Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/52/2021

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: G.. N. Q., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. M. XXX, M., proti žalovaným: 1. G. W.Á., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. G. XXXX/XX, R., 2. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. G.O. XXXX/XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.12.2021 z a m i e t a.

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.12.2021 podaným na tunajšom súde dňa 17.12.2021 domáhala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XX v obci R., katastrálne územie R., a to pozemok parcelné číslo XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1032m2, a stavba

- rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech tretej/inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, a to do právoplatného odkúpenia 2/3 podielu od oboch 1/3 podielničok naraz alebo odpredajom predmetných nehnuteľností tretej /inej osobe, vrátane podielov 1/6 podielnikov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodila tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX v obci R., katastrálne územie R., a to pozemok parcelné číslo XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1032 m2, a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckych podielov každý po 1/6. Žalobkyňa spolu s o spoluvlastníčkou U. W. (1/3) dali listom žalovaným ponuku na uplatnenie predkupného práva k ich spoluvlastníckym podielom v celkovej výške 2/3. Spoluvlastnícke podiely v celkovej výške 2/3 boli od žalobkyne a U. W. ponúknuté na odkúpenie spolu ako jeden celok. Žalovaní sa stali spoluvlastníkmi podielu na nehnuteľnostiach vďaka tomu, že ich otec sa musel zrieknuť svojho 1/3 dedičského podielu na predmetných nehnuteľnostiach, nakoľko sa už cca 20 rokov vyhýba plnenie daní, sociálneho a zdravotného poistenia a na jeho osobu sú uvalené viaceré exekúcie, pri ktorých by exekútori uplatnil nárok na zdedený majetok. De jure 1/3 spoluvlastnícky podiel previedol na svoje 2 deti (žalovaných), ale de facto spravuje on tieto podiely osobne naďalej sám a už roky naťahuje definitívne vyriešenie otázky predaja alebo odkúpenia nehnuteľností. De jure musí žalobkyňa a U. W. komunikovať s 1/6 spoluvlastníkmi, s ktorými nemajú žiadne majetkové ani iné problémy, aj pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti. Obom 1/6 spoluvlastníkom je jedno, kto bude vlastniť predmetné nehnuteľnosti, keďže obaja majú svoje rodiny a svoje vlastné nehnuteľnosti, o predmetné nehnuteľnosti nejavia žiaden špeciálny záujem. Jediný, kto o predmetné nehnuteľnosti javí extrémny záujem, je otec žalovaných, ktorý však nakoľko má exekúcie, nemá reálnu šancu odkúpiť od oboch 1/3 spoluvlastníčok ich podiel 2/3 ako celok. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na doterajší prístup otca žalovaných a exekúciu

nevidí žiadnu možnosť na odkúpenie oboch podielov. Podľa žalobkyni dostupných informácií má otec žalovaných údajne peniaze len na vyplatenie jednej 1/3 - podielovej spoluvlastníčky dielničky a druhá 1/3 spoluvlastníčka má čakať neznámo ako dlho, čím výrazne dochádza k poškodzovaniu práv 1/3 spoluvlastníčky a znižovaniu hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu vzhľadom na infláciu. Vzhľadom na doterajší prístup otca žalovaných, je podľa žalobkyne celkom možné reálne očakávať, že 1/3-ový podiel bude chcieť odkúpiť na niektoré zo svojich detí nie za aktuálnu trhovú hodnotu, t.j. cca viac ako 36.500,- eur, ale za pôvodnú hodnotu, ktorú mali nehnuteľnosti pred 2 rokmi na začiatku celej kauzy, čo je suma o 17% nižšia ako je aktuálna trhová hodnota nehnuteľností. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti žalobkyne s jej bratom (s otcom žalovaných) sa žalobkyňa obáva, že otec žalovaných ju bude chcieť pripraviť o financie plynúce z jej spoluvlastníckeho podielu, alebo pripraviť obe 1/3 spoluvlastníčky o 17% súčasnej reálnej trhovej ceny za predmetné nehnuteľnosti.

3. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, vrátane ich prevodu, zaťaženia nehnuteľností v prospech tretej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľností, ako aj čiastočného predaja jednotlivých spoluvlastníckych podielov medzi samotnými spoluvlastníkmi navzájom. To však neplatí jedine v prípade, ak otec žalovaných, ktorý de facto všetko riadi a organizuje, odkúpi prostredníctvom niektorého zo svojich detí naraz podiel 2/3 za aktuálnu trhovú cenu, najmenej však 73.333,- eur. Podľa žalobkyne z uvedeného skutkového stavu jasne vyplýva odôvodnenie potreby vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana žalobkyni, prípadne druhej 1/3 spoluvlastníčke pokiaľ budú žalovaní postupovať v rozpore s ponukou na uplatnenie predkupného práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v celkovej výške 2/3 od oboch 1/3 spoluvlastníčok naraz. Ak otec žalovaných prostredníctvom niektorého z nich neodkúpi celý 2/3 podiel naraz od oboch 1/3 spoluvlastníčok, bude potrebné, aby súd na návrh podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam cestou ich odpredaja tretej / inej osobe (mimo vlastníkov uvedených na LV XX pre k.ú. D.). Žalobkyňa má za to, že je potrebná okamžitá dočasná úprava pomerov k predmetným nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akákoľvek ďalšia manipulácia s predmetnými nehnuteľnosťami mimo žalobkyne výrazne poškodí žalobkyňu v jej vlastníckych právach, predovšetkým, pokiaľ ide o hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Prípadné ťarchy môžu mať vplyv na neskorší súdny spor ohľadom odpredaja predmetných nehnuteľností tretej / inej osobe, s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobkyňu alebo druhú 1/3 spoluvlastníčku. Žalobkyňa je toho názoru, že účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovaným primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky. Žalobkyňa uviedla, že vo veci samej si uplatňuje ako 1/3

- ový spoluvlastník, aby súd rozhodol o vydaní neodkladného opatrenia , ktoré bude predchádzať prípadnému neskoršiemu rozhodnutiu súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich odpredajom tretej / inej osobe. K návrhu žalobkyňa pripojila internetový výpis z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. R., obec R., a Ponuku na uplatnenie predkupného práva, ktorú žalobkyňa a U. W. adresovali žalovaným.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. R., obec R., okres D. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčka v podiele 1/3 nehnuteľností vedených na LV č. XX v k.ú. R. a to pozemku parcela registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1032 m2, a domu súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX. žalovaní 1./ a 2./ sú podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností každý v podiele 1/6. Zvyšný podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/3 vlastní U. W., ktorá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je označená ani ako žalobkyňa ani ako žalovaná.

5. Z Ponuky na uplatnenie predkupného práva vyplýva, že žalobkyňa a U. W. adresovali žalovaným 1./ a 2./ ponuku na využitie ich predkupného práva k ich spoločnému spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 2/3 z celku za cenu 73.333,- eur, pričom ponuku môžu uplatniť tým, že do 30 dní po doručení tejto ponuky im doručia súhlas a následne do 3 dní im bude zaslaná výzva k podpisu kúpnej zmluvy. V prípade, že nemajú zaáujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, majú v uvedenej lehote doručiť súhlas s predajom nehnuteľnosti ako celku v podiele 1/1 za trhovú cenu. V prípade, že nenastane ani jeden z uvedených prípadov, podajú žalobu a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predaja veci a predajú predmetné nehnuteľnosti tretej osobe v pomere 1/1. Ponuku žalobkyňa podpísala dňa 19.11.2021 a U. W. ju podpísala dňa 20.11.2021.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , , , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na existenciu a osvedčenie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania (strán sporu), pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery strán sporu dočasne upravené alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

17. Súd je tiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinný sa riadiť aj zásadou primeranosti, teda zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov a rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma, ktorá by vznikla z neodkladného opatrenia.

18. Údaj o tom, čoho sa žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení , nesmie stranám prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na neodkladné opatrenie, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním návrhu na neodkladné opatrenie.

19. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa , (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

21. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22. Podľa , (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

23. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

24. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Súd návrh posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím sporu, nakoľko z obsahu podania je zrejmé, že dosiaľ nebola podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

26. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom opatrenia súdu. Podľa názoru súdu v danom prípade však nebola zo strany žalobkyne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. takého zásahu súdu, ktorý by nezniesol odklad, t.j. ako jeden z dvoch zákonných dôvodov (predpokladov) umožňujúcich nariadiť neodkladné opatrenie ( ). Súd preto dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobkyňa svoju požiadavku zdôvodňovala tým, že má záujem odpredať svoj spoluvlastnícky podiel za trhovú cenu žalovaným, resp. ich otcovi, pričom predpokladá, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby odkúpili oba spoluvlastnícke podiely, teda jej podiel aj podiel U. W.. Má obavy, že vyčkávaním sa znižuje hodnota jej podielu, a tiež že v prípade, ak žalovaní odkúpia len podiel U.

W., zníži sa hodnota jej podielu, resp. že žalovaní budú chcieť odkúpiť od nej jej podiel za cenu spred 2 rokov, teda o 17% nižšiu ako je aktuálna trhová hodnota.

