a vykonštruovala ich len dodatočne. Jej syn si nikdy neotvoril pohostinstvo v P., pokiaľ to žalobkyňa tvrdí, nech to preukáže. K navrhovanému dokazovaniu žalovaná uviedla, aby toto súd nevykonal, pretože žiadnym spôsobom nemá vplyv na prejednávanie súdneho sporu, pretože poručiteľka žalobkyni dávala peniaze na platenie bytu, tiež na predmet konania nemá vplyv, či a kedy utrpela poručiteľka úraz, podstatné je, že tento úraz sa poručiteľke nestal pričinením žalovanej. 36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil. 37. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 38. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že odvolacím návrhom sa žalobkyňa domáha výroku, ktorým by súd určil, že závet a listina o vydedení je neplatný ako aj určenia, že žalovaná nie je výlučnou dedičkou po poručiteľke v podiele 1/1. Takémuto návrhu nemožno vyhovieť, čo dostatočne odôvodnil okresný súd v bode 22 a nasledujúcich odôvodnenia. V danom prípade ide o rozhodnutie podľa , v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. 39. Podľa ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. 40. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v priebehu dedičského konania vznikol spor o dedičské právo. Nakoľko rozhodnutie o dedičskom práve záleží na posúdení sporných skutočností, dedičský súd odkázal na podanie žaloby o určenie spornej právnej skutočnosti. Odvolací súd zdôrazňuje,

že obsahom petitu má byť otázka skutková a nie je otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci, teda predmetom žaloby podľa citovaného ustanovenia nemôže byť určenie platnosti alebo neplatnosti závetu či listiny o vydedení. Práve aj napriek odôvodneniu súdom prvej inštancie žalobkyňa opätovne v odvolaní žiada vydať rozhodnutie, ktorému nemožno vyhovieť, pričom aj v druhom výroku sa domáha posúdenia právnej otázky. Vzhľadom na odvolací návrh žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že takémuto návrhu nemožno vyhovieť a je potrebné rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. 41. Okresný súd vo svojom odôvodnení dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoj postup, ktorým prihliadnuc na obsah žaloby, vyjadrení žalobkyne vec posúdil tak, akoby petit žaloby bol správny. Zdôraznil, že nie je namieste prílišný formalizmus, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ by okresný súd postupoval formalisticky, mohlo by dôjsť k odopretiu súdnej ochrane žalobkyni, čo by bolo v rozpore s jej ústavným právom podľa SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. I napriek tejto skutočnosti v odvolaní žalobkyňa žiada rozhodnúť ňou navrhovaným spôsobom, čo odvolací súd nemôže akceptovať a preto v tomto zmysle odvolaciemu návrhu nemôže vyhovieť. 42. Avšak v kontinuite logického postupu nastoleného prvoinštančným súdom odvolací súd preskúmaním veci nezistil v rozhodnutí vady, ktoré sú mu vytýkané. Z náležite vykonaného dokazovania vyplynuli také závery, ktoré odôvodňujú zamietnutie žaloby aj z dôvodu, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a počas konania sa nepreukázali natoľko presvedčivé, aby mohli spochybniť to, že poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení nebola spôsobilá na tento právny úkon z dôvodu absencie nedostatku vôle a slobody, resp. iných dôvodov upravených v a 39 . 43. Žalobkyňa predovšetkým namieta, že súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo došlo k zmene závetu v tak krátkej lehote, keď argumentuje tým, že za dané obdobie predsa nemohlo dôjsť k zmene jej správania. 