Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: I.. Š. Q., nar. XX. P. XXXX, naposledy bydliskom v Q. Č.. XXX, zomrelý X. J. XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 20. apríla 2020, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti L. Q., U.M. Q., Š. Q. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. -84, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. -84, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom z 26. mája 2021, č. k. -84 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), zamietol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „") ako nedôvodnú správnu žalobu zo dňa 14. mája 2020, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 20. apríla 2020, č. XXX XXX XXXX X (ďalej aj „preskúmavané administratívne rozhodnutie"), ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalobcu a zároveň bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej z 20. novembra 2019, č. XXX XXX XXXX X, o zamietnutí žiadosti žalobcu z 30. septembra 2019 vo veci priznania starobného dôchodku (ďalej aj „prvostupňové administratívne rozhodnutie").

2. V rámci odôvodnenia rozsudku sa krajský súd zaoberal posúdením splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok so znížením dôchodkového veku na strane žalobcu. Vychádzajúc z ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") konštatoval, že skorší vznik nároku na starobný dôchodok, ako je uvedené v , , je podmienený splnením podmienok uvedených v , , a , Poukázal na to, že žalobcovi bol od 1. júla 1993 priznaný výsluhový príspevok a jeho služobný pomer bol ukončený k 30. júnu 1993, teda jeho služba v I. ani v II. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, a teda nesplnil podmienky podľa Právne predpisy neumožňovali započítať obdobie dôchodkového poistenia z minulosti, ktorým má byť aj zamestnanie žalobcu vykonávané v služobnom pomere, a hodnotiť ho vo väčšom rozsahu, ako reálne získané v I. pracovnej kategórii s odkazom na , Ak žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií,

ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedeného v až h) , nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu k 20. septembru 2017 nevznikol vzhľadom na jeho vek a fakt, že niektoré doby už boli zarátané pri priznávaní výsluhového príspevku. Krajský súd sa ďalej v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s námietkami žalobcu, najmä vo vzťahu k dobe štúdia a duplicite započítania zvýhodnenej doby, a uzavrel, že právne posúdenie veci zo strany Sociálnej poisťovne bolo správne.

3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, a podľa vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

II.

4. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. -84, podali dňa 12. augusta 2021 kasačnú sťažnosť L. Q., U. Q. J. Š. Q. (ďalej spoločne aj „sťažovatelia") prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu. V kasačnej sťažnosti uviedli, že žalobca dňa X. J. XXXX zomrel, preto opravný prostriedok podali ako jeho právni nástupcovia (dedičia). Namietajúc nesprávne právne posúdenie veci podľa sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku, spočívajúcej v zrušení oboch administratívnym rozhodnutí Sociálnej poisťovne a priznaní trov právneho zastúpenia vo výške 364, 29 Eur.

5. Prioritne sťažovatelia krajskému súdu vytkli, že hoci žalobca zomrel, vo veci bolo rozhodnuté bez ich vedomia, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. Podľa ich názoru žaloba bola posúdená len formálne a kľúčové argumenty žalobcu zostali nepovšimnuté. Podstatný priestor v kasačnej sťažnosti preto následne venovali meritórnym námietkam týkajúcim sa služobného pomeru žalobcu a zhodnotenia doby poistenia, podrobujúc argumentáciu a závery krajského súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku detailnej kritike.

6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 13. septembra 2021, v ktorom uviedla, že dôvody kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené. Vyjadrila názor, že krajský súd správne zistil skutkový stav, na základe ktorého vec náležite posúdil, dostatočne sa vysporiadal so všetkými námietkami a argumentami sťažovateľa a rozhodnutie dostatočne odôvodnil, na základe čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Závery krajského súdu i generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne považovala za vecne správne a navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietol.

7. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené sťažovateľom dňa 16. septembra 2021 na vedomie.

III.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu; rozhodujúci v senáte podľa ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [ ], po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti, bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa .

IV.

9. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"): (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

14. Podľa na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

15. Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu.

16. Podľa (veta prvá) kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

18. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa , ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

20. Procesná subjektivita, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti ako účastník konania pred správnym súdom, je jednou zo základných procesných podmienok konania vôbec. jej existenciu spája so spôsobilosťou mať práva a povinnosti vyplývajúcu z hmotného práva a expressis verbis ju priznáva aj orgánom verejnej správy a subjektom určeným zákonom. S ohľadom na charakter a význam tejto procesnej podmienky súd existenciu procesnej subjektivity konkrétneho subjektu skúma v priebehu celého konania ex offo (z úradnej povinnosti), t. j. i bez návrhu, resp. námietok zo strany účastníkov. Jej nedostatok je neodstrániteľný a jeho následkom je zastavenie konania s výnimkami stanovenými zákonom (najmä v spojení s ).

