Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_80CbZm-6-2025.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Subarea
80CbZm/6/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: J&T Mezzanine, a.s., so sídlom: Sokolovská 700/113a, Karlín, Praha, Česká republika, IČO: 066 05 991, zastúpeného: SEDLÁČEK, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom: Mostová 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 018 128, proti odporcovi: G. I., U.. X. G. XXXX, R.: U. E. XXXX/X, R. - E. G., o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava III 25. septembra 2025 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva:
- k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve odporcu, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres R. B., obec R. - E. G., katastrálne územie E. G.: byt č. X-E., nachádzajúci sa na - X E. bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/X, druh stavby: bytový dom, vchod číslo V. X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 a k tomuto bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 6573/126196; byt č. 2, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/X, druh stavby: bytový dom, vchod číslo V. X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 a k tomuto bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4292/126196; a byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/X, druh stavby: bytový dom, vchod číslo V. X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 a k tomuto bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7413/126196;
- k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manželky: M. I., A.. E., nar. X. K. XXXX, bytom U. E. XXXX/X, R. - E. G., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pre okres E., obec Š. T., katastrálne územie Š. T.: pozemky - parcely reg. „C“ parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 46 m2, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 522 m2 a parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2 a stavba súp. č. XXX - rekreačný dom, postavená na pozemku parc. č. XXXXX/XX;
- k obchodnému podielu odporcu v spoločnosti ORTOKLINIK s. r. o., so sídlom Cukrová 6, 811 08 Bratislava - m. č. Staré Mesto, IČO: 35 762 195, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 18681/B, ktorý je vo výške 100%, zodpovedá peňažnému vkladu
v sume 6.640,- eur do základného imania spoločnosti ORTOKLINIK s. r. o. vo výške 6.640,- eur a je splatený v celom rozsahu;
- k obchodnému podielu odporcu v spoločnosti Netart s.r.o., so sídlom Cukrová 6, 811 08 Bratislava - m. č. Staré Mesto, IČO: 46 076 476, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 73593/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu v sume 4.250,- eur do základného imania spoločnosti Netart s.r.o. vo výške 5.000,- eur a je splatený v celom rozsahu;
- k obchodnému podielu odporcu v spoločnosti MODENA TO, s.r.o., so sídlom Cukrová 6, 811 08 Bratislava - m. č. Staré Mesto, IČO: 46 295 925, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 74911/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu v sume 2.550,- eur do základného imania spoločnosti Netart s.r.o. vo výške 5.000,- eur a je splatený v celom rozsahu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v celkovej výške 13.389.196,39 eura s príslušenstvom.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ je majiteľom vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“, vystavenej v Bratislave, 26. mája 2022, spoločnosťou Abalex s.r.o. a avalovanej odporcom na zmenkovú sumu 13.389.136,39 eura, splatnej v Prahe, 22. septembra 2025. Uvedená zmenka, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, zabezpečovala všetky peňažné pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti Abalex s.r.o., ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy o úveroch z 19. mája 2022, v znení dodatku č. 1 z 27. februára 2023, dodatku č. 2 z 3. augusta 2023, dodatku č. 3 z 20. novembra 2023, dodatku č. 4 z 18. decembra 2023, dodatku č. 5 z 20. januára 2025 a dodatku č. 6 zo 7.apríla 2025, uzatvorenou medzi spoločnosťou J&T BANKA, a.s., ako seniorným veriteľom a agentom, navrhovateľom, ako pôvodným veriteľom a agentom pre zabezpečenie a spoločnosťou Abalex s.r.o., ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie zabezpečených úverov spoločnosti Abalex s.r.o. ako dlžníkovi.
3. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
11. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
12. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť (dočasnosť), potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností je povinnosťou navrhovateľa súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Civilný sporový poriadok (v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP v spojení s § 343 ods. 1 CSP) v tomto smere ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva už v čase podania návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nepripojenie dôkazov (listín), ktorými navrhovateľ osvedčuje danosť predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aplikuje sa tu striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh (k tomu pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1110).
14. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie danosti nároku navrhovateľa. Vo vzťahu k splneniu tohoto predpokladu je potrebné, aby hodnoverné osvedčenie nároku viedlo k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní vo veci samej je vyššia, než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 3. augusta 2018 sp. zn. 23Co/146/2018). V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. novembra 2022, podľa ktorého je predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana.
Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Osamotený odkaz na budúce riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, a preto zákonom predpokladaným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 10. januára 2014, sp. zn. 8Co/698/2013).
15. V prejednávanej veci bola súdu predložená fotokópia zmenky, na zabezpečenie nároku z ktorej navrhuje navrhovateľ zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam a obchodným podielom vo vlastníctve odporcu. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale práve v samotnej zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2022, č. k. 3CoZm/10/2022-187). Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa zmenky možno odvodiť z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. K legitimácii majiteľa zmenky na výkon práv zo zmenky je nevyhnutné, aby zmenkou disponoval a zároveň bol ako remitent na zmenke označený (v prípade, že práva zo zmenky vykonáva jej prvý majiteľ), prípadne svoje právo preukáže nepretržitým radom indosamentov. V konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej, ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Navrhovateľ súdu síce tvrdil existenciu nespornej splatnej peňažnej pohľadávky zo zmenky vo výške 13.389.196,39 eura voči odporcovi, ako zmenkovému ručiteľovi, avšak toto tvrdenie osvedčoval výlučne fotokópiou predmetnej zmenky. Vychádzajúc z obsahu návrhu, z listinných dôkazov založených v spise a zároveň z vyššie uvedeného, má súd za to, že predbežná ochrana nároku navrhovateľa by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, keďže navrhovateľ hodnoverne neosvedčil danosť svojho nároku. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku svedčiacemu navrhovateľovi proti odporcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Na základe uvedeného súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, že ho zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, bez toho, aby sa súd bližšie zaoberal naplnením ďalších predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.