Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: T. S., U. Č.. XX, XXX XX B., nar. XX. R. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 18. marca 2021 vo veciach sociálnych podľa , sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2021, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2020 a žiadal vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie Sociálnej poisťovni ústredie.

Administratívne konanie

2. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 4. novembra 2020 vyplýva, že zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 2. októbra 2020 o zvýšenie invalidného dôchodku, s poukazom na . o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu o 50%. Vychádzala z odborného posudku o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 27. novembra 2020, ktorým bol posúdený zdravotný stav žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sociálna poisťovňa - ústredie k rozhodnutiu pripojila lekársky posudok, odborný posudok o invalidite zo dňa 27. novembra 2020 s odporúčaním na vykonávanie pracovného zaradenia skladník, s obmedzením vykonávania práce bez fyzickej námahy a nosenia a dvíhania bremien.

3. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu žalovanej podal odvolanie, v ktorom poukázal na zhoršený zdravotný stav, ktorý mu znemožňuje vykonávať doterajšiu prácu skladníka a uplatniť sa na trhu práce. Žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu, prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a priznať zvýšenie invalidného dôchodku. K odvolaniu nepripojil nové zdravotné správy.

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2021 žalovaný - generálny riaditeľ žalovanej podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 4. novembra 2020, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovanej. Záväzným podkladom pre rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej boli posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, podľa ktorých žalobca je naďalej invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Uvedené bolo potvrdené posudkovými závermi posudkových lekárov v predmetnej veci, odbornými lekárskymi posudkami zo dňa 27. októbra 2020 a 15. januára 2021. Generálny riaditeľ žalovanej odkázal na zaradenie žalobcu podľa prílohy 4 zákona o Sociálnom poistení do kapitoly IX. Choroby obehovej sústavy, oddiel A, Srdcové choroby, položky 8, stavy po srdcových operáciách angioplastike, písm. V - stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení s mierou neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Konštatoval tiež, že žalobca je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, poukázal na ust. , podľa ktorého sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú a podľa v znení , určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolacom konaní sa podľa žalovaného posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi aj žalovaný pripojil k rozhodnutiu Posudok o zdravotnom stave žalobcu zo dňa 15. januára 2021, v ktorom sa podľa neho zohľadnila a vzala do úvahy prepúšťacia správa z hospitalizácie od 26. februára do 27. februára 2020, kardiologické vyšetrenie na oddelení arytmii a koronárna jednotka Cinre sr., Bratislava, kardiologické vyšetrenie Topcare s.r.o., od 26. apríla 2020 a 30. júna 2020, neurologické vyšetrenia z roku 2000, rehabilitačné vyšetrenie z 28. augusta 2020 aj urologické vyšetrenie. Podrobne sa tak podľa žalovaného vyjadrili odborní lekári ku všetkým zdravotným postihnutiam žalobcu, a na tomto základe sa dospelo záveru, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení žalobcovi nepatrí. Žalovaný zotrval na záveroch uvedených posudkov dostupných do 22. januára 2021, v rámci ktorého rozhodovania mal k dispozícii uvedené lekárske správy z obdobia od 26. januára 2020 do 28. októbra 2020 a tieto citoval na str. ods. 3 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory a sú v nich zohľadnené všetky zdravotné postihnutia žalobcu. Pretože žalobca neuviedol v odvolaní konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere. Žalovaný uzavrel, že pokladá označené posudky posudkových lekárov za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Napokon odkázal na o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Označil závery žalobcu za subjektívne presvedčenie o jeho zdravotnom stave a postihnutí vo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a odkázal na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, ktorí dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodli sa na závere, že je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %.