21. V predmetnej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že správnu žalobu v sociálnej veci dňa 14. mája 2020 podal žalobca I.. Š.A. Q., nar. XX. P. XXXX, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu. Po vykonaní prvotných procesných úkonov správny súd vo veci nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 26. mája 2021, ktorý bol oznámený v súlade s na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku je zrejmé, že žalobca ani žalovaná sa úkonu nezúčastnili. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. -84, bol následne doručovaný právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Mariánovi Ďurinovi.

22. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca dňa X. J. XXXX zomrel. Táto skutočnosť bola preukázaná Oznámením o úmrtí zo dňa 7. apríla 2021, zapísanom v knihe úmrtí Matričného úradu obce L. I. zväzok X, ročník XX, strana XX, por. č. X, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 14. apríla 2021

a bolo predložené správnemu súdu 3. augusta 2021, i vlastnou lustráciou kasačného súdu v Registri obyvateľov zo dňa 2. novembra 2022.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca zomrel prv, než krajský súd vo veci rozhodol, t. j. k strate jeho procesnej subjektivity došlo v priebehu konania pred správnym súdom, ktorý bol povinný existenciu tejto esenciálnej procesnej podmienky skúmať v každom štádiu konania. Opomenutie tejto skutočnosti malo za následok, že krajský súd konal s fyzickou osobou, ktorej chýbala procesná subjektivita, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti ako účastník konania, a v tejto procesnej situácii vydal meritórne rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, čo viedlo k zmätočnosti celého konania. Krajský súd neskúmal, či je potrebné pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konanie zastaviť [ ] alebo je možné v ňom v zmysle v spojení s pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu. V nadväznosti na to došlo i k neúčinnému doručeniu napadnutého rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu, ktorého plná moc smrťou účastníka zanikla ex lege, teda priamo zo zákona.

24. Je možné rezultovať, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní, ktoré vykazovalo procesnú vadu spočívajúcu v nedostatku jednej zo základných procesných podmienok konania, vo všeobecnosti považovanej za conditio sine qua non („podmienka, bez ktorej nie", t. j. podmienka nutná), čo spôsobilo jeho zmätočnosť, preto kasačný súd dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vec krajskému súdu vrátiť na ďalšie konanie podľa v spojení s s poukazom na to, že v tomto prípade nie je daná viazanosť kasačného súdu sťažnostnými bodmi [ (veta prvá) v spojení s a ].

25. Úlohou krajského súdu v konaní po zrušení napadnutého rozsudku bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa , preveriť a ustáliť okruh právnych nástupcov žalobcu (ktorých existenciu a vôľu pokračovať v konaní naznačuje kasačná sťažnosť) a následne sa zaoberať otázkou, či s ohľadom na charakter konania a jeho predmet je možné v konaní pokračovať. V tejto súvislosti kasačný súd dáva (mutatis mutandis) do pozornosti stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. Snj 68/2018, k zjednoteniu výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania. Z hľadiska postupu podľa v spojení s alebo v spojení s bude podstatná zároveň odpoveď na otázku, či v danej veci pôjde o právnych nástupcov žalobcu v pozícii dedičov alebo v pozícii osôb, na ktoré prechádzajú nároky podľa ex lege, s ktorou sa krajský súd taktiež bude povinný riadne vysporiadať. 26. Na dôvažok kasačný súd nad rámec kasačného prieskumu, v záujme predchádzania procesným nedostatkom, dáva krajskému súdu do pozornosti:

- zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého rozsudku spočívajúcu v nesprávnom dátume narodenia žalobcu (por. podania žalobcu, lustrácie),

- označenie žalovaného subjektu v záhlaví napadnutého rozsudku, ktoré nekorešponduje so zápisnicou o verejnom vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021 (č. l. 83),

- odôvodnenie výroku o náhrade trov konania pred krajským súdom (odsek 65. napadnutého rozsudku), v ktorom absentuje akákoľvek zmienka o dôvodoch pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej ( ),

- , ktorý je možné aplikovať len v prípade, ak bola náhrada trov konania priznaná podľa .

V.

27. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa .

VI.

28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [ (veta prvá) v spojení s ].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.