44. Odvolací súd k danému argumentu uvádza, že je to síce legitímna otázka, ale nie relevantná pre správnosť rozhodnutia, preto okresný súd ani na ňu nemusel dať odpoveď. Odvolací súd na odstránenie pochybností uvádza, že fyzická osoba disponuje počas svojho života tzv. triádou vlastníckych oprávnení, podľa ktorej má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať požívať plody a úžitky veci, taktiež právo s vecou nakladať. Smrťou fyzickej osoby právo mať práva a povinnosti zaniká. Fyzická osoba ako subjekt svojich oprávnení a povinností má právo vylúčiť určité osoby, ktorým síce svedčí zákonný dedičský titul, ale nedisponujú takými vlastnosťami, ktorými by podľa poručiteľa mali byť obdarení, pričom toto presvedčenie poručiteľa musí byť kompatibilné s niektorým z dôvodov vydedenia uvedených v . Predpokladá sa, že budúci poručiteľ ako osoba účastná rodinných pomerov a vzťahov, dlhodobo žijúca v konkrétnom rodinnom prostredí, najlepšie pozná situáciu v rodine, vie posúdiť, ako sa k nemu jeho právni nástupcovia, ktorým svedčí zákonný dedičský titul, správajú, či vedú neusporiadaný život za okolností, ktoré by naplnili podmienku trvalosti takéhoto spôsobu života. Ako správne okresný súd uviedol, zákonná úprava nikde nevymedzuje, aký štýl či spôsob života môžeme považovať za život neusporiadaný ( ). Toto ustanovenie môže byť vykladané rôzne podľa toho, aké rozdiely sú medzi ľuďmi v ich názoroch na to, aký spôsob života považujú za štandardný a aké správanie sa už vymyká medziam usporiadaného života. Dané vyvezenie nie je zákonom určené, pričom za rôznych okolností môže poručiteľ tieto hodnotiť iným spôsobom, prísnejšie či benevolentnejšie, častými prípadmi býva patologická závislosť na alkohole, omamných látkach a hazardných hrách, márnotratnosť, zanedbávanie starostlivosti o deti, zanedbávanie povinnej výživy, opakované výtržnosti, porušovanie povinností spojených s užívaním bytu a pod.. 45. Myšlienkou zavedenia tohto dôvodu do právneho poriadku bolo umožniť, aby mohol poručiteľ ešte za života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému potomkovi ako neopomenuteľného dedičovi, u ktorého je výrazný predpoklad, že si dedičstvo nebude vážiť a ktorý bude chcieť zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života. Materiálnou substanciou vydedenia je, okrem všeobecných náležitostí nevyhnutných pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákonnej úprave tohto inštitútu. Je pravdou, že konkrétny dôvod vydedenia je potrebné v listine o vydedení časovo a miestne konkretizovať tak, aby bol zrozumiteľný. Z justičnej praxe vyplýva, že dôvod vydedenia, pokiaľ nie je v listine o vydedení konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný, postihuje prejav vôle smerujúci k vydedeniu potomka sankciou neplatnosti. V rámci rozhodovania je možné zaznamenať aj názor, že obsahovou náležitosťou úkonu o vydedení je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Zo samotnej povahy a podstaty veci však vyplýva, že ak správanie potomka naplní niektorý z dôvodov vydedenia taxatívne vymenovaných v zákone, nastupuje možnosť poručiteľa tohto potomka vydediť, pričom povaha a znaky správania dedičia musia byť jednoznačne subsumovateľné pod niektorý z dôvodov vydedenia uvedený v zákone. Avšak uvedenie dôvodov vydedenia je síce podmienkou platnosti vydedenia, zákon však nevyžaduje, aby bol dôvod

vydedenia uvedený "výslovne“, teda postačí, ak zriaďovateľ správanie potomka vecne, miestne a časovo konkretizuje a špecifikuje tak, aby bolo nespochybniteľné, že toto jeho správanie je subsumovateľné pod niektorý či viaceré dôvody vydedenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon predpokladá naplnenie určitých podmienok sa doporučuje, aby mohol každý zriaďovateľ nepochybne sa s dôverou obrátiť na notára. Takto postupovala aj poručiteľka, teda aj s prihliadnutím na danú skutočnosť nie je dôvodné vytýkať nezrozumiteľnosť uvedených dôvodov obsiahnutých v notárskej zápisnici. 46. Okresný súd v bode 34 odôvodnenia rozhodnutia presne uviedol obsah dôvodov, pre ktoré došlo k vydedeniu, ktoré obsahuje konkrétne časové vymedzenie a konkrétne dôvody, ktoré sú zrozumiteľné každému nezúčastnenému subjektu. Rozhodne pre platnosť vydedenia nie je nutné, aby dôvody boli viazané na konkrétne čiastkové udalosti, pretože by išlo o neprijateľný formalizmus, prípadne by to znamenalo neakceptovateľnú požiadavku približujúcou sa svojou povahou k odňatiu zákonného práva poručiteľa vydediť svojho potomka. 47. Pod materiálnymi podmienkami vydedenia treba rozumieť všeobecné podmienky platnosti právnych úkonov v zmysle a nasledujúcich . Ďalším dôvodom je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone v . 