I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal prešetrenia rozhodnutí a postupu Sociálnej poisťovne ústredie a žalovaného. Označil za nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 4. novembra 2020 pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a namietal postup a rozhodovanie žalovaného, ktorý svojim rozhodnutím

o jeho odvolaní ustálil jeho zdravotné obmedzenie výkonu pracovnej činnosti na 50%, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Je presvedčený o tom, že závažnosť jeho zdravotných problémov odôvodňuje, vyššiu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uviedol, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne v posudku nijako neodôvodnila, prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve na 50 % a nie na úrovni nad 50 %. Poukázal na to, že posúdenie jeho zdravotného stavu v konaní o jeho odvolaní bolo vykonané v jeho neprítomnosti, čo považuje za nedostačujúce pre skutočné zistenie jeho zdravotného stavu. Žalobca označil i napadnuté rozhodnutie žalovanej za nezodpovedajúce jeho zdravotnému stavu, záverov posudkov a vyjadrení a odporúčaní jeho ošetrujúcich lekárov. Podľa žalobcu žalované správne orgány nepostupovali v súlade so zásadou, že zdravotný stav v čase rozhodovania orgánov verejnej správy je podstatnou skutočnosťou pri vydávaní ich rozhodnutí a na tomto základe rozhodli o žiadosti žalobcu nezákonne. Žalobca tvrdil, že jeho zdravotný stav má zhoršujúcu tendenciu, poukázal na lekárske správy zo dňa 11. januára 2021, 10. februára 2021, 17. marca 2021 a 22. februára 2021, ktoré pripojil. V závere odôvodnenia citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 78/1967 a namietal, že postupom Sociálnej poisťovne mu bol nesprávne stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý zjavne nekorešponduje s jeho skutočným zdravotným stavom a vylučuje jeho ďalšie uplatnenie na trhu práce.

6. Vo vyjadrení z 26. apríla 2021 žalovaný k správnej žalobe uviedol, že ju pokladá za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré mal správny orgán prvého stupňa k dispozícii pri vydávaní svojho rozhodnutia. K tomu, že nebol posudzovaný po osobnom kontakte a vyšetrení žalovaný uviedol, že § 153 ods. 5 a § 153 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení ustanovujú, že lekárska posudková činnosť je vykonávaná posudkovým lekárom Sociálneho poistenia pobočky a ústredia za osobnej účasti poistenca a podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec požiada. Uviedol, že podľa § 293e a u/ Zákona o Sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 zákona o Sociálnom poistení neuplatňujú, pre tento dôvod žalovaný správny orgán nevyšetril osobne žalobcu pred rozhodnutím vo veci. Mal za to, že žalobca do vydania rozhodnutí, teda k 22. januáru 2021, nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by bol žalovaný správny orgán, alebo správny orgán prvého stupňa opomenul vyhodnotiť. Uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, sú totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní, podanom proti rozhodnutiu žalovanej ústredie. Odkázal na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, ktorý dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodli sa na závere, že je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Pretože žalobca neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere. Žalovaný pokladá označené posudky posudkových lekárov za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v , odkazujúc na o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný zdôraznil, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Konštatoval, že preto nepatrí do kompetencie ktoréhokoľvek, hoci aj odborného lekára, či a v akej miere zdravotný stav podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí iba lekárovi, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, a ktorý je povinný posudzovať invaliditu v intenciách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. marca 2019, č. k. ). Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke žalobcu, že pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia neboli zohľadnené všetky jej diagnózy je podľa žalovaného nedôvodná žalovaný uviedol, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,

dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa žalovaného nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Posudkoví lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Podotkol, že podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Preto postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené a žalobca v replike 20. mája 2021 zopakoval žalobné dôvody správnej žaloby a oznámil, že 9. júna 2021 sa má podrobiť odbornému kardiologickému vyšetreniu, následne správu L.. T. U., kardiológa, odborného lekára žalobcu pripojil dňa 16. júna 2021. Neskôr doplnil aj jej správu z 13. decembra 2021, ktorú zaslal súdu dňa 7. januára 2022.

II. Právny názor správneho súdu

8. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa / písm. a/ , podľa oznámil v preskúmavanej veci vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v miestnosti č. 206, Krajského súdu v Košiciach, dňa 12. januára 2022 o 10,05 hod.. Po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a v priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu vyhlásil rozsudok, za účasti žalobcu, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2021 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu.

