Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/43/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ H.. F. W., bytom X. XA, XXX XX O., 2/ H.. U.. B. P., bytom O. XX, XXX XX O., 3/ U. V., bytom X.. D.. Z. XX, XXX XX O., 4/. H.. P. S. D.., bytom K. W. X, XXX XX O., 5/ Y.. Y. B., bytom S. X, XXX XX O., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, so sídlom Studenohorská 42, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, 814 99 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia (záväzného stanoviska) žalovaného k investičnej činnosti číslo MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 zo dňa 19.10.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. - 34 zo dňa 18. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie správneho súdu

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcov podanú proti súhlasnému záväznému stanovisku, ktoré vydal žalovaný dňa 19.10.2020 pod číslom MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 ako dotknutý orgán podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2. Podľa správneho súdu záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe, nakoľko predmetné záväzné stanovisko je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie územného rozhodnutia), ktoré musí správny orgán vo vzájomnej súvislosti pri konečnom rozhodnutí o vydaní územného rozhodnutia vyhodnotiť, a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby rozhodnúť. Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu.

3. Správny súd sa opieral o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70, podľa ktorého záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Podporne správny súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.10.2019.

4. Proti uzneseniu správneho súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a žiadali kasačný súd, aby uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a žalobcom priznal náhradu trov konania. Kasačnú sťažnosť zdôvodnili nasledovne: · Opatrenie narušilo ich právo na ochranu vlastníctva, ktoré bude realizáciou predmetného stanoviska v rámci územného konania poškodené a reálne zníži hodnotu ich nehnuteľností; · Aj keď ide o podkladový úkon, jeho výrok je záväzný pre výrokovú časť rozhodnutia stavebného úradu, hoci ním nedošlo k založeniu, zmene, zrušeniu či záväznému určeniu ich povinností, je spôsobilé citeľne, aj keď nepriamo zasiahnuť do ich práv; · Ak je nezákonné toto stanovisko, nebude naň môcť nadviazať zákonné rozhodnutie stavebného úradu v stavebnom konaní; · Záver o preskúmateľnosti záväzných stanovísk dotknutých orgánov v správnom súdnictve možno vyvodiť aj z povinnosti dotknutého orgánu záväzné stanovisko odôvodniť (sťažovatelia poukazujú na stavebného zákona) tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy; · Nestotožňujú sa s názorom súdu, že záväzné stanoviská je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Prípadné zrušenie rozhodnutia stavebného úradu správnym súdom by nemalo vplyv na platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu a to aj napriek tomu, že je súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Nejaví sa logické, že by mal stavebný úrad v prípade zrušenia jeho rozhodnutia súdom niesť zodpovednosť za nesprávne závery v stanovisku dotknutého orgánu. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné poskytnúť súdnu ochranu aj oprávneným záujmom žalobcov prieskumom záväzného stanoviska ešte pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu; ·

Odmietnutím prieskumu sú sťažovatelia nútení pre ochranu svojich práv prejsť viacerými stupňami konania, aby dosiahli meritórne rozhodnutie vo veci, o ktorej môže byť medzičasom rozhodnuté; · Územné konanie zatiaľ nezačalo a predmetné záväzné stanovisko zatiaľ preskúmavané nebude.

5. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný nevyjadril.

II.

Posúdenie kasačným súdom

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po preskúmaní, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), má predpísané náležitosti ( a ) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že je potrebné ju zamietnuť.

7. Kasačný súd konštatuje, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčilo odôvodnil svoj záver s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax v podobe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70 s právnou vetou cit: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.”. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia toto rozhodnutie citoval a poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci (sp. zn. zo dňa 24.10.2019).

8. Kasačný súd uvádza, že konštantnú prax judikovanú NS SR treba na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [ v spojení s až 3 v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

9. Kasačný súd konštatuje, že otázku preskúmateľnosti záväzného stanoviska dotknutého orgánu už Najvyšší súd SR vyriešil v podobe ustálenej rozhodovacej praxe. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti boli už opakovane Najvyšším súdom SR zodpovedané a nie sú spôsobilé tieto závery spochybniť.

10. Kasačný súd sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s vecou dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne závery. Kasačný súd preto podľa zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

11. O trovách kasačného konania rozhodol podľa v spojení s ustanoveniami a tak, že sťažovateľom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému v konaní trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.