Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-117-2023.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/117/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, vo veci starostlivosti súdu o M. M., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov matky: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.. M. XXX, Z. A. a otca: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. A právne zast. JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní pôvodne začatom na návrh matky, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 14P/68/2023 -77 zo dňa 07.09.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Matka v čase podania návrhu maloletej navrhovateľky sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči otcovi. Navrhovateľka v priebehu konania dovŕšila plnoletosť a pripojila sa k návrhu matky v celom rozsahu.
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:
„I. U r č u j e výživné zo strany otca na M. M., nar. X.X.XXXX na sumu 250,- eur mesačne od 1.9.2023, ktoré je otec povinný platiť do rúk M. M., nar. X.X.XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo rodičov M. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.8.2020 a mal. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil. Keďže M. nadobudla plnoletosť, súd sa zaoberal už iba výškou výživného zo strany otca. Porovnávajúc aktuálne pomery súd dospel k záveru, že dobrovoľné plnenie výživného zo strany otca vo výške 100,- resp. 140,- eur nie je dostačujúce. M. je aktuálne plnoletá, v poslednom ročníku strednej školy s čím sú spojené nemalé výdavky, takisto navštevuje imunoalergologickú ambulanciu, pričom otec jej ničím nad rámec výživného pravidelne neprispieva. Nad rámec jej jednorazovo zadovážil tlačiareň a počítač, avšak argumentácia, že dcére a jej matke zanechal bezodplatne celé zariadenie rodinného domu, vrátane detskej izby je nepostačujúca, keďže došlo k vyporiadaniu celého BSM, kde na základe dohody ho matka vyplatila sumou 95.000,- eur.
4. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event. zmenil a zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na výživu dcéry M. sumou 170 eur mesačne od 1.11.2023. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne zohľadnil zárobkové možnosti a schopnosti otca a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia určil, že určené výživné je primerané týmto možnostiam a schopnostiam. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal odôvodnenými výdajmi povinného. Súd na pojednávaní odôvodnil rozsudok tým, že otec mal. M. má príjem vo výške približne 1200 eur. Tento záver sa odchýlil od obsahu písomne vyhotoveného rozsudku, kde bol uvedený otcov príjem vo výške 900 - 1000 eur čistého príjmu.
5. Navrhovateľka, ako osoba oprávnená z výživného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v jeho napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie povinného z výživného, nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
8. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka je študentkou stredoškolského štúdia v L., má výdavky v súvislosti s cestovaním vo výške 50 Eur mesačne, stravuje sa v škole mesačne vo výške 30 Eur, 20 Eur týždenne na prax, má výdavky na internet, mobil, stravu, ošatenie, školské potreby, hygienické potreby, voľnočasové aktivity. Povinný z výživného pracuje v spoločnosti N. A. s.r.o., pričom vychádzajúc z lustrácie v Sociálnej poisťovne za obdobie od 09/2023 do 03/2024 bol jeho príjem vo výše 1.160 Eur mesačne v čistom. Mesačné výdavky povinného predstavujú úver na bývanie vo výške 270,62 eur, zálohy vo výške 100 eur, elektrina vo výške 40 eur mesačne, výdavky na telefón 49,26, životné poistenie 46,86 eur mesačne, poistenie 43,23 eur mesačne, poistka motorového vozidla v sume 130,43 eur ročne.
9. Povinný vo svojom odvolaní namieta, že súd nezobral do úvahy jeho oprávnené výdavky a určil tak výživné v neprimeranej výške. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zo zákona prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Odvolací súd akceptuje skutočnosť, že povinný si potrebuje zabezpečiť bývanie a splácať hypotekárny úver a zároveň hradiť poplatky súvisiace s bývaním. Výdavky na životné poistenie, poistky však nie sú nevyhnutné a ich uhrádzanie nemôže byť na úkor vyživovacej povinnosti, ktorú má povinný voči svojej dcére. Ak otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou, tá sa primerane podieľa na uhrádzaní poplatkov spojených s bývaním. Ak otec poukazuje na rast cien a infláciu, táto všeobecne akceptovaná skutočnosť sa vzťahuje aj na výšku oprávnených potrieb jeho plnoletej dcéry.
10. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávaného prípadu je zrejmé, že plnoletá navrhovateľka sa systematicky pripravuje na budúce povolanie a z toho dôvodu nie je schopná sama sa živiť. V zmysle zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do doby, kým nie sú schopné samé
sa živiť. Nepochybne je tomu tak aj v prípade navrhovateľky. Odvolací súd považuje ustálenú výšku výživného za primeranú, spravodlivú a zohľadňujúcu všetky zákonné kritériá.
11. Pre preskúmanie primeranosti výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/ rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne.
12. Životnej etape dieťaťa stredná škola, veku dieťaťa XX-XX rokov veku oprávneného prislúcha pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinností štandardne 24 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške priemerne 1.160,- eur mesačne v čistom činí výživné v prepočte 21 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo je výživné nižšie, ako výživné určované štandardne súdmi v obdobných prípadoch.
13. Otec v odvolaní namieta, že súd pri rozhodovaní o výške výživného nevzal do úvahy plnenia, ktoré otec uhradil dcére za obdobie od 16.5.2022 do 15.5.2023 ako aj jeho príspevky na cestovné, pozvanie na zmrzlinu a obed v reštaurácii McDonald's. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd určil výživné s účinnosťou od 1.9.2023 do budúcna, nie od podania návrhu na určenie výživného. Keďže sa však oprávnená voči tomuto výroku súdu neodvolala, odvolací súd nepreskúmaval správnosť tohto záveru súdu. Keďže sa plnenia otca týkajú obdobia pred určením výživného, nie je možné na nich prihliadať pri určení výživného za obdobie, ktoré nastalo až po týchto plneniach.
14. Otec v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, ktorá okrem nedostatočného odôvodnenia vyplýva aj zo skutočnosti, že súd po vyhlásení rozsudku pri odôvodňovaní určenia výživného uviedol, že vychádzal z príjmu otca 1.200 Eur a v písomnom odôvodnení uviedol, že vychádzal z príjmu otca 900 - 1.000 Eur. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07). Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil takú nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia, prípadne jeho absenciu, ktorá by účastníkovi konania sťažila možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a zaujímať stanoviská k zdôvodnenému rozhodnutiu. V písomnom vyhotovení rozsudku je zrejmé, z akých zákonných kritérií súd tak na strane povinného z výživného ako aj na strane oprávnenej z výživného vychádzal a odvolací súd mal možnosť preskúmať správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom jeho rozhodnutia. Táto odvolacia námietka preto nie je dôvodná.
15. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).