Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sas-5-2024.pdf
PDF · 107.78 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sas/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.. 45, Lučenec 984 01, zast. JUDr. Ondrej Krempaský, so sídlom Račianska 66, Lučenec 984 03, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 615 124 6002 0 zo dňa 05.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 615 124 6002 0 zo dňa 05.06.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 20.12.2023 z dôvodu, že žalobca ku dňu 24.09.2023, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal 3698 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 10 rokov a 48 dní, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 09.05.2024, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie v prvostupňovom rozhodnutí nebrala do úvahy medzinárodný dohovor 128 a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu záver, že celková doba poistenia žalobcu 10 rokov a 48 dní, nie je správny. Žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku a obdobie trvania jeho služobného pomeru bolo 22 rokov a 30 dní. Celková doba dôchodkového poistenia je u žalobcu 32 rokov a 78 dní. Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore s ustanovením článku 33 dohovoru 128 a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rámci odvolania poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na podporu svojej argumentácie. Podľa žalobcu žiadny právny predpis a ani judikatúra neupravuje celkovú dobu poistenia u policajtov odlišne, keď u policajtov sa za celkovú dobu poistenia považuje aj doba, ktorá im bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Takýto postup Sociálnej poisťovne je podľa žalobcu v rozpore s princípmi právneho štátu. Podľa žalobcu tak neexistuje zákonný dôvod na postup Sociálnej poisťovne, keď bol žalobca preukázateľne poistený viac ako 15 rokov. Žalobca záverom uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za arbitrárne.
3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 615 124 6002 0 zo dňa 05.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu 31.12.2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom podľa potvrdenia finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bola žalobcovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba trvania služobného pomeru colníka od 01.12.1981 do 30.12.2003, teda celková započítaná doba trvania služobného pomeru bola 22 rokov a 30 dní. Zamestnanie - funkcia colník nebola v uvedenom období zaradená v rezortných zoznamoch I. a II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento mu bol priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebol na nárok na starobný dôchodok zhodnotená uvedená doba dôchodkového poistenia. K ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia do služby v I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať pre nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecnením názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K ostatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že právne názory v nich uvedené neboli doposiaľ zovšeobecnené, preto nejde o prezentovanú rozhodujúcu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných veciach. Záverom žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola posúdená správne a bolo o nej rozhodnuté v súlade so zákonom.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Výsluhovým dôchodcom, ktorí nie sú zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie, neberie žalovaný dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku na rozdiel od tých dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie. Napadnuté rozhodnutie a ani prvostupňové rozhodnutie nemá oporu v ustanovení § 274 zákona o sociálnom poistení, pričom uvedeným ustanovením sa nedá odôvodniť započítanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu je právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným v rozpore s § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nezodpovedá skutkovému stavu a ani listinným dôkazom. Celková doba dôchodkového poistenia žalobcu nebola posúdená správne, pričom celková doba dôchodkového poistenia žalobcu ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 32 rokov a 78 dní. Žalobca poukázal na celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol na podporu svojej argumentácie, ako aj rozhodnutí krajských súdov Slovenskej republiky, či Správneho súdu v Bratislave, Správneho súdu v Banskej Bystrici a Správneho súdu v Košiciach. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu je prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie arbitrárne.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.
7. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovaným preskúmané.
Replika žalovaného
8. V podanej replike žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je založená na rovnakých skutkových dôvodoch, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností, nemá žiadny právny význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ale účelom tohto ustanovenia je zachovať nárok na skorší odchod do dôchodku výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa žalobcu žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý si osvojil všetky krajské súdy. V ostatnom žalobca zotrváva na skutkových dôvodoch a právnej argumentácii, ktorú uviedol v podanej správnej žalobe.
9. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) podané nebolo.
10. Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2025 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní, nariadenom na deň 22.09.2025 a zároveň vyjadril súhlas, aby vo veci bolo rozhodnuté v ich neprítomnosti.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
11. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
12. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.09.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca a ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti a zotrval na svojich vyjadreniach. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 22.09.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“): tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.
21. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvej vety : obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
25. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení : Zz obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej republiky) : ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu služobného pomeru colníka od 01.12.1981 do 30.12.2003, t.j. celkovo v rozsahu 22 rokov a 30 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 31.12.2003 s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v I. ani II. pracovnej kategórii. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek požadovaný Zákonom o sociálnom poistení, a to ku dňu 24.09.2023. Spornou bola len otázka
započítania resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení.
29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
30. Započítaním doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Možno pri tom poukázať na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 pod číslom 55 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra2009, sp. zn. 9 So 214/2008). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“
31. Ďalej možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva : „ ...priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“ Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zák. č. 328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky podľa Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.
32. Zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme.
33. Keďže žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí vylúčil hodnotenie doby poistenia žalobcu, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, ďalej z dôvodu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 nebol doposiaľ zovšeobecnený, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. 7So/138/2011, 9So/176/2015) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktorý žalobca správne v žalobe poukázal. Zo záverov citovaných v rozhodnutí, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky.
34. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor, keď žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok nesprávne právne posúdili, správny súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.