Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžfk/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): G., U.. XX. U. XXXX, R.. IČO: 40 673 804, právne zast.: Mgr. Katarína Milanská, advokátka so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -65 zo dňa 3. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobkyni priznáva nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vydal výkaz daňových nedoplatkov č. 9614301/5/3486757/2014/Mal zo dňa 16. júla 2014, ktorým žalobkyni zostavil sumu daňových nedoplatkov vo výške 1.251,30 EUR. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101481765/2019 zo dňa 17. júna 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 670 EUR, za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom poukázala na to, že podala žiadosť na vyhlásenie osobného bankrotu formou konkurzu, ktorý bol dňa 12. septembra 2017 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 174/2017, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. .

2. Žalovaný rozhodnutím č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení poukázal na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), pričom z uvedeného vyplýva, že predmetom oddlženia pre správcu dane podľa IV. časti predmetného zákona sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, ktorým je posledný deň mesiaca, predchádzajúci mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, a teda 31. august 2017. Na účely sa úrok z omeškania a pokuta považujú za daň (istinu) a vyhlásením konkurzu ani určením splátkového kalendára sa daňové konanie

neprerušuje, a teda úrok z omeškania mohol správca dane vyrubiť bez ohľadu na to, že istina bola dotknutá oddlžením.

3. Žalobkyňa sa správnou žalobou, podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Mala za to, že správca dane rozhodoval o uložení sankcie v čase, kedy bol jej konkurz riadne ukončený (po 25. máji 2018), a teda neprihliadal na účinky oddlženia v zmysle . V žalobe zdôraznila, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: zo dňa 5. septembra 2017 bol na majetok dlžníka - žalobkyne vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR, v čiastke 174/2017 dňa 12. septembra 2017.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane úrok z omeškania, úrok, pokutu považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely pohľadávkou. V prípade, ak tieto nároky vznikli a neboli daňovým subjektom uhradené, stávajú sa podľa daňového poriadku daňovým nedoplatkom. Ustanovenia a daňového poriadku obsahujú osobitnú úpravu pre konkurz a reštrukturalizáciu, a teda vo vzťahu k sú „lex specialis“ a majú prednosť pred touto právnou úpravou. Žalovaný uzavrel, že správca dane bol oprávnený vyrubiť úrok z omeškania po rozhodujúcom dni a oddlženie nepredstavuje prekážku na jeho vyrubenie. Úrok z omeškania (na účely istina), na ktorý vznikol nárok po rozhodujúcom dni, vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oddlžením formou konkurzu dotknutý a je voči žalobkyni vymáhateľný. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v správnej žalobe, pričom zdôraznila, že žalovanému zaniklo právo vyrubiť úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti v roku 2014, ktoré stratilo svoj právny základ , a žalovaný vyhlásením konkurzu stratil právny nárok na určenie zaniknutého dlhu voči žalobkyni.

6. Správny súd rozsudkom č. k. -65 zo dňa 3. decembra 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. V rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný vymáhateľnosť úroku z omeškania, t. j. možnosť jeho vyrubenia rozhodnutím správcu dane, ktoré preskúmaval v odvolacom administratívnom konaní, posudzoval len z hľadiska , ku ktorému uviedol dostatočnú a preskúmateľnú skutkovú a právnu argumentáciu. Neuviedol však žiadnu skutkovú a právnu úvahu vo vzťahu k napriek tomu, že úrok z omeškania, ktorý je v zmysle piatej časti daňového poriadku sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 splatnú 30. júna 2014 ( Daňového poriadku) bol žalobkyni vyrubený za nesplnenie povinnosti, ktorá bola porušená pred rozhodujúcim dňom, čo bolo z hľadiska preukázaného skutkového stavu veci v tomto konaní nesporné.

8. Správny súd mal za to, že hoci žalobkyňa v podanom odvolaní len všeobecne poukázala na vyhlásenie konkurzu na jej majetok bez toho, aby konkrétne argumentovala voči správnosti rozhodnutia správcu dane, bolo povinnosťou žalovaného zohľadniť túto skutkovú okolnosť a dôsledne sa s ňou právne vysporiadať. Orgány verejnej správy môžu ukladať povinnosti len podľa zákona ( daňového poriadku), pričom po vyhlásení konkurzu je povinnosťou orgánov správy daní postupovať podľa ( daňového poriadku), a teda zistený skutkový stav veci právne posúdiť z hľadiska všetkých zákonom predpokladaných účinkov a dôsledkov konkurzu ( a nasl. ), ktorý bol vyhlásený na majetok žalobkyne a jej oddlženie konkurzom, teda aj z hľadiska zvlášť, keď vecnú správnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania posudzoval žalovaný z hľadiska jeho vymáhateľnosti. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené s náležitosťami podľa daňového poriadku.

9. Správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný neprihliadal na vyhlásenie konkurzu na jej majetok a z toho vyplývajúce právne dôsledky. Žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne len s ohľadom na tú skutočnosť, že úrok z omeškania je samostatnou pohľadávkou, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, a preto mal byť voči žalobkyni vymáhateľný. K charakteru uloženej peňažnej povinnosti (verejnoprávna sankcia) a k z toho

vyplývajúcim zákonným dôsledkom ( ) sa žalovaný nijako nevyjadril napriek tomu, že možnosť vydania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania stotožnil s vymáhateľnosťou úroku z omeškania, k čomu ale neposkytol žiadnu argumentáciu.

