Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/126/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobkyne: C.. Ľ. G., narodená XX. S. XXXX, bytom I. T. X, P., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20909-4/2019-BA zo dňa 29. mája 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -76 zo dňa 17. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -76 zo dňa 17. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č.k. -76 zo dňa 17. septembra 2020 podľa (ďalej len „") zrušil rozhodnutie žalovanej č. 20909-4/2019-BA zo dňa 29. mája 2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 700-0811471417-GC04/17 zo dňa 03. augusta 2017 a súčasne v časti rozhodnutie zmenila tak, že z výrokovej časti bol vypustený text „... zákona v znení neskorších predpisov...". Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobkyni predpísané podľa o sociálnom poistení (ďalej len „") poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla 2005 do júna 2006 spolu vo výške 1.609,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách v znení účinnom do 31. decembra 2010 a v zmysle právnej úpravy ustanovenej , ako aj v intenciách záverov plynúcich z uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Veľký senát") sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019, a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO") bolo predpísané poistné na sociálne poistenie pre jeho nezaplatenie po tom, ako bolo právoplatne určené, že žalobkyni ako SZČO vzniklo povinné sociálne poistenie dňa 01. júla 2005. Rozhodnutie o vzniku poistenia sa tak podľa názoru správnych orgánov stalo záväzným a právoplatným podkladom, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádzala pri predpísaní dlžného poistného za čas od

rozhodnutím deklarovaného vzniku poistenia po odhlásenie zo sociálneho poistenia žalobkyňou ku dňu 30. júna 2006.

4. Správny súd však názor žalovanej o nezačatí plynutia premlčania v prejednávanom prípade nepovažoval za súladný so zákonom, a to aj napriek existencii rozhodnutia o vzniku poistenia žalobkyne a absencii na to nadväzujúcej prihlášky žalobkyne na sociálne poistenie. V tejto súvislosti správny súd poukázal na právne závery uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019:

„A/ „Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1 A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť', ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie LIA nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobkovú činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia."

B/ „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle , , bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L 1 .4 a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle "

C/ „Konanie podľa ods. l písm. a) bod prvý o sociálnom poistení ľ znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu ľ zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle ."

5. Mal za to, že zo záverov uznesenia Veľkého senátu vyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v a nezakladá jej držiteľovi postavenie SZČO. Žalobkyni preto jedine z dôvodu držby licencie L1A nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení podľa , a preto ani nemala povinnosť sa nanovo prihlasovať do Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. To znamená, že 10- ročná premlčacia lehota na predpísanie celého dlžného poistného v súdenej veci začala plynúť v júli 2006 a uplynula v júli 2016, pričom prvostupňové rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného bolo vydané až dňa 03. septembra 2017. Podľa názoru správneho súdu na začatie plynutia premlčacej doby nemala a nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa si podľa názoru žalovanej nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ktorú v skutočnosti nemala.

6. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými bolo určené, že žalobkyni vzniklo sociálne poistenie dňa 01. júla 2005, k nim správny súd dodal, že sa jedná len o deklaratórne rozhodnutia, ktorými správne orgány deklarovali právny stav, ku ktorému dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov, čo je zjavné z uznesenia Veľkého senátu zo dňa 30. apríla 2019. Vzhľadom k tomu správny súd nemohol prihliadať na rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 01. júla 2005.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že žalobkyňa nemala povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne ku dňu 01. júla 2005. Z jej strany teda nemohlo dôjsť k porušeniu oznamovacej povinnosti, ktorá by bránila začatiu plynutia premlčacej lehoty, ako konštatovali správne orgány s odkazom na znenie ustanovenia Správny súd preto vyslovil, že neexistovala žiadna právna prekážka brániaca začatiu plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade. Sociálnej poisťovni začala riadne plynúť premlčacia lehota na predpísanie dlžného poistného, ktorá uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03. augusta 2017. Na uvedenú skutočnosť bola preto žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní na základe vznesenej námietky premlčania povinná prihliadať v prospech žalobkyne.

8. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa s tým, že o výške trov bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná bližšie uviedla, že naďalej zastáva právny názor, že predpísanie poistného žalobkyni za obdobie júl 2005 až jún 2006 v sume 1.609,20 eur bolo v súlade so , pričom z dôvodu nesplnenia povinnosti prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01. júlu 2005 zo strany žalobkyne nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Zdôraznila, že v zmysle , ktoré je nepochybne ustanovením kogentným, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na to dala do pozornosti, že práve v odseku 2 predmetného ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2010 zákonodarca kladie premlčaniu jednu podmienku, a to, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v , teda, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. S ohľadom na uvedené zdôraznila, že k premlčaniu práva predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe poistné dôjde iba vtedy, ak sú naplnené ustanovené podmienky, t.j. uplynula desaťročná premlčacia lehota, a ak si SZČO splnila ohlasovaciu povinnosť.