10. Správny súd pripomína, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 4. novembra 2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa §70 a § 71 zákona o sociálnom poistení rozhodla o žiadosti žalobcu o zvýšenie jeho invalidného dôchodku s odkazom na skutkové zistenia vyplývajúce z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia o invalidite zo dňa 27. októbra 2020. Z pripojených administratívnych spisov je správnemu súdu zrejmé, že výrok resp. záver odborného posudku o invalidite, je odborným stanoviskom lekára posudkovej komisie podstatným o závere či posudzovaná osoba, v tomto prípade žalobca je invalidná a v akom rozsahu. Žalobcovi bol pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 50%. Miera poklesu schopnosti posudzovaného žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola pôvodne stanovená na 50% podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 27. októbra 2020. Vychádzala z podkladov -lekárskych vyšetrení z odboru kardiológia, urológia, záverov z rehabilitačných vyšetrení a prepúšťacej správy z hospitalizácie. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2020 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne žalovaného vychádzajúc z celej zdravotnej dokumentácie zhodnotil rovnako s predchádzajúcimi posudkami, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách u žalobcovi stanovil rovnako na 50 %. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, možno zvýšiť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Žalovaný uzavrel, že sa u žalobcu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nezmenila.

11. Žalobca v žalobe odkazuje na zdravotné správy z roku 2021 (na čl. 3 až 8 súdneho spisu), ktoré žalobca pripojil k žalobe vo fotokópii a následne k svojej replike. Udáva na správu z 11. januára 2021 o následnú dokumentáciu, o jeho zdravotných vyšetreniach po vydaní napadnutých rozhodnutí.

12. Podľa ods. (2) písm. c/ Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa (2) písm. d/ , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. o.i. ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

Podľa ods. (1) , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ) pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa až f) a až k), rozhoduje podľa ,

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

13. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby, jej dôvodov a po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj napadnutých rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalobu ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc, že ju preskúmal neformálne / ods. (2) písm. c/ / a nezistil dôvody pre zrušenie posúdenia napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť ani pre hmotnoprávne ani pre procesné námietky žalobcu.

14. Správny súd v konaní preskúmavajúc rozhodnutia podľa súčasne konštatuje, že v správnych veciach správne súdy postupujú neformálne a posudzujú žalobu podľa dikcie , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a to postupom v zmysle , kedy v prípade že ide o preskúmanie správnej žaloby vo veciach sociálnych podanej fyzickou osobou kedy nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

15. Úlohou správneho súdu však nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ani nahrádzať jeho činnosť pri jeho rozhodovaní. Správny súd má povinnosť vziať za základ úvah o zákonnosti a správnosti rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa námietky žalobcu a ich relevantnosť podľa a , s prihliadnutím na svoju úlohu a to, poskytnúť ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu pred takým konaním a rozhodovaním orgánov verejnej správy, ktoré by jeho práva porušovali. S odkazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod. č. R 78/1967.

16. Správny súd v prvom rade konštatuje, že preskúmavanú vec hodnotil s prihliadnutím na skutkové zistenia na základe záverov z lekárskych správ a odborných posudkov o invalidite zo dňa 27. októbra

2020 a naposledy 15. januára 2021 a právny záver žalovaných orgánov verejnej správy vyjadrený v napadnutých rozhodnutiach. Lekársku správu o zdravotnom stave a Zápisnicu o pojednávaní vyhotovila Sociálna poisťovňa - ústredie prvotne s pripojením odborného posudku o invalidite vyhotovenú L.. Y. S., lekárka posudkového poistenia sociálnej poisťovne uviedla v tejto správe, že žalobca má obmedzenú spôsobilosť na výkon pracovnej činnosti v porovnaní pre kardiologické ochorenie, ktoré charakterizovala ako ťažké, ktoré obmedzuje zdravotné a spôsobuje zdravotné postihnutie žalobcovi v rozsahu 50% a zaradila ho do kapitoly IX. Choroby obehovej sústavy oddiel A, srdcovej choroby položka 8, stavy po srdcových operáciách, kardiovaskulárne operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po Coronárnej angioplastike, písm. b, stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení v rozmedzí 40 až 50% a určila maximálny rozsah zdravotného postihnutia 50% obmedzením zdravotného stavu žalobcu a jeho pracovnej schopnosti.

