Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1S-20-2025.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Subarea
1S/20/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., B., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. X, XXX XX G., právne zastúpený: AK Slebodnik, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Žriedlova 13, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05967/2025-16.1.2.-005 zo dňa 01.04.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 28.04.2025 doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05967/2025-16.1.2.-005 zo dňa 01.04.2025, ktorým žalovaný rozhodol v odvolacom konaní vo veci preskúmania rozhodnutia mesta Košice, pracovisko Košice – Juh, č. MK/A/2024/04120-45/IV/KRV,TOM zo dňa 30.09.2024 o povolenie odstránenia časti stavby. Žalovaný napadnutým rozhodnutím sa stotožnil s rozhodnutím mesta Košice, pracovisko Košice – Juh, zamietol odvolanie odvolateľa, a toto rozhodnutie potvrdil.
2. Žalobca v rámci správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu podľa § 185 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), dôvodiac, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe hrozí žalobcovi závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a značná finančná škoda. Toto svoje tvrdenie žalobca preukázal znaleckým posudkom č. 2/2024 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že oddelenie pásového základu štítovej steny od základov priečelí a vnútorného pozdĺžneho múru môže zásadne zmeniť statiku stavby vo vlastníctve žalobcu. Spojené domy na Lichardovej ulici tvoria podľa vyjadrenia Magistrátu mesta Košice súvislú stavbu dvojdomu v radovej zástavbe. Dotknuté stavby dvojdomu boli spojené strechou a spoločnou nosnou konštrukciou, ktorá je postavená na spoločnej hranici pozemkov, pričom medzi nimi nie je žiadna správne realizovaná dilatačná medzera. Preto pri odstraňovaní časti dvojdomu môže podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k ohrozeniu stability druhej časti dvojdomu. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý súdu predložil žalobca, oddelením pásového základu štítovej steny od základov priečelí nie je možné tak, ako to navrhuje žiadateľ stavby. Pred začatím búracích prác je podľa názoru žalobcu nevyhnutné zaistiť statické zaistenie nosných konštrukcií keďže žalobca býva priamo v druhej časti dvojdomu, a tým má obavu o svoju nehnuteľnosť, život a zdravie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na už vzniknutú škodu na svojom majetku, ktorej náhrada mu bola priznaná rozsudkom Mestského súdu Košice. Žalobca uviedol, že znalecký posudok č. 26/2021 v odbore stavebníctvo potvrdzuje aj príčinnú súvislosť vzniknutých škôd na majetku žalobcu v dôsledku prác realizovaných vlastníkom zvyšnej časti dvojdomu. Žalobca preto uviedol, že je preukázané, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, značná finančná škoda a vážny nenapraviteľný následok na stavbe vo vlastníctve žalobcu. Súčasne nie je priznanie odkladného účinku v rozpore
s verejným záujmom, pretože sa neznemožní odstránenie stavby žiadateľmi, len sa oddiali jej výkon. Záverom preto žalobca žiadal správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok tak, ako to žalobca uviedol vyššie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zhrnul doterajší skutkový a právny stav a uviedol, že si je vedomý, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia, avšak žalovanému je známy aktuálny stav, ktorý je taký, že susedná časť dvojdomu bola medzičasom odstránená a súčasný stav podľa vyjadrenia žalovaného potvrdzuje, že sa neprejavili žiadne predpokladané škody, ktoré uvádzal žalobca vo svojom návrhu. Aj keď síce táto skutočnosť nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia, ide o podstatnú zmenu okolností, ktorá odstraňuje dôvod sporu a je významná aj pre posúdenie námietok žalobcu. V kontexte uvedeného sa preto podľa názoru žalovaného javí požiadavka žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodná. Keďže predmetná stavba už bola odstránená, je podľa žalovaného zjavné, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by nasvedčovali existencii hrozby závažnej ujmy či finančnej škody, na základe ktorých by bolo možné priznať žalobe odkladný účinok. Záverom preto žalovaný žiadal správny súd, aby návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
8. Správny súd na účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby posúdil vec z pohľadu existencie zákonných dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP vzal do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a zohľadnil tiež mieru, akou napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by malo mať len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k návrhu žalobcu sa uplatňuje dispozičná zásada, t. j. dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej, no reálnej ujmy. Táto tvrdená hrozba musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len hypotetické tvrdenie o existencii možnej škody.
9. Správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
12. V kontexte skutočností uvádzaných žalobcami správny súd uvádza, že aj v prípadoch, ak je vo veci jednou z nosných otázok ochrana vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby žalobca v návrhu primerane zdôvodnil aké konkrétne nebezpečenstvo závažného a nenávratného poškodenia jeho vlastníckeho práva hrozí v prípade, ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok.
13. Pri posudzovaní hrozby závažnej ujmy, finančnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku správny súd konfrontoval žalobcu s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení k odkladnému účinku správnej žaloby, kde žalovaný výslovne uviedol, že vo veci došlo medzičasom k odstráneniu (zbúraniu) časti dvojdomu žiadateľmi a súčasný stav potvrdzuje, že sa neprejavili predpokladané škody uvádzané žalobcom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Preto správny súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu výzvu na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam žalovaného. Právny zástupca žalobcu reagoval podaním zo dňa 13.10.2025 doručeným správnemu súdu toho istého dňa kde právny zástupca žalobcu uviedol, že mu nie je známe na základe akých skutočností žalovaný pozná aktuálny skutkový stav. Žalobca rovnako spochybnil vedomosť žalovaného o rozsahu spôsobených škôd, ku ktorým došlo pri asanácii časti dvojdomu, pretože žalobca žiadal 09.10.2025 stavebný úrad o potvrdenie o ukončení asanácie stavby, ktoré mu avšak do dnešného dňa nebolo doručené. Žalobca ďalej poukázal na predošlé argumenty, ktoré už uviedol aj v správnej žalobe. Žalobca preto zhrnul, že odstránenie stavby môže mať vplyv na stabilitu, funkčnosť a ochranu stavby a podľa vyjadrenia statika po zbúraní stavby môže dôjsť k zrúteniu jej podstatnej časti. Podľa názoru žalobcu je len otázkou času kedy sa obvodová stena celá zrúti, preto tieto skutočnosti predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy. Žalobca opätovne poukázal aj na rozsudok Mestského súdu Košice, ktorým mu bola priznaná náhrada škody za doterajšie stavebné práce. Záverom preto žalobca zotrval na svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal správny súd, aby tomuto návrhu vyhovel a priznal správnej žalobe odkladný účinok.
14. Správny súd reagujúc na tvrdenia žalobcu uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení k tvrdeniu žalovaného o už zrealizovanom odstránení predmetnej stavby túto skutočnosť nijakým spôsobom nepoprel, dokonca sa s touto skutočnosťou stotožnil a vo svojom vyjadrení už poukazoval iba na hypotetické následky, ktoré môžu nastať po zbúraní stavby, ako napr. oslabenie statiky stavby, zrútenie deliacej obvodovej steny a pod. V kontexte týchto skutočností správny súd uvádza, že predmetom priznania odkladného účinku správnej žaloby nie je odvrátiť následnú možnú (hypotetickú) škodu, resp. hrozbu hroziacu na stavbe po jej zbúraní, ale účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je odvrátiť samotné zbúranie stavby, o ktorom rozhodol správny orgán a ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Keďže k tomuto zbúraniu stavby už došlo, preto aj samotný odkladný účinok správnej žaloby nedáva v tomto smere zmysel. Tu sa správny súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného keď uviedol, že aktuálne už neexistuje bezprostredne hroziaca ujma tak, ako to uvádza žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorú by mohol odkladný účinok odvrátiť a jeho priznanie správnej žalobe by nemalo reálny účinok a neviedlo by k obnoveniu stavu pred výkonom rozhodnutia.
15. V prejednávanej veci preto žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného
dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).