12. Zdôraznila, že v danom prípade žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005 nesplnila, preto bola Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín povinná vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne rozhodnúť. Rozhodnutím žalovanej č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017 bolo právoplatne rozhodnuté vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne, teda konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníčky konania. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne. Vo vzťahu k uvedenému poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. septembra 2016, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 08. decembra 2017. Taktiež poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. novembra 2013, ako aj sp. zn. zo dňa 29. januára 2020 a sp. zn. zo dňa 29. januára 2020, v ktorých bolo konštatované, že na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. septembra 2019 a sp. zn. zo dňa 27. júla 2020.

13. Ďalej žalovaná dala do pozornosti, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017, žalobkyňa dňa 08. augusta 2017 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín Registračný list FO - odhláška s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. júna 2006. Uvedeným si žalobkyňa ako SZČO, ktorej v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2007 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

splnila povinnosť odhlásiť sa z povinného poistenia v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010.

14. V nadväznosti na uvedené zdôraznila, že nakoľko vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO bolo už raz právoplatne rozhodnuté, krajský súd nemôže pri otázke uznania, resp. neuznania námietky premlčania túto skutočnosť opomínať. Na podporu daného právneho názoru žalovaná poukázala na , na základe ktorého je správny súd povinný na rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne prihliadať. Mala za to, že neakceptovaním existujúceho právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23. marca 2017, krajský súd vyvoláva právnu neistotu a de facto tým spochybňuje záväznosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného v konkrétnej veci.

15. S poukazom na uvedené naďalej trvala na tom, že k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať žalobkyni poistné za sporné obdobie vzhľadom na v znení účinnom do 31. decembra 2010 nedošlo. Desaťročná premlčacia lehota síce uplynula, avšak žalobkyňa si dobrovoľne nesplnila povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005, čím nesplnila podmienky ustanovené v na premlčanie.

16. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

17. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 24. novembra 2020.

18. Vo vzťahu k odvolávke žalovanej na viaceré rozhodnutia, v zmysle ktorých otázka vzniku, resp. zániku povinného poistenia nemôže byť predmetom konania o predpísanie poistného, nakoľko táto už bola vyriešená, uviedla, že s uvedeným názorom nesúhlasí, a to s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019. Tvrdila, že predmetné rozhodnutie zásadným spôsobom korigovalo názor žalovanej na vznik, resp. zánik povinného poistenia držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zdôraznila, že z pohľadu predmetného rozhodnutia Veľkého senátu je potrebné hľadieť aj na predchádzajúce deklaratórne rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne, ktoré je síce po formálnej stránke právoplatné, ale s poukazom na neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu po materiálnej stránke nesprávne. S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na mala za to, že súd v záujme výkladu e ratione legis nemá prihliadať na rozhodnutia týkajúce sa údajného vzniku povinného poistenia žalobkyne od 01. júla 2005, ale má túto otázku vyriešiť v konaní samostatne.

19. Zároveň vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej, že v prípade žalobkyne sa právo predpísať poistné nepremlčuje. V tejto otázke sa plne stotožnila s názorom krajského súdu a uviedla, že s poukazom na obdobné konania iných dotknutých osôb vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je vo veci žalobkyne zrejmé, že úmysel žalobkyne nebol vyhnúť sa plateniu sociálneho poistenia, žalobkyňa bola dobromyseľná, nakoľko nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe by jej teoreticky mohla zakladať povinnosť prihlásiť sa na povinné poistenie, túto licenciu nikdy nevyužívala a vždy si plnila odvodové povinnosti riadne a včas. Dodala, že obdobné konania preukázali, že právne názory na charakter licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe neboli a nie sú jednoznačné, a to už vôbec nie je v roku 2005, kedy nadobudol účinnosť o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), ktorý zaviedol licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Tvrdenie žalovanej, že v prípade žalobkyne sa predpísanie poistného nepremlčuje z dôvodu, že sa žalobkyňa neprihlásila na poistné, považovala za nesprávne, nezohľadňujúce súčasné právne názory na povahu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a nezohľadňujúce spomínanú dobromyseľnosť žalobkyne.

20. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

IV.

21. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 08. decembra 2020 na vedomie.