17. V zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa záverov odborných posudkov o invalidite pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý bol stanovený na 50% oproti zdravej fyzickej osobe a naďalej je invalidným.

18. Žalobca v správnej žalobe však namietal, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a uvádza aj iné zdravotné súvislosti s pripojením nielen zdravotných správ od kardiológa L.. T. U. v Kardiologickej ambulancii zo dňa 11. januára 2021, 10. februára 2021, 17. marca 2021 a 22. februára 2021, neskôr zo dňa 13. decembra 2021 (ktoré pripojil). Žalobca poukazoval i na rehabilitačnú kontrolu v Železničnej nemocnici v Košiciach zo dňa 17. marca 2021 a dňa 22. februára 2021, priložil lekárske správy z oblasti urológie a konštatoval svoj zhoršujúci sa zdravotný stav.

19. Správny súd konštatuje, že správy o vyšetrení a zdravotnom stave žalobcu z roku 2021, na ktoré žalobca odkazuje nepreukazujú, že by sa žalovaný nezaoberal niektorým zo zdravotných dôvodov alebo posúdení daných, existujúcich a žalovaným správnym orgánom predložených v čase vydávania rozhodnutia žalovaným dňa 22. januára 2021, a ani pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie 4. novembra 2020.

20. S odkazom, že podľa pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánov verejnej správy. Správny súd konštatuje, že nepochybne sa zdravotný stav ľudského organizmu vyvíja, zlepšuje, alebo najmä zhoršuje. Žalobcom predložené zdravotné správy, pripojené k žalobe boli vyhotovené po vydaní napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, v roku 2021, a tak neboli ani nemohli byť preto podkladom pre ich vydanie, ktoré tieto orgány tak nepoznali a tým neopomenuli.

21. Správny súd konštatuje, že žalobca predložil zdravotné správy, ktoré boli vydané po 22. januári 2021, ktoré neobsahovala zdravotná dokumentácia žalobcu, a každá nová zdravotná dokumentácia ako dôkaz zhoršujúceho zdravotného stavu je podkladom pre vydanie nového rozhodnutia, a je predpokladom nového preskúmania zdravotného stavu žalobcu v konaní novým odborným posudkom o invalidite.

22. Správny súd s ohľadom na ust. § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatuje, že lekárska posudková činnosť sa vykonáva posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky, alebo ústredia za účasti poistenca ak posudkový lekár neurčí inak. Podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy ako to poistenec, alebo poškodený požiada. Z obsahu administratívneho spisu, mal súd za preukázané, že lekárska správa z 15. januára 2021 v skutočnosti bola vydaná bez osobného prehliadnutia po zdravotnej stránke žalobcu. V tejto súvislosti však je potrebné odkázať na ust. , kedy v súvislosti s pandémiou COVID

- 19 toto ustanovenie v krízovej situácii ustanovuje, že ust. § 153 ods. 5 ZoSP veta za bodkočiarkou sa neuplatňuje, okrem iných ustanovení. Preto podmienka osobnej účasti žalobcu nie je zákonnou prekážkou, nie je podmienkou zákonnosti rozhodnutia, keďže ust. § 293 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že táto výhrada osobnej účasti žalobcu pri preskúmavaní jeho zdravotného stavu sa počas pandémie COVID-19 neuplatňovala.

23. Správny súd vyhodnotil rozhodnutie správnych orgánov ako zákonné. Dôvody uvedené v správnej žalobe žalobcu charakterizuje ako také, ktoré nesúviseli s posudzovaním zdravotného stavu žalobcu