48. Okresný súd v konaní nemal preukázané, že by existoval niektorý dôvod, na základe ktorého by nebolo možné považovať právny úkon za platný v zmysle a nasl. . Zo znaleckého dokazovania nepochybne vyplynulo, že zdravotný stav poručiteľky ju neobmedzoval pri prejave vôle, vedela rozpoznať následky svojho konania, pričom znalec vychádzal z celej zdravotnej dokumentácie a zdravotný stav poručiteľky mu bol známy, riadne sa s ním oboznámil. Ani z iných dôkazov nevyplynulo, práve naopak, že by tu existovali dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť právneho úkonu z nedostatku slobody, napr. z dôvodu donútenia. Hoci to žalobkyňa tvrdí, v konaní nepreukázala, že k tomuto právnemu úkonu došlo v dôsledku konania žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že tento právny úkon bol vykonaný pred notárom, čo oslabuje argument žalobkyne, že by malo dôjsť k vydedeniu z dôvodu donútenia. Išlo o uvážený krok, keď najskôr vyhľadala advokátku, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa, a ktorá ju odkázala na notárku. V konaní nebolo ani preukázané, že by poručiteľka nemala dostatok vôle a slobody pri danom právnom úkone. Domnienky, ktorými argumentuje žalobkyňa aj v odvolaní, nemôžu zvrátiť závery okresného súdu, ktoré vyplynuli z dokazovania. 49. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že existuje pochybnosť, prečo došlo k zmene závetu v krátkom časovom slede. Danú otázku už z dôvodu smrti poručiteľky nie je možné jednoznačne zistiť a žalobkyňa neposkytla žiaden dôkaz na to, prečo tomu tak bolo. Pokiaľ tvrdí, že to bolo pod vplyvom konania žalovanej, na svoje tvrdenie neposkytla žiaden dôkaz. Ako bolo vyššie konštatované, poručiteľka počas svojho života mohla nakladať so svojím majetkom, pričom sem patrí aj právo zmeniť závet, či spísať listinu o vydedení. Prečo k tomu došlo, nebolo preukazované a preukázané a tvrdenie žalobkyne založené na domnienke a subjektívnom presvedčení žiadnym spôsobom nevyvráti prejav slobodnej vôle poručiteľky. Tvrdenie o tom, že poručiteľka bola navedená žalovanou v konaní nebolo preukázané. Z dokazovania vyplynulo, že ani vysoký vek ju v spôsobilosti na právne úkony neobmedzoval, ani iné choroby. Poručiteľka poznala život potomkov, sama podľa svojej vôle zrejme usúdila, že takto to bude správne. 50. Ďalšie viaceré tvrdenia uvedené v odvolaní sú mimo rámec daného konania, zvlášť vo vzťahu, kto koľko za života poručiteľky dostal, pričom z vydedenia vyplýva konkrétny dôvod, a to vyžadovanie sumy 160 EUR žalobkyňou na platby v súvislosti s jej bytom, pričom poručiteľka uviedla aj dôvod, a to, že má obavu, aby žalobkyňa neprišla o byt. Potvrdila, že uhrádzala aj nedoplatky za byt každý rok. Žalobkyňa nepreukázala, že tomu tak nebolo, resp. že danú sumu spotrebovala na starostlivosť o poručiteľku. Niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by poručiteľka uvádzala nepravdu. Dané dôvody aj po smrti majú vypovedaciu hodnotu. Nebolo pochybné, že poručiteľka dostala minimálne finančné prostriedky v súvislosti s vysporiadaním BSM, teda hoci ju poručiteľka vydedila, v skutočnosti jej za života poskytla finančné prostriedky nemalej hodnoty. Aj keď poručiteľka mala svoju predstavu o riadnom vedení usporiadaného života, ktorá predstava nemusí vždy zodpovedať ešte akceptovateľnému spôsobu života, z uvedených dôvodov vo vydedení je patrné, že na jej názore sa podieľali viaceré faktory, a to od prístupu k práci, nakladaniu s finančnými prostriedkami, či zadlžovaniu sa. 51. Pokiaľ ide o pracovnú disciplínu žalobkyne, okresný súd sa s daným dôvodom dostatočne vysporiadal, pričom mal k dispozícii poskytnuté dôkazy, aj niektoré tie, na ktoré sa opätovne v odvolaní odvoláva. Aj v odvolaní žalobkyňa zdôrazňuje, ako sa zamestnala, ale na operačnej sále vydržala krátko a následne tvrdí, že iné miesto nebolo, tak aspoň upratovala. Relevantné nie je, či v súčasnosti je riadne zamestnaná, ale to, ako to bolo k dátumu zriadenia závetu a listiny o vydedení. Z nich vyplýva, že požadované platby na úhradu nákladov bytu žalobkyne boli kontinuálne, pravidelné.

