Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-26-2025.pdf
PDF · 99.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/26/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.08.2025, sp. zn. 41T/41/2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., C., trvale bytom A., D. E. XX, C., t.č. v F. G.
u k l a d á:
Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 3 (tri) roky.
Podľa § 65 ods. 1 Tr. zákona trest vyhostenia na 4 (štyri) roky.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom zo dňa 13.08.2025, sp. zn. 41T/41/2025 uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v čase z 22. na 23. februára 2025 v čase okolo 00:00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia striebornej farby s tabuľkami s ukrajinským evidenčným číslom H. od
čerpacej stanice Barel nachádzajúcej sa na ul. D. E. XXX I. G. po ceste 1/68 v smere na obec J. K., okr. D. a toto vozidlo viedol v čase zákazu činnosti uloženom mu rozhodnutím správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove pod č. A./XXXX-X, pričom počas tejto jazdy bol za použitia zvukových a svetelných výstražných zariadení za ním idúceho vozidla policajnej hliadky PMJ KR PZ Prešov vyzývaný na zastavenie a to z dôvodu oznámenia operačného dôstojníka Operačného strediska o podozrení, že vodič tohto vozidla má viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu, avšak obvinený na tieto výzvy nereagoval a vysokou rýchlosťou pokračoval až na križovatku z cesty vedúcej na obec L., kde vozidlo zastavil a následne zastavilo aj vozidlo policajnej hliadky PMJ, z ktorého vystúpil poškodený práp. K. K., ktorý vyzval obvineného, aby so svojím vozidlom ostal na mieste a vystúpil z neho, avšak obvinený tieto výzvy nerešpektoval, vozidlo otočil a pohol sa ním smerom na poškodeného práp. K. K., ktorý sa najprv zachytil za okraj otvoreného okna, no nakoľko obvinený vjazde pokračoval ďalej, práp. K. K. uskočil bokom a spadol na zem, na čo zareagoval druhý člen policajnej hliadky nstržm. M. N., ktorý vystúpil zo služobného vozidla a voči obvinenému použil donucovací prostriedok hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu v zmysle § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a to tak, že sa najprv chopil zbrane a vyzýval obvineného, aby zastavil, inak bude použitá služobná zbraň, čo obvinený neuposlúchol a následne O. M. N. zakričal, že bude použitá služobná zbraň a vystrelil 2 varovné výstrely do vzduchu a z dôvodu, že obvinený ako vodič vozidla nereagoval ani na varovné výstrely, nstržm. M. N. použil donucovací prostriedok zbraň v zmysle § 61 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a vystrelil 5 výstrelov do pneumatík vozidla, avšak obvinený svojím vozidlom za opätovného prenasledovania vozidla policajnej hliadky PMJ pokračoval v jazde po ceste 1/68 v smere na mesto Prešov a zastavil na križovatke cesty vedúcej k areálu spoločnosti L., D. sídliacej na ul. P. X, I. J., okr. Prešov, z vozidla policajnej hliadky PMJ následne vystúpil poškodený práp. K. K. a vyzval obvineného, aby so svojím vozidlom ostal na mieste a vystúpil z neho, avšak obvinený tieto výzvy nerešpektoval, vozidlo otočil, nasmeroval ho na poškodeného práp. K. K., ktorý voči obvinenému použil donucovací prostriedok hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu v zmysle § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a to tak, že vyzýval obvineného, aby zastavil, lebo bude použitá služobná zbraň, čo obvinený neuposlúchol a pohol sa s vozidlom smerom na poškodeného práp. K. K., ktorý uskočil a vystrelil 1 varovný výstrel do vzduchu a z dôvodu, že obvinený ako vodič vozidla nereagoval ani na varovné výstrely, poškodený práp. K. K. použil donucovací prostriedok zbraň v zmysle § 61 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a vystrelil 11 výstrelov na kolesá unikajúceho vozidla, ktoré výstrelmi zasiahol, avšak obvinený svojím vozidlom za opätovného prenasledovania vozidla policajnej hliadky PMJ pokračoval v jazde po ceste 1/68 v smere na obec Šarišské Michaľany a na križovatke cesty vedúcej k areálu spoločnosti D., D., odbočil vľavo smerom k tomuto areálu, avšak ešte pred vchodom do areálu odbočil vpravo na kamenistú cestu, po prejdení 200 metrov vozidlo zastavil a z dôvodu toho, že na výzvy policajnej hliadky na vystúpenie z vozidla nereagoval, ho policajná hliadka za použitia donucovacích prostriedkov hmatov, chvatov a kopov podľa § 51 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vybrala z vozidla, pričom poškodený práp. K. K. v dôsledku konania obvineného neutrpel žiadne zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, práceneschopnosť a ani liečenie, pričom obvinený bol následne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, ktorej sa v čase o 00:46 hod. dobrovoľne podrobil prístrojom H. 6020 G. E. H. s pozitívnym výsledkom 1,22 mg/L, čo je v prepočte 2,54 promile, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d), § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za uvedený skutok obžalovanému súd uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky.
