Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Sas/20/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RAYA – GROUP, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 50 096 508, právne zastúpeného: InLaw, s.r.o., AK so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 716 979, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: A./B. zo dňa 2. júna 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 23. júla 2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 23. júla 2025 (ďalej ako „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, číslo: A./B. zo dňa 2. júna 2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného číslo: A./C., číslo záznamu: XXXX/XXXXX zo dňa 4. marca 2025 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre žalobcu na základe ustanovenia a ods. 2 písm. b) službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o službách zamestnanosti“), z dôvodu nezaslania správy o vykonávaní činnosti za rok 2023 do zákonom stanoveného termínu 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

2. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že v dôsledku zrušenia povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (ďalej aj ako „povolenie“) bude žalobca nútený k ukončeniu všetkých pracovných pomerov so zamestnancami a k uspokojeniu nárokov zamestnancov i zmluvných partnerov žalobcu z toho vyplývajúcich, ako aj ku faktickému ukončeniu podnikania v tejto oblasti, a to minimálne po dobu 3 rokov, pretože nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (ďalej aj ako „ADZ“) možno udeliť najskôr po uplynutí 3 rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia. Z uvedených dôvodov preto napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia žalovaného považoval žalobca za likvidačné, hrozí závažná ujma na právach zamestnancov žalobcu a súčasne žalobcovi aj užívateľským zamestnávateľom hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda, nakoľko na základe zrušeného povolenia nebude môcť žalobca ďalej vykonávať po zákonom stanovenú dobu podnikateľskú činnosť na základe povolenia. Poukázal, že napádaným rozhodnutím bolo zo strany žalovaného zasiahnuté do jeho ústavne garantovaného práva na podnikanie podľa . Žalobca bol súčasne toho názoru, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak je na prospech v tom zmysle, že zákon o službách zamestnanosti vrátane vykonávania činnosti ADZ na základe príslušného povolenia má slúžiť najmä na podporu a zlepšovanie dostupnosti zamestnania a zamestnávania na Slovensku.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 10. septembra 2025. Bol toho názoru, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobe na základe dôvodov uvedených žalobcom nie je opodstatnený, keďže vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nie je jediným predmetom činnosti podnikania žalobcu. Priznaním odkladného účinku žaloby by naopak podľa žalovaného došlo k nerovnému prístupu voči ostatným spoločnostiam, ktorým bolo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo sankčných dôvodov zrušené, v dôsledku čoho tieto agentúry závažnú ujmu na majetku utrpeli.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa je primárne naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: (i) hrozba následku závažnej ujmy, (ii) hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, (iii) hrozba následku ujmy na životnom prostredí, prípadne (iv) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba niektorého z týchto následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami, a zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku teda musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: III.ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň

pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že zamestnáva zamestnancov, ktorí sú dočasne pridelení k užívateľským zamestnávateľom, pričom v dôsledku zrušenia povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, by došlo k predčasnému ukončeniu zmluvných vzťahov s pridelenými zamestnancami a užívateľskými zamestnávateľmi. Ako bezprostredný následok takéhoto predčasného ukončenia uvedených zmluvných vzťahov má žalobcovi ako aj užívateľským zamestnávateľom hroziť závažná ujma, resp. finančná škoda, nakoľko na základe zrušeného povolenia nebude môcť ďalej po zákonnú dobu vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobcove tvrdenia však správny súd považuje za príliš všeobecné a navyše neboli podložené relevantnými dôkazmi. Žalobca napríklad žiadnym spôsobom neuviedol, ani nepreukázal, či vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania je jeho hlavným predmetom činnosti (žalobca má v predmete podnikania viaceré činnosti), koľko mal pridelených zamestnancov, s koľkými užívateľskými zamestnávateľmi mal uzavreté zmluvy, príp. aké mal zisky z tejto činnosti, o ktoré by následným nevykonávaním agentúrnej činnosti prišiel, a pod. Správny súd teda nemal zo strany žalobcu riadne poskytnuté relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohol individuálne vyhodnotiť vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

14. Ako už bolo spomenuté vyššie, nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu zisťoval resp. vyhľadával dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný vymedziť konkrétny dôvod pre priznanie odkladného účinku a uviesť skutkové okolnosti s ním spojené a tieto zodpovedajúcim spôsobom preukázať. Správny súd v predmetnej veci nemal za preukázané (ani osvedčené), že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu (hroziaca závažná ujma, značná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné.

16. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [/ ].