52. Argumenty žalobkyne k osobe žalovanej sú právne irelevantné, pretože sa skúmajú dôvody vydedenia žalobkyne, nie žalovanej. To, že si žalovaný myslí, že jej spôsob života bol v rozhodnej dobe lepší, ako žalovanej nie je podstatné, pretože neexistuje zákonný rámec na skúmanie a posudzovanie týchto podmienok u žalovanej. Nie je vôbec zrejmé, prečo poukazuje a porovnáva vedenie života žalovanej, naviac, ak na to neposkytla žiadne dôkazy, ktoré pre rozhodnutie vo veci nie sú podstatné. To isté platí o nakladaní s finančnými prostriedkami počas života poručiteľky žalovanou a použití finančných prostriedkov na podnikanie syna, čo žalovaná poprela, že by syn podnikal, naviac, aj keby, žalobkyňa uviedla len tvrdenia, nie dôkazy, že by podnikal z prostriedkov patriacich poručiteľke. A keby aj, vzhľadom na vydedenie žalobkyne ide o irelevantné námietky. 53. Argumentácia žalobkyne s odkazom na rozhodnutia súdov nemožno spochybniť, zvlášť, ak v danej veci súd vychádzal z konkrétnych okolností daného prípadu, pričom žalobkyňa poskytla iba všeobecné závery, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe súdov ako aj dostupných odborných publikácií. Ide o prepísaný názor bez bližšieho popísania rozhodovanej veci. 54. Odvolací súd nezistil ani nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, predovšetkým znaleckého posudku, o ktorom sa odvolací súd už zmienil vyššie. V danom posúdení ide o vysoko odbornú medicínsku problematiku, pričom práve z dôvodu absencie medicínskych vedomostí súd nariaďuje znalca, ktorý ich zodpovedá. Z hľadiska formálneho a logického posúdenia znaleckému posudku nemožno nič vytknúť. Pokiaľ žalobkyňa sa s ním nestotožnila, na preukázanie svojich tvrdení mala poskytnúť dôkaz o opaku, či ho navrhnúť. Žalobkyňa opakovanie vychádza z laických domnienok na odborné otázky, keď sa vyjadruje k liekom so závermi, ktoré vyhodnocuje nesprávne. Liek B. patrí do skupiny antidepresívnych liekov nazývaných „selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu“ (SSRI). V mozgu človeka sa nachádza látka, ktorá sa nazýva serotonín. Ľudia s depresiou, majú v porovnaní s ostatnými ľuďmi nižšie hladiny serotonínu. Nie je úplne jasné, ako B. a iné SSRI účinkujú, pravdepodobne však pomáhajú tým, že zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu. Tento liek sa používa na liečbu: - depresívneho ochorenia (epizódy veľkej depresívnej poruchy). Znalec, ktorý posudok vyhodnotil, je psychiater, takže pokiaľ by liek mal vplyv na schopnosti poručiteľky vo vzťahu k rozpoznávacej schopnosti či vykonaniu právneho úkonu, danú skutočnosť by zohľadnil. Tvrdenie, že poručiteľka v čase spísania závetu nebola psychicky zdravá, aj keby to bola pravda, ešte neznamená, že boli obmedzené jej schopnosti na právne úkony. Toto nebolo preukázané. 55. Odkaz súdu na dôkaz o rozvode a vyporiadaní BSM bol v konaní vykonaní a súd uviedol zistenia, ktoré z neho vyplynuli, teda aj príčiny rozvodu, ktoré dopĺňajú konkrétne dôvody vydedenia a hovoria o usporiadanosti života. Z rozvodu nevyplynulo, že to bol bývalý manžel, ktorý rozvod zavinil. 56. Námietka k nedostatku odôvodnenia je taktiež nenáležitá, keď odôvodnenie jasne a zrozumiteľne odpovedá na podstatné otázky, je zrozumiteľné a logické. Ak žalobkyňa namieta nedostatok odpovedí na špecifický argument, tak súd napr. nemôže dať odpoveď na namietané domnienky bez predloženého dôkazu, alebo na negatívne tvrdenie, že mala žalovaná preukázať, že nevybrala finančné prostriedky z účtu, keď takýto dôkaz nie je prípustný. Pokiaľ žalobkyňa až v replike navrhuje vykonanie dôkazov, odvolací súd z obsahu spisu, zvlášť zápisnice o pojednávaní zo dňa 2. 12. 2020 zistil, že návrhy na ďalšie dokazovanie neboli, preto v zmysle ich v odvolacom konaní nemožno použiť. 57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 58. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.