Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Sas/2/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XX/X, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 660 303 6869 0 zo dňa 30.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.12.2024 bolo Správnemu súdu v Bratislave doručené podanie žalobcu zo dňa 26.12.2024, označené ako ,,Vec: správna žaloba“ (ďalej len „žaloba“). Správny súd v Bratislave vyhodnotil podanie žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom pri skúmaní procesných podmienok dospel k záveru, že nie je miestne príslušný na konanie a rozhodovanie vo veci podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko žalobca má adresu trvalého pobytu v meste Martin (Žilinský kraj), ktoré sa nachádza v územnom obvode Správneho súdu v Banskej Bystrici, preto mu Uznesením č. k. 15Sas/47/2024-7 zo dňa 07.01.2025 predmetnú vec s odkazom na postúpil. Vec je na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) vedená pod sp. zn. 31Sas/2/2025.

2. Žalobca v žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhoval, aby „správny súd rozhodnutím zaviazal Sociálnu poisťovňu aby (súdom určenej lehote) žalobcovi-poškodenému vyplatil sumu 27.200 Euro ako finančné zadosťučinenie za jeho protiprávny zásah do jeho zákonom daného práva a to práva na invalidný dôchodok.“ Žalobca k žalobe priložil aj kópiu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Správny súd Uznesením sp. zn. 31Sas/2/2025 zo dňa 31.01.2025 (ďalej len „výzva“), vyzval žalobcu na odstránenie vád správnej žaloby zo dňa 26.12.2024. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 05.02.2025. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním označeným ako: „Vec: odstránenie vád podanej žaloby“ zo dňa 10.02.2025 (ďalej len „doplnenie správnej žaloby I.“), v ktorom ustálil predmet prieskumu a petit tak, že sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2024 a doplnil aj ďalšie správnym súdom požadované údaje a náležitosti.

4. Na výzvu správneho súdu sp. zn. 31Sas/2/2025 zo dňa 14.03.2025 žalovaná okrem iného oznámila správnemu súdu, že žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. 660 303 6869 0 zo dňa 30.09.2024 odvolanie, doručené žalovanej, ústredie dňa 16.10.2024, o ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím č. 660 303 6869 0 zo dňa 12.12.2024 tak, že odvolanie zamietol v celom

rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ústredie. Žalovaná spolu s vyjadrením zaslala správnemu súdu aj rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom žalovanej zo dňa 12.12.2024.

5. Správny súd Uznesením sp. zn. 31Sas/2/2025 zo dňa 05.08.2025 (ďalej len „výzva II“), vyzval žalobcu na odstránenie vád správnej žaloby zo dňa 26.12.2024 s tým, že je potrebné, aby žalobca jednoznačne označil konanie alebo vec, v ktorej sa domáha nápravy. Výzva II. bola žalobcovi doručená dňa 11.08.2025 a žalobca na ňu reagoval svojím podaním označeným ako „Vec : vyjadrenie k zaslanej výzve“ zo dňa 15.08.2025 (ďalej len „doplnenie správnej žaloby II.“), v ktorom uviedol, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2024 a že žiada toto rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.

6. Podľa , 2 , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

9. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. v ustanovení ustanovuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúedovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať už pri podaní žaloby, ako aj počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Ak správna žaloba nespĺňa zákonom stanovené procesné podmienky, je to dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby.

13. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je aj ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu ( ). Za neprípustnú žalobu je podľa považovaná taká žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu správneho súdu v zmysle . Ustanovenie obsahuje výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom konaní, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Neprípustnosť je spájaná najmä s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne. Ide o rozhodnutia, ktoré súdy nepreskúmavajú. Pokiaľ správna žaloba trpí takouto vadou, ide o taký nedostatok, pre ktorý správny súd nemôže v konaní ďalej pokračovať a žalobu odmietne.

14. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby v znení jej doplnení I. a II. zistil, že v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom správny súd vlastnou činnosťou zistil, že žalobca voči nemu podal odvolanie doručené žalovanej dňa 16.10.2024, o ktorom generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovanej zo dňa 30.09.2024. Z uvedených skutočností vyplýva, že v tomto prípade nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle , a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže žalobca nežiada preskúmať konečné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po predchádzajúcom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Správny súd ďalej uvádza, že nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože ide o neprípustnú žalobu v zmysle .

15. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. . S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti, nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. , t. j. právoplatného konečného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. . Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom.

16. Správny súd dodáva, že žalobca bol správnym súdom riadne poučený o tom, že v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpá všetky riadne opravné prostriedky a tiež bol riadne poučený o tom, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní, preto bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu rozhodnutie o odvolaní (druhostupňové rozhodnutie). Správny súd poučil o uvedených skutočnostiach žalobcu dokonca dvakrát - prvýkrát vo výzve zo dňa 31.01.2025 (najmä bod 34.) a druhýkrát vo výzve II zo dňa 05.08.2025 (najmä body 11 a 12), avšak z obsahu žaloby, v znení jej doplnení I. a II. je nepochybné, že žalobca prejavil jednoznačne vôľu preskúmať prvostupňové rozhodnutie a na tomto zotrval aj po duplicitnom riadnom poučení zo strany správneho súdu, pričom na poučenia správneho súdu žalobca reagoval tým, že nedisponuje takým a ani , ktorý by zákonným spôsobom povolil správnemu súdu konať a rozhodovať o rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní. Správny súd ďalej dodáva, že žalobca bol správnym súdom vyčerpávajúcim spôsobom poučený aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci a rovnako bol opakovane poučený o tom, že v prípade neodstránenia vytknutého nedostatku správnej žaloby nebude možné v konaní pokračovať a správna žaloba žalobcu bude odmietnutá.

17. Správny súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022, v ktorom Najvyšší správny súd SR uviedol: „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie , keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov ( ), vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania ( ), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo ( ). Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“

18. Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022 ďalej poukázal na to, že „zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa resp. však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“

19. Keďže žalobca napriek riadnemu a opakovanému poučeniu zo strany správneho súdu neodstránil vadu správnej žaloby spočívajúcu v nespôsobilom predmete prieskumu a aj naďalej žiadal preskúmať len prvostupňové rozhodnutie, správny súd nemal inú možnosť ako z takto jasne prejavenej vôle žalobcu vychádzať.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že predmetná správna žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a preto podľa v spojení s žalobu ako neprípustnú odmietol.

21. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

22. Podľa a 2 , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

Poučenie:

Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , 2 ; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , 2 ; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

enutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.