ako fyzickej osoby v súvislosti s jeho žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku, vydaním oboch napadnutých rozhodnutí v dôsledku žalobcom označeného zhoršenia zdravotného stavu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové závery a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol podľa § 70 ods. 1, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým existenciou takého stupňa invalidity, teda stavom, kedy pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v spojení aj s iným ochorením spĺňajúcim kritéria § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Tento pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a následného zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných, vyšetrení a ich záverov, to všetko pred vydaných rozhodnutia. Napokon sa prihliada i na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. V prvom rade správny súd odkazuje na text zákona, podľa ktorého sa určuje samotná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa druh zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to so zreteľom i na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Pripomína sa, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú a pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Už Sociálna poisťovňa - ústredie k rozhodnutiu pripojila lekársky posudok, odborný posudok o invalidite zo dňa 27. novembra 2020 s odporúčaním na vykonávanie pracovného zaradenia skladník, s obmedzením vykonávania práce bez fyzickej námahy a nosenia a dvíhania bremien. Totožne posudok o invalidite žalovaného podaný posudkovým lekárom 15. januára 2021 konštatoval vhodnosť zamestnania ako skladník, s obmedzením vykonávania práce bez fyzickej námahy a nosenia a dvíhania bremien. Posudok tiež uvádza vo vzťahu k urologickému nálezu žalobcu, že bolesti driekovej a krčnej chrbtice nezapríčiňujú pokles jeho schopnosti v obmedzenej stanovenej miere vykonávať pracovnú činnosť a konštatoval, že po preliečení a rehabilitácii je stav v objektívnom klinickom náleze, pri miernom funkčnom postihnutí, bez známok dráždenia nervov a svalov a bez úbytku svalovej hmoty, s chôdzou v norme, stav posudkovo hodnotil záverom ako nevýznamný.

25. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zvýšenia invalidného dôchodku, teda konštatovania vyššej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny súd poukazuje na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u žalobcu je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru správneho súdu zohľadnili posudkoví lekári pobočky, ako aj ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 50 %.

26. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím, preto v konaní o jeho preskúmanie posudzuje, či rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a či orgány verejnej správy svoje zistenie presvedčivo odôvodnili. Správny súd sa tak pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

27. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, správny súd si nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca uviedol a hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako i závery odborných vyšetrení (kardiologické, traumatologické, neurochirurgické, chirurgické, psychiatrické, či iné), ktoré boli podkladom pre posudzovanie jeho invalidity, správny súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za nedostačujúce.

28. Preto správny súd konštatuje, že odborný posudok ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti, lebo o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať.

29. Správny súd zvýrazňuje, že orgány verejnej správy v čase svojho rozhodnutia posúdili zdravotný stav žalobcu vychádzajúc z odborných posudkov k momentu vydania ich rozhodnutí. Nové zdravotné správy vydané po vydané ich rozhodnutí môžu byť predmetom ďalšieho posudzovania vývoja zdravotného stavu žalobcu. Žalobca pripojil zdravotné posudky vydané v Kardiologickej ambulancii L.. T. U., zrejme na základe jeho vyšetrení a celkovej anamnézy po vydaní rozhodnutí orgánov verejnej správy a rovnako tak inú jeho zdravotnú dokumentáciu. Ide o podklady nové schopné v novom rozhodnutí žalovaných správnych orgánov privodiť zmenu v ich rozhodnutí pokiaľ ide o výšku miery obmedzenia pracovnej schopnosti žalobcu oproti iným zdravým fyzickým osobám.

30. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho zdravotný stav má zhoršujúcu tendenciu a poukazuje na lekárske správy z februára 2021, rehabilitačnú kontrolu Železničnej nemocnici v Košiciach zo dňa 17. marca 2021, takisto na kontrolu v Železničnej nemocnici v Košiciach dňa 22. februára 2021, tieto lekárske správy ani ich obsah neboli žalobcom uplatnené pred vydaním rozhodnutia. Ich predloženie nespôsobuje účinky, ktoré by po odbornej a právnej i obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery preskúmavaných rozhodnutí. Na tom sa nemení fakt, že predložené lekárske správy majú v novom konaní potenciál na dôvod na nové posúdenie zdravotného stavu žalobcu na základe jeho novej žiadosti.

31. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal podľa a nasl. . Žalobcovi trovy nepriznal v konaní nebol úspešný. Žalovanému trovy konania správny súd nepriznal, pretože ich podľa ako odôvodnené neuplatnil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.