V.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

23. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

24. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

25. Z dôvodovej správy k o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 20909-4/2019-BA zo dňa 29. mája 2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím z 29. mája 2019 postupom podľa na odvolanie žalobkyne zmenila prvostupňové správne rozhodnutie z 03. augusta 2017 tak, že bol vo výroku vypustený text: „... zákona v znení neskorších predpisov...". V ostatnom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. augusta 2017 podľa , bod ôsmy a Z.z žalobkyni predpísal poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla 2005 do júna 2006 v sume 1.609,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.

27. Z obsahu súdneho spisu je ďalej preukázané, že rozhodnutím č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23. marca 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. Ľ. G. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2005. Toto rozhodnutie bolo zo strany žalobkyne napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín potvrdila. Toto rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 23. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť 06. júla 2017. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -41 zo dňa 19. decembra 2017 rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne následne napadla kasačnou sťažnosťou, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. septembra 2018 zamietol.

28. Krajský súd pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutočnosti, že nebolo možné prihliadnuť na rozhodnutia, ktorými bolo určené, že žalobkyni vzniklo sociálne poistenie dňa 01. júla 2005, nakoľko tieto sú rozhodnutiami deklaratórnymi, navyše deklarujúcimi právny stav, ku ktorému správne orgány dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov, čo je zjavné z uznesenia Veľkého senátu sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019, pričom s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa nemala povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne ku dňu 01. júla 2005, teda z jej strany nemohlo dôjsť k porušeniu oznamovacej povinnosti, ktorá by bránila začatiu plynutia premlčacej lehoty, ktorá v zmysle záveru krajského súdu uplynula ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03. augusta 2017.

29. Žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie z dôvodu, pre ktorý došlo k zrušeniu jej rozhodnutia, teda, že nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné pre

nesplnenie povinnosti prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 01. júlu 2005 zo strany žalobkyne. Kasačný súd sa s touto námietkou v celom rozsahu stotožnil.

30. Podľa v znení účinnom ku dňu 21. októbra 2020 (právoplatnosť napadnutého rozsudku), predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

31. Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

32. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobkyne o vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 26618-1/2017-TN zo dňa 23. marca 2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 36065-3/2017-BA zo dňa 29. júna 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. júla 2017. Otázka vzniku (trvania) povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia, preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená.

33. Žalobkyňa, v súdnom konaní zastúpená advokátom, žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o predpísaní poistného. Argumenty, ktoré v správnej žalobe zo dňa 28. júna 2019 uviedla, však smerujú proti rozhodnutiu o vzniku poistenia, ktorý v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom žalobkyňa využila zákonnú možnosť uvedené rozhodnutie napadnúť správnou žalobou, ktorú Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -41 zo dňa 19. decembra 2017 ako nedôvodnú zamietol. Následne tiež kasačnú sťažnosť podanú proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. septembra 2018 zamietol.

34. Kasačný súd považuje za potrebné prisvedčiť správnosti kasačnej námietky žalovanej, v ktorej poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd sa v danom prípade nemá dôvod od tohto názoru odkloniť.

35. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , bola opätovne predložená na rozhodnutie Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Veľký senát v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 uviedol, že „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení "

36. Veľký senát v tomto rozhodnutí vo vzťahu k otázke povinnosti žalovanej skúmať pôvod príjmu z podnikania žalobcu, ktorý dosiahol vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje povolenie na vykonávanie činnosti v zmysle ustanovenia vyslovil právny názor, že „povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle

ods. 1 písm. a/ bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení platnom do 31. decembra 2010.

37. V zmysle je právny názor, vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Kasačný súd preto konštatuje, že žalobkyňou uvedené rozhodnutie Veľkého senátu sp.zn. , na závery ktorého tiež nadviazal krajský súd, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nie je povolením v zmysle , je už prelomené.

38. Napokon kasačný súd vo vzťahu k námietke premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné konštatuje, že žalovaná správne namietala, že z dikcie odseku 2 ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyplýva zákonná podmienka pre premlčanie, a síce, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v cit. zákona, teda že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005 nesplnila, preto nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné.

39. Nakoľko správny súd nielenže konštatoval nesprávne právne posúdenie postavenia žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia, tiež sa dopustil pochybenia, keď právoplatné rozhodnutie žalovanej vo veci vzniku poistenia označil za rozhodnutie deklaratórneho charakteru, z ktorého dôvodu na toto nebolo možné prihliadnuť. Napokon tiež nesprávne vyhodnotil otázku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Vyššie uvedené pochybenia predstavujú dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle .

40. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo svetle kasačným súdom konštatovaných záverov a vo veci znovu rozhodnúť.

42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.