Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-87-2025.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/87/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: E. F. E., advokát so sídlom C. G. E. XX/X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná B. I. D., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J. XX, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/22/2025-95 zo dňa 23.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/22/2025-95 zo dňa 23.06.2025 vo výroku IV. m e n í tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. K. L. M. B. I. N. O. I. B. P. A. B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX D. a žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná B. I. D., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J. XX, XXX XX J., k nehnuteľnosti evidovanej K. Q. H., katastrálny odbor, zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie a obec Nitra nad Ipľom, ako parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, ako parcela číslo XXX/X o výmere 7943 m2 orná pôda (výrok I.). Nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.). Žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 992,87 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok IV.). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej K. Q. H., katastrálny odbor, ako parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné č. XXX/X orná pôda o výmere 7943 m2, P. A. B. v podiely 5/6-ín a Slovenská republika v podiely 1/6-ina. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na návrh niektorého zo spoluvlastníkov je súd viazaný poradím tak, ako je uvedené v § 142 ods. 1 OZ. Z povahy nehnuteľnosti je zrejmé, že nie je dobre možné rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov tak, aby v zásade vznikli nehnuteľnosti samostatné a s približne rovnakými vlastnosťami či už z hľadiska obhospodarovania a prístupu. Z uvedeného dôvodu preto v zmysle zákona prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania, a to prikázaním veci za náhradu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady zostávajúcim spoluvlastníkom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca tento spôsob vyporiadania aj navrhol s tým, že navrhol aj cenu, ktorá má byť vyplatená odstupujúcemu spoluvlastníkovi, Žalovaná navrhovanú cenu neakceptovala, pričom navrhla cenu, ktorá podľa jej názoru by mala korešpondovať cene obvyklej pre takúto nehnuteľnosť. Uvedenú cenu vo výške 0,75 eur/1 m2 žalobca akceptoval, a teda cena nehnuteľnosti sa stala nespornou. Prepočtom výmery pripadajúcej na spoluvlastnícke podiely násobenou 0,75 eur/1 m2 súd po predchádzajúcom zrušení podielového spoluvlastníctva zaviazal žalobcu povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 992,87 eur.
O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania odôvodnil tak, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %, t. j. v celosti. Žalovaným v predmetnom konaní bola Slovenská republika ako strana sporu, pričom B. I. D. žalovaného zastupoval v tomto prípade ako štátny orgán konajúci v mene Slovenskej republiky. B. I. D. v tomto prípade nie je zástupcom špecifického subjektu, a to tzv. neznámeho, resp. nezisteného vlastníka, a preto podľa názoru súdu nebol dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, avšak len proti výroku IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ostatných výrokoch I., II. a III. napádaného rozsudku žalovaný odvolanie nepodal. Žalovaný vo vzťahu k výroku IV. podal odvolanie uvádzajúc ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil povahu sporu, ktorou je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom a rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov, resp. každá zo strán má rovnaký úspech v konaní, keď žalobcovi bol prikázaný podiel na veci, naproti tomu žalovaný za ustupujúci spoluvlastnícky podiel získal finančnú náhradu. Poukázal na to, že okrem špecifickej povahy sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné súhlasiť s názorom súdu o úspechu žalobcu v konaní. Žalobca v podanej žalobe a následne i v rámci všetkých vyjadrení považoval za primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu 0,50 Eur/m2. Až po argumentácii žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 žalobca zmenil svoj názor ohľadom primeranej náhrady a akceptoval primeranú náhradu vo výške 0,75 Eur/m2 v zmysle návrhu žalovaného. Nie je preto možné tvrdiť, že žalobca bol v konaní úspešný, nakoľko nebolo vyhovené jeho petitu žaloby, v ktorej považoval za primeranú náhradu vo výške 0,50 Eur/m2. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 20., v ktorom súd uviedol, že: „Žalobca tento spôsob vyporiadania aj navrhol s tým, že navrhol aj cenu, ktorá má byť vyplatená odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Žalovaná navrhovanú cenu neakceptovala, pričom navrhla cenu, ktorá podľa jej názoru by mala korešpondovať cene obvyklej pre takúto nehnuteľnosť. Uvedenú cenu vo výške 0,75 eur/1 m2 žalobca akceptoval, a teda cena nehnuteľnosti sa stala nespornou. Prepočtom výmery pripadajúcej na spoluvlastnícke podiely násobenou 0,75 eur/1 m2 súd po predchádzajúcom zrušení podielového spoluvlastníctva zaviazal žalobcu povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 992,87 eur.“. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania žalobcovi od žalovaného je nesprávne, nakoľko nezohľadňuje jednak špecifickú povahu sporu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež nie je možné súhlasiť s úspechom žalobcu v konaní, nakoľko napádaným rozsudkom bolo rozhodnuté inak ako v petite žaloby žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok IV. napádaného rozsudku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. postupom v zmysle § 388 CSP zmenil.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
6. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol výrok IV., ktorým súd rozhodoval o náhrade trov konania, pričom výrok IV. je závislým výrokom vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie výrokmi I., II. a III. rozhodol o predmete sporu, ktorým bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, rozsudku súdu prvej inštancie vrátane jeho odôvodnenia a odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania nie je správne, a to z dôvodu, že nemožno jednak prehliadnuť predmet sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré má charakter konania „iudicium duplex", v ktorom majú (môžu mať) strany sporu, a to na oboch stranách
tak postavenie ako žalobcu ako aj postavenie žalovaného, pretože uvedené konanie môže iniciovať ktorýkoľvek z nich, pričom súd nie je viazaný návrhmi sporových strán, a teda ani žalobným návrhom. Odvolací súd zároveň uvádza, že však aj v takomto konaní je možné zásadu úspechu vo veci aplikovať, avšak práve v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pre zistenie okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby, má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania a dosiahol vo veci plný úspech a vyhodnocujúc všetky okolnosti súdenej veci, súd môže ustáliť, či vo vzťahu k nároku o náhradu trov konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, resp. § 255 ods. 2 CSP alebo ustanovenie § 257 CSP. V súdenej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzajúc z rozhodnutia vo veci samej mal za to, že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Berúc do úvahy obsah spisu, ale aj odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd dospel k názoru, že právne posúdenie súdom prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd prisvedčuje odvolacej námietke, že žalobca v podanej žalobe navrhoval inú (pomerne nižšiu) náhradu na vyplatenie podielového spoluvlastníka - žalovaného, pričom žalovaný už pri prvom úkone
- vyjadrenie k žalobe navrhoval inú vyššiu cenu, ktorú následne akceptoval aj žalobca a súd v súlade s návrhom žalovaného rozhodol o primeranej náhrade podľa návrhu žalovaného. Potom nemožno dôjsť ani k záveru, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Zároveň však odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že by pred podaním žaloby navrhol žalovanému ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, pričom z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že len v prípade, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Zohľadňujúc do úvahy vyššie uvedené, potom podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vo veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa je potrebné považovať okolnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa pred podaním žaloby na súd obrátil na podielového spoluvlastníka a mal záujem vyriešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, zároveň je potrebné, berúc do úvahy už vyššie uvedené, prihliadať aj na charakter sporu a v neposlednom rade aj na okolnosť, že žalovaný už pri prvom úkone - vyjadrenie k žalobe súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva spôsobom, ako to navrhol žalobca v žalobe, nesúhlasil s navrhovanou náhradou za spoluvlastnícky podiel, navrhol inú výšku náhrady, ktorú žalobca v priebehu konania pred súdom aj akceptoval. Práve z horeuvedených dôvodov bolo dôvodné vo veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval už vyššie uvedené okolnosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd postupom v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. (ktoré má však povahu uznesenia) a zmenil výrok IV. tak, že rozhodol, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 berúc do úvahy predmet odvolacieho konania a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní síce úspešnou stranou však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nemal preukázaný vznik trov konania žalovanému v rámci odvolacieho konania.
8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).