Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-26-2025.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/26/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17.10.2024, č. k. 35T/21/2024-116, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2025 v Trnave takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: D. E. E. XXXX/XX, C.
o d s u d z u j e
podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 17.10.2024, č. k. 35T/21/2024-116 (ďalej aj napadnutý rozsudok) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že si dňa 18.03.2023 na Okresnom súde Trnava prevzal voči podpisu výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.03.2023 pod spisovou značkou 0T/50/2023, právoplatným dňa 18.03.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, kde vo výzve na nástup do výkonu trestu zo dňa 18.03.2023 mu bol určený termín nástupu do výkonu trestu do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov v lehote 30 dní od prevzatia výzvy s osobitným poučením o trestných následkoch nenastúpenia do výkonu trestu, túto výzvu ignoroval a v riadne stanovenej lehote, t. j. do 17.04.2023, hoci tomu nebránili žiadne podstatné okolnosti, do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil, v dôsledku
čoho musel byť dňa 21.06.2023 do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov dodaný policajným orgánom.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava sa vzdala práva podať odvolanie a obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o treste.
V písomne odôvodnenom odvolaní (prostredníctvom obhajcu) obžalovaný uviedol, že rozhodnutie považuje za arbitrárne a nezákonné a odôvodnenie rozhodnutia za zmätočné a nepreskúmateľné a trest považuje za neprimerane prísny, najmä vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých ku skutku došlo, mieru zavinenia, jeho postoj k trestnej činnosti, ako aj z pohľadu všeobecnej či individuálnej prevencie. Skutku, ktorého sa dopustil, úprimne ľutuje, mal doteraz ťažký život a to aj kvôli psychickému ochoreniu, ktorým trpí. Podčiarkol, že od začiatku sa k trestnej činnosti staval kriticky a spolupracoval s OČTK. Vyjadril názor, že je u neho možné mu uložiť trest povinnej práce a to, že nemal stabilnú prácu je dôsledok aj jeho ochorenia, pričom doteraz nikdy alternatívny trest nedostal a je schopný a ochotný trest odpracovať. Namietal, že súd účelovo a nesprávne vykladá jeho trestnú minulosť. Argumentoval, že uložený trest je vyšší ako trest, ktorý maril, pričom spolu má vykonať 18 mesiacov, čo je podľa neho neprimerané a na jeho nápravu by postačoval trest kratšieho trvania. Ak sú tvrdí, že nie je u neho možné uložiť trest alternatívny, tak mohol ukladať trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, niekde na úrovni max cca 6 mesiacov.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že mu uloží alternatívny trest alebo trest odňatia slobody, ktorý bude nižší.
Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 07.10.2025, ktoré bolo v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonané v neprítomnosti obvineného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený (jeho účasť tak nebola nevyhnutná) a o možnosti konania verejného zasadnutia v neprítomnosti bol poučený. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, ktorá navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. a Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - obžalovaným, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Keďže ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť zo strany obhajoby, krajský súd považuje na úvod za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Z uvedených kritérií krajský súd vychádzal aj pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti uloženej sankcie v tejto trestnej veci, ktorá sa mu zdala neprimerane prísna a zároveň vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.
Okresný súd správne uviedol, že v prípade obžalovaného nie sú splnené podmienky na uloženie alternatívneho trestu - uloženia trestu povinnej práce, keďže obžalovanému boli ukladané aj tresty nepodmienečné a tieto neviedli k žiadnej jeho náprave, zmene jeho vnútorného postoja a osvojeniu si rešpektu k právnym normám, tak aby sa trestnej činnosti, respektíve akejkoľvek protiprávnej činnosti, viac nedopúšťal.
Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, keď (na rozdiel od okresného súdu) prihliadol nielen na osobu obžalovaného, ale aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a na skutočnosť, že obžalovaný maril výkon úradného rozhodnutia v čase od 17.04.2023 do 21.06.2023, kedy mal nastúpiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na čo správne poukázala obhajoba v podanom odvolaní. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a preto krajský súd postupoval rovnako pri zmene napadnutého rozsudku okresného súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.