27. V zmysle veta prvá, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117 ). V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať (uplatnením analógie legis - ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu ( až ). Predkupné právo neplatí v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu, pričom otec podielového spoluvlastníka je jeho blízkou osobu v zmysle definície podľa . Z uvedeného je zrejmé, že prípadný prevod spoluvlastníckeho podielu niektorého žalovaného alebo aj oboch žalovaných na ich otca bez predchádzajúcej ponuky ostatným podielovým spoluvlastníkom je v súlade so zákonom. V prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaných na inú ako im blízku osobu (iný podielový spoluvlastník, tretia osoba), je žalobkyňa zákonom chránená titulom jej predkupného práva k ich spoluvlastníckemu podielu. Ak by nastal prípad, že niektorý spoluvlastník pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu porušil zákonné predkupné právo žalobkyne, má žalobkyňa zákonnom určené prostriedky obrany, resp. nápravy.

28. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa nemá záujem kúpiť ostatné spoluvlastnícke podiely, naopak, má záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel. Pre tieto účely žalovaným adresovala ponuku na uplatnenie predkupného práva. Pokiaľ žalovaní nemajú záujem kúpiť podiel žalobkyne za kúpnu cenu v zmysle tejto ponuky, môže žalobkyňa predať svoj podiel tretej osobe za rovnakú kúpnu cenu.

29. Prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu medzi spoluvlastníkmi je výsledkom vzájomného konsenzu, najmä pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny. Obava, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nedostane od žalovaných ponuku na odkúpenie svojho podielu za takú kúpnu cenu, aká je pre ňu prijateľná, nie je dôvodom na obmedzenie dispozičného práva žalovaných k ich spoluvlastníckemu podielu, ale dôvodom na odmietnutie predaja spoluvlastníckeho práva zo strany žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by z tohto dôvodu obmedzil dispozičné právo žalovaných k ich spoluvlastníckemu podielu, by znamenal nielen zákonný a neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva k ich spoluvlastníckemu podielu, ktoré je každému garantované v SR. Súd v tejto súvislosti poukazuje na možnosť žalobkyne žiadať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ak nedôjde k dohode so spoluvlastníkmi.

30. Ak súd ukladá neodkladným opatrením povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo zakazuje, ide vždy o konanie, na ktoré je daný subjekt oprávnený, avšak za daných okolností sú pochybnosti o tom, či je skutočne nositeľom daného oprávnenia/práva, resp. výkon jeho práva v určitej situácii môže neprimerane zasiahnuť do iného práva iného subjektu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že táto podmienka v tomto prípade splnená nie je.

31. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa sa nemôže domáhať zákazu uloženia nakladať s celou nehnuteľnosťou alebo zaťažiť celú nehnuteľnosť, ako uviedla v petite neodkladného opatrenia. Na dispozíciu/nakladanie s nehnuteľnosťami ako celkom je potrebná zmluva v písomnej forme, ktorú musia uzavrieť všetci podieloví spoluvlastníci. Žalovaní 1./ a 2./ teda z právneho hľadiska sami nemôžu nakladať s celými nehnuteľnosťami, ale len so svojím spoluvlastníckym podielom.

32. Len okrajovo súd dopĺňa, že žalobkyňa dostatočne nešpecifikovala, aké konkrétne úkony majú spadať pod akékoľvek nakladanie. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti zdržať sa „akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech tretej/inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek zaťaženia týchto nehnuteľností“. Takýto petit neobsahuje presnú špecifikáciu povinnosti, ktorú žalobkyňa žiadala neodkladným opatrením uložiť, ale len demoštratívny (príkladný) a teda nevyčerpávajúci výpočet spôsobov nakladania s nehnuteľnosťami (vyplýva zo slovného spojenia „ akéhokoľvek ... a to vrátane“), čo spôsobuje neurčitosť a nevykonateľnosť petitu. Požiadavke určitosti

a vykonateľnosti petitu by zodpovedala taká formulácia, ktorá by obsahovala taxatívny (vyčerpávajúci) výpočet spôsobov nakladania s nehnuteľnosťami. Takto široko uložená povinnosť žalovaným by mohla tiež znamenať neprimeraný zásah do práv žalovaných.

33. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Z obsahu spisu súd nemal osvedčené, že existujú skutočnosti odôvodňujúce naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov strán vo forme neodkladného opatrenia preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Nakoľko žalovaní boli tomto konaní úspešný, patrila by im náhrada trov konania. Keďže im žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Piešťany.(§ 357 písm. d) C.s.p)

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.