Podľa § 65 ods. 1 Tr. zákona trest vyhostenia na 4 roky.
Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podali odvolania obžalovaný, a to proti všetkým výrokom o treste, ako aj prokurátor, a to proti výroku o treste zákazu činnosti a treste vyhostenia.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 01.09.2025. Namietal, že považuje trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov v I. NVS za neprimerane prísny. Už v konaní o dohode o vine a treste prokurátor navrhoval podmienečný trest odňatia slobody, avšak keďže na tento návrh nereflektoval a zároveň nebola vyriešená otázka vrátenia vozidla, ktorú prokuratúra navrhla vyriešiť v konaní o zhabaní veci, konanie o dohode o vine a treste nebolo úspešné. V konaní pred súdom vyhlásenie o vine zakladalo možnosť mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení viny na hlavnom pojednávaní, môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Keďže trestná sadzba je 3 až 8 rokov, súd mohol spodnú hranicu trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu, teda až na 2 roky. Na túto možnosť však súd v rozhodnutí vôbec nereflektoval a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, preto z jeho pohľadu vyhlásenie o vine nemalo vo vzťahu k nemu žiaden praktický význam. On doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, nebol vo výkone trestu odňatia slobody a nemožno ho ani považovať za osobu s kriminálnym spôsobom života. Súhrn všetkých uvádzaných okolností, priznanie viny, úprimná ľútosť, ospravedlnenie poškodeným, absencia škodlivého následku a doterajší riadny spôsob života, zakladá plne odôvodnený priestor na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Je nesporné, že pri skutku nedošlo k žiadnemu škodlivému následku, zasahujúci policajti neutrpeli žiadnu ujmu na zdraví, ani na majetku a poškodení si neuplatnili žiadnu škodu. Skutok sa odohral v nočných hodinách, za obmedzenej cestnej premávky, na okraji obce, bez prítomnosti okoloidúcich osôb. Preto súd nesprávne vyhodnotil možnosť potenciálne ohroziť aj náhodných okoloidúcich, príp. spôsobiť nenapraviteľný následok. Opakovane poukázal na viaceré poľahčujúce okolnosti, a to pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov, napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku. S prihliadnutím na uvedené považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne za neprimerane prísny, a preto žiada, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, primeraný trest zákazu činnosti a primeraný trest vyhostenia.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.09.2025. Namietal, že pri zohľadnení toho, že obžalovaný bol relatívne krátko predtým, v máji 2024, priestupkovo postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu, a napriek tomu vo februári 2025 znova jazdil pod vplyvom alkoholu, považuje uloženie trestu zákazu činnosti len blízko dolnej hranice trestnej sadzby za neprimerane mierne a nenaplňujúce zákonom sledovaný účel ukladania trestov. Rovnako, vzhľadom na motívy trestnej činnosti obžalovaného, nemožno vôbec vylúčiť, že tieto motívy sa skôr, či neskôr zopakujú, preto má za to, že uloženie trestu vyhostenia na dobu 4 rokov je neprimerane nízke a nezabezpečí účinnú ochranu spoločnosti a verejných činiteľov pri výkone svojich zákonných povinností a oprávnení. Naviac, pokiaľ bude obžalovanému právoplatne uložený trest vyhostenia na dobu 4 rokov a trest zákazu činnosti ostane uložený na 3 roky, pričom tento je teritoriálnej povahy a je účinný len na území SR, takýto trest zákazu činnosti tak bude prakticky obsoletný, pretože bude bežať v čase, keď bude obžalovaný vyhostený. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti o uložení trestu zákazu činnosti a trestu vyhostenia, a aby krajský súd vrátil v tejto časti vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, alebo aby sám o uložení prísnejších týchto dvoch trestov rozhodol.
Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné nie je. Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo žalovaných skutkov, a preto ho uznal za vinného tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku, pretože nemal pochybnosti o jeho vine a vykonal dokazovanie len k výroku o treste. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, pričom skutočnosti k osobe obžalovaného by odôvodňovali uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, avšak okolnosti prípadu to neodôvodňujú. Ide najmä o skutočnosť, že obžalovaný dvakrát nerešpektoval výzvy zasahujúcich policajtov a dvakrát svojím autom pohol v ich smere a len včasnou reakciou a šikovnosťou práp. K. K., ktorý včas uskočil, obžalovaný nespôsobil žiaden nenapraviteľný následok. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že celkovo padlo devätnásť výstrelov, ktoré potencionálne mohli
ohroziť život a zdravie poškodeného, ako aj zasahujúcich policajtov, prípadne náhodných okoloidúcich. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti. Pri vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností mal súd za to, že na obžalovaného je potrebné vplývať uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Pre výkon tohto trestu súd zaradil obžalovaného, ako doposiaľ neodsúdeného, do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov, ako aj trest vyhostenia ako cudzincovi, ktorý nie je občanom členského štátu Európskej únie na dobu 4 rokov, pretože nezistil prekážky v zmysle § 65 ods. 2 Tr. zákona.
Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu, konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2025, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadreniach prokurátora a obhajcu prijaté súdom s tým, že sa vykoná dokazovanie iba v súvislosti s výrokom o treste.
Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní predloženého spisu, odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci boli podané odvolania obžalovaným i prokurátorom len proti výroku o treste, odvolací súd preskúmal len tento odvolaniami napadnutý výrok.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkové podstaty žalovaných trestných činov.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. zákona, že čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keď sa dozvedel o tragickej smrti svojho priateľa a § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, pričom súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že viedol pred spáchaním činu riadny život, pretože hoci doposiaľ nespáchal žiaden trestný čin, spáchanie šiestich priestupkov, z toho jeden závažný, na úseku cestnej premávky za posledné tri roky, nemožno považovať za vedenie riadneho života. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov.
Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že poľahčujúce okolnosti a priťažujúca okolnosť, ktoré sú síce uvedené v odôvodnení rozsudku, nenašli svoj odraz vo výroku o treste napadnutého rozsudku. K uvedenému krajský súd ešte dodáva, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona spočíva v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a o jeho úprimnom oľutovaní a nie vo vedení riadneho života, nakoľko vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu je subsumované pod poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona.
Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste konštatuje, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na nápravu obžalovaného a jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude potrebné tomuto ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, a to z dôvodu, že obžalovaný jednak spáchal viacero trestných činov, ako aj s poukazom na okolnosti ich spáchania, keď viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti, napriek uloženému zákazu činnosti, pričom týmto motorovým vozidlom, po tom, čo nerešpektoval výzvy príslušníkov PZ, vozidlo otočil a pohol ním na poškodeného práp. K. K. a následne policajnej hliadke unikal, kde k jeho zastaveniu musel byť použitý donucovací prostriedok,
zbraň, a až po opakovaných výstreloch toto vozidlo zastavil, kde ho policajná hliadka za použitia donucovacích prostriedkov musela vytiahnuť z vozidla, pričom aj keď obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v tejto má uvedených šesť záznamov, vo všetkých prípadoch ide o priestupky na úseku cestnej premávky, z toho v jednom prípade ide o závažný priestupok, keď viedol vozidlo po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, za čo mu bola uložená pokuta 600,- eur a zákaz činnosti na 12 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že k trestnému činu došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla, mal aj odvolací súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest zákazu činnosti a vzhľadom na to, že obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej by bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, je potrebné mu uložiť aj trest vyhostenia, pričom v súvislosti s uvedeným sa krajský súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že obžalovanému je potrebné ukladať trest zákazu činnosti, ako aj trest vyhostenia v dolnej polovici trestnej sadzby, a to vo výmerách, ako mu tieto tresty boli uložené súdom prvého stupňa.
Krajský súd sa však nestotožnil s výmerou nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému súdom prvého stupňa, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, a to s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2025 urobil vyhlásenie o vine, čo samo osebe v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zákona umožňuje ukladať trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov, s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, a v registri priestupkov má síce evidovaných 6 záznamov, avšak ide o priestupky na úseku cestnej premávky, aj keď jeden závažný, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda vo výmere 2 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Uvedený trest, spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 3 roky, ako aj trestom vyhostenia na 4 roky krajský súd považuje za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.
Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že obžalovanému je potrebné ukladať prísnejšie trest zákazu činnosti, nakoľko v máji 2024 bol postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu, a pokiaľ mu bude právoplatne uložený trest vyhostenia na dobu 4 rokov, trest zákazu činnosti na 3 roky sa stane obsolétny, pretože bude bežať čase, keď bude obžalovaný vyhostený, krajský súd v súhrne udáva, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov za trestný čin spojený s vedením motorového vozidla, ktorý by odôvodňoval ukladanie trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, ako mu bol uložený a zároveň neboli splnené ani podmienky ukladania trestu zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 3, 4 alebo 5 Tr. zákona.
Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, poukazujúcej na skutočnosť, že vzhľadom na motívy trestnej činnosti obžalovaného nemožno vylúčiť, že tieto motívy sa skôr, či neskôr zopakujú, preto trest vyhostenia na dobu 4 rokov je neprimerane nízky a nezabezpečí účinnú ochranu spoločnosti a verejných činiteľov pri výkone ich činnosti a povinnosti, krajský súd udáva, že obžalovanému bol uložený trest vyhostenia v tretine trestnej sadzby, čo vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nemá v registri trestov žiaden záznam a v registri priestupkov má celkovo šesť záznamov, ale iba za priestupky na úseku cestnej premávky, aj keď jeden závažný, neodôvodňuje ukladanie trestu vyhostenia vo vyššej výmere, ako mu bol uložený a tvrdenie prokurátora o tom, že nemožno vylúčiť, že motívy konania obžalovaného sa skôr, či neskôr zopakujú, sú len v hypotetickej rovine.
To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako čiastočne dôvodné, odvolanie prokurátora ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.