10. Správny súd mal za to, že žalobkyňa podanou správnou žalobou v podstate žiadala, aby správny súd zistil rozhodné skutočnosti z obsahu správneho spisu a aby tieto skutočnosti právne posúdil, hoci žalovaný právny názor na možnosť vyrubenia úroku z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá bola porušená pred rozhodujúcim dňom z hľadiska ešte ani nezaujal. Uvedeným postupom by správny súd nahradil činnosť tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, čo mu neumožňuje. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či orgán verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok postupoval v súlade s hmotno-právnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je ani súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Práve to sú dôvody, pre ktoré pri nepreskúmateľnom rozhodnutí nemohol dať správny súd odpovede na žalobkyňou nastolené skutkové a právne otázky a síce, či je zákonné rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ktorým jej bol vyrubený úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a vo vzťahu ku ktorej bola vyhláseným konkurzom na jej majetok oddlžená. Z uvedených dôvodov nemohol správny súd bez poznania argumentácie žalovaného vyjadriť svoje stanovisko k namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci.

11. V ďalšom konaní správny súd zaviazal žalovaného, aby odvolanie žalobkyne a v ňom tvrdenú rozhodujúcu skutkovú okolnosť opätovne právne posúdil tak, aby dal konkrétnu, vecnú, vyčerpávajúcu a preskúmateľnú odpoveď na žalobkyňou namietanú skutočnosť, že v dôsledku vyhláseného konkurzu na jej majetok a jej oddlženie je rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nezákonné, pretože pre jeho nevymáhateľnosť jej úrok z omeškania nemal byť vyrubený.

II.

Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

12. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 32 až 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa svoje odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu odôvodnila len tým, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bez ďalšej argumentácie voči rozhodnutiu správcu dane. Sťažovateľ možnosť vyrubenia úroku z omeškania správcom dane posudzoval podľa a podľa a daňového poriadku, z ktorých vyplýva, že predmetom oddlženia pre správcu dane podľa IV. časti sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, pričom rozhodujúcim dňom je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz, alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. V danom prípade bol rozhodujúcim dňom 31. august 2017 a keďže vyhlásením konkurzu podľa IV. časti sa daňové konanie neprerušuje, úrok z omeškania mohol správca dane vyrubiť bez ohľadu na to, či istina na dani bola dotknutá oddlžením.

14. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že námietku o nevymáhateľnosti žalobkyňa vzniesla až v žalobe, a preto sa k nej sťažovateľ vyjadril až v konaní pred správnym súdom. K uvedenému zopakoval svoje tvrdenia, v zmysle ktorých je vo vzťahu k lex specialis a úrok z omeškania (podľa daňového poriadku) je daňou (istinou) a jej neuhradením sa stáva daňovým nedoplatkom, ktorý sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu) a nie príslušenstvo pohľadávky. Správca dane bol oprávnený vyrubiť úrok z omeškania po rozhodujúcom dni, oddlženie nepredstavuje prekážku na jeho vyrubenie, a teda nedoplatok je voči dlžníkovi vymáhateľný. Sťažovateľ uzavrel, že žalobou napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené s netrpí vadou nepreskúmateľnosti.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrvala na svojej argumentácií, ktorú uviedla v konaní pred správnym súdom, stotožnila sa s právnym názorom správneho súdu a zároveň mala za to, že

obsah kasačnej sťažnosti kopíruje ostatné podania sťažovateľa vo veci. Z uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III.

Posúdenie kasačného súdu

16. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela , ústavný , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti ( , a ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

18. Spornou právnou otázkou, ktorú kasačný súd posudzoval bolo, či daňový nedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti , ak bol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom ( ).

19. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane povinný postupovať podľa osobitného zákona - ( Daňového poriadku). Všeobecná úprava obsiahnutá v daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje do úzadia ,v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa .

20. Ustanovenie dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“

21. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“, v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu uvedených v , ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2021).

22. Kasačný súd pri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje za podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z omeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky podľa sa podľa názoru kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova, došlo pred

rozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené v (nedotknuté pohľadávky), (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a (odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa , je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcim dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. novembra 2021.

23. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu činnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné považovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu), rozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia veľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do konkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).

24. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou, jeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. júna 2021, bod 14 - 16; sp. zn. zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. zo dňa 30. júna 2021 a iné).

25. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí aj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa daňového poriadku. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a následky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa (upravené v ), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa v spojení s zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“

IV.

Záver

26. Kasačný súd konštatuje, že hoci žalobkyňa v podanej žalobe namietala nezohľadnenie účinkov oddlženia v zmysle na možnosť vyrubenia úrokov z omeškania, správny súd sa vo svojom rozhodnutí pri zrušení a vrátení veci žalovanému touto právnou otázkou nezaoberal s tým, že tak má urobiť žalovaný v ďalšom konaní. Podľa kasačného súdu správnemu súdu nič nebránilo, aby na účely ďalšieho konania žalovanému poskytol dostatočný výklad právnej úpravy, ktorá sa v posudzovanom prípade aplikuje, a usmernil ho v tom, ako má ďalej postupovať.

27. Hoci odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nie je vyčerpávajúce, jeho výrok je podľa kasačného súdu správny. S argumentáciou žalovaného sa totiž kasačný súd nestotožňuje a preto je potrebné, aby žalovaný vec nanovo posúdil pri použití takého výkladu predmetných ustanovení , aký uvádza kasačný súd s poukazom na svoju najnovšiu rozhodovaciu prax. Kasačný súd preto po doplnení odôvodnenia rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.