Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Snr/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Pavla Naďa, Mgr. Michala Novotného a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: I.. Ľ. T., M.. XX. J. XXXX, S.W. XXX/XX, P. F., zastúpeného Legal & Corp s.r.o., advokátska kancelária, Gajova 11, Bratislava, IČO 47 237 325, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom: Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CRD-2394-3/2020-VPRNBU zo dňa 26. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. CRD-2394-3/2020- VPRNBU zo dňa 26. februára 2021 a rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. SP- PB-3301-16/2019-Ž-60443 z 23. októbra a vracia Národnému bezpečnostnému úradu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi a žaloba

1. Vojenské spravodajstvo vykonalo bezpečnostnú previerku žalobcu, zhromaždilo na ňu potrebný materiál a zistilo skutočnosti, ktoré mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre žalobcu. V nadväznosti na to vykonalo so žalobcom postupne tri bezpečnostné pohovory, kde sa žalobca mohol vyjadriť ku zisteným skutočnostiam. Následne vykonalo psychofyziologické overenie pravdovravnosti a návrh na spôsob ukončenia bezpečnostnej previerky predložilo Národnému bezpečnostnému úradu (ďalej „NBÚ“).

2. NBÚ rozhodnutím č. SP-PB-3301-16/2019-Ž-60443 z 23.10.2020 rozhodol tak, že:

· Podľa v spojení s a bod 6 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) navrhovanú osobu: I.. Ľ. T. nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností; · Podľa vydaním tohto rozhodnutia NBÚ ukončuje bezpečnostnú previerku navrhovanej osobe: I.. Ľ. T..

3. Pre rozhodnutie NBÚ boli podstatné nasledovné skutočnosti:

· Z vyjadrení žalobcu v bezpečnostnom dotazníku, pri bezpečnostných pohovoroch a psychofyziologickom vyšetrení vyplýva, že užil/užíval omamné a psychotropné látky marihuanu a metamfetamín opakovane a pomerne dlhú dobu (04/2012-05/2017); · Bol si vedomý, že konzumuje nelegálne drogy a že toto konanie má znaky protiprávnosti; · Tieto látky mali na jeho organizmus vplyv (nevoľnosť, uvoľnenie, nabudenie); · Počas bezpečnostnej previerky menil čas a frekvenciu ich užívania (najskôr uvádzal, že s ich užívaním skončil v prvej pol. roku 2017, neskôr pripustil, že nie je možné vylúčiť, že v opitom stave užil omamnú látku aj v roku 2018); · Polygrafický špecialista konštatoval, že nekonzistentné výpovede žalobcu k užívaniu nelegálnych drog korešpondujú aj s fyziologickými reakciami v grafickom vyhotovení, nakoľko z nich nie je možné udať jednoznačný výsledok. NBÚ vychádzajúc z účelu zákona č. 2015/2004 Z.z. a rozhodovacej praxe súdov zdôraznil verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností, preventívny charakter opatrení a prostriedkov, ktorými sa napĺňa účel tohto zákona a uzavrel, že oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami môže vzniknúť len fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené predpoklady kumulatívne. Jednou z podmienok je bezpečnostná spoľahlivosť osoby, pričom za takúto osobu sa nepovažuje osoba, u ktorej bolo zistené bezpečnostné riziko. Pod pojmom „bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík ( z 20.6.2019, 10Snr/1/2017/ z 27.9.2017, 3 z 16.5.2019, z 20.6.2019, obdobne aj Nejvyšší správní soud ČR v rozsudku č.j. -101, publ. pod č. 2602/2012 Sb. NSS). NBÚ uzavrel, že na základe zistení z bezpečnostnej previerky v spojení so závermi odbornej literatúry nie je možné s istotou vylúčiť predikciu rizika recidívy. V súčasnosti bezpečnostné riziko u žalobcu nie je možné eliminovať a považovať ho za bezpečnostne spoľahlivú osobu.

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu NBÚ odvolanie, kde uviedol, že:

· K ozbrojeným silám vstúpil, lebo chce slúžiť svojej vlasti a kladú sa tu požiadavky ako vernosť, oddanosť, disciplinovanosť a čestnosť, on sám seba považuje za čestného a tak ho vníma aj blízke okolie; · Pri vyplňovaní dotazníka ho ani nenapadlo klamať či zahmlievať, odpovedal tak, ako si pamätal; · Išlo o obdobie mladíckej nerozvážnosti, navštevovania chát a diskoték, teraz vedie s manželkou a dcérou slušný a rodinný život; · Nezrovnalosti vo vyjadreniach sú spôsobené dlhším časovým horizontom, na presný počet si nespomína, uvádzal približný počet užití; · Dané látky ako profesionálny vojak neužíval, ani na ne nemyslel; · Pre výkon svojej funkcie absolvoval rozsiahle psychologické vyšetrenie, z ktorého je zrejmé, že udalosti, ktoré sa stali pred jeho vstupom do ozbrojených síl na ňom nezanechali následky; · Má za to, že tieto udalosti nemajú zásadný vplyv na ukončenie bezpečnostnej previerky.

5. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-2394-3/2020-VPRNBU zo dňa 26. februára 2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“):

· vo výroku I. odvolanie žalobcu zamietol; · vo výroku II. konštatoval, že žalobcu nemožno podľa v spojení s a bod 6 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) navrhovanú osobu: I.. Ľ. T. nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

6. Žalovaný vychádzal zo zistení NBÚ a stotožnil sa s jeho závermi. Dôvody uvedené v odvolaní nepovažoval za relevantné. Konštatoval, že záver NBÚ nebol založený na tom, že by žalobca uvádzal nepravdivé údaje o užívaní omamných a psychotropných látok, ale na zistení, že ho vzhľadom na komplexné zhodnotenie všetkých zistení nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, keďže u neho bolo zistené bezpečnostné riziko. Žalovaný zdôraznil, že:

· Nešlo o jednorazovú, náhodnú resp. experimentálnu záležitosť, ale opakovanú, pomerne dlhodobú a spoločenskú záležitosť;

· Žalobca užíval opakovane dva druhy nelegálnych látok, a to ľahkú drogu (marihuana) a tvrdú drogu (metamfetamín); · Nebol si istý a nevedel vylúčiť užitie takejto látky ani v roku 2018, t.j. bezprostredne pred vstupom do ozbrojených síl (14.9.2019); · Nepovažuje za vierohodné vyjadrenie žalobcu, že mu omamné a psychotropné látky ponúkli bezdôvodne, nezištne a bezplatne jemu neznámi ľudia, keďže ide o protiprávne konanie a nemalú finančnú investíciu; · Podľa odbornej literatúry je užívanie tvrdých drog spojené s veľkým rizikom recidívy; · Žalobca svoje tvrdenia o vplyve konzumácie omamných a psychotropných látok na jeho organizmus nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, napr. výsledkom odborného lekárskeho vyšetrenia zameraného na jeho aktuálny zdravotný stav, resp. špeciálneho skríningového vyšetrenia na prítomnosť takýchto látok v jeho organizme; · Žalobca vierohodne nepreukázal, že omamné a psychotropné látky neužíva a ich dlhodobé užívanie na ňom nezanechalo negatívne následky. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie NBÚ nevykazuje žiadne relevantné nedostatky či pochybenia a preto odvolanie zamietol.

7. Žalobou podanou dňa 8.4.2021 na Najvyšší súd SR sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom uviedol tri žalobné body:

I. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre zmätočnosť dôvodov:

· žalovaný vo výroku tvrdí, že sa žalobca mal preukázateľne dopustiť svojím konaním a vyjadrením nečestnosti a nedôveryhodnosti vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, ale z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný aj NBÚ sa obávajú možnej závislosti/recidívy na drogách, ktoré žalobca v minulosti užíval a prípadného negatívneho dopadu užívania na žalobcov fyzický a psychický stav (toto súčasne žalobca považuje za nesprávne právne posúdenie); · ust. za osobitné bezpečnostné riziko považuje to, ak je osoba preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, podobne podľa tohto zákona sa za osobu, ktorá svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, sa nepovažuje ten, kto podľa záverov lekárskeho vyšetrenia je závislý od požívania alkoholických nápojov alebo od požívania iných návykových látok. Podľa žalobcu je možná závislosť na návykových látkach osobitný dôvod pre neudelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami; · nie je zrejmé, ktoré konkrétne konanie a vyjadrenie považuje žalovaný za také, že preukazuje žalobcovu nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, toto nebolo v konaní preukázané.

II. Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné odôvodnenie:

· Aj keď vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní, to neznamená, že sa neuplatnia všeobecné zásady správneho konania ( správneho poriadku), žalobca cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.11.2015; · Žalovaný a NBÚ náležite nezistili a nekonfrontovali svoje pochybnosti o zdravotnom a psychickom stave žalobcu s jeho zdravotnou dokumentáciou, ani do nej nenahliadli, hoci mali k tomu jeho súhlas; · Neoznámili a neposkytli žalobcovi dostatočnú a účinnú možnosť a lehotu brániť sa voči pochybnostiam o jeho zdravotnom a psychickom stave; · Žalobca predkladá dôkazy: i. Psychologickú správu Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok ii. Výsledky laboratórnych vyšetrení o náleze omamných a psychotropných látok.

III. V rozhodnutí sú uvedené nesprávne skutkové závery, ktoré sú v rozpore so zistenými skutočnosťami a mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

· Ak žalobca v bezpečnostnom pohovore uviedol, že „nevie vylúčiť to, či náhodou v podnapitom stave mal len tabakovú cigaretu v roku 2018“, je nesprávne a neodôvodnené uzavrieť, že toto vyjadrenie je nedôveryhodné vzhľadom k tomu, že pri opakovanej skúsenosti s užívaním omamných a psychotropných látok mal žalobca rozoznať vôňu a účinky marihuanovej cigarety od tabakovej. Žalobca

neuviedol, že mohol nevedomky užiť marihuanovú cigaretu, uviedol, že sa nemuselo jednať len o tabakovú cigaretu. Mohlo teda ísť o akúkoľvek inú návykovú látku, čo žalobca nemusel rozoznať; · žalovaný bez zisťovania uzavrel, že je nedôveryhodné tvrdenie žalobcu o tom, že mu drogy nezištne ponúkli známi, alebo jemu neznámi ľudia na chatách a diskotékach, keďže podľa žalovaného ide o nelegálne konanie a nemalú finančnú investíciu (nie je zrejmé o akú investíciu má ísť, nie je zrejmá dávka, a teda záver je špekulatívny).

8. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím NBÚ zrušiť a vec vrátiť NBÚ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Trval na nariadení pojednávania. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 2.11.2021 a zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 10.2.2022 a taktiež zotrval na svojich záveroch. Na toto podanie reagoval opäť žalovaný podaním z 21.9.2022, obhajujúc správnosť svojho konania a rozhodnutia v súlade s doterajšími vyjadreniami.

II. Posúdenie Najvyšším správnym súdom SR

10. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela , ústavný ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 11S a je vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

11. NSS ako súd vecne príslušný podľa , v zložení podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v spojení s ústavného o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie činnosti Národného bezpečnostného úradu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný “) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 7.12.2022.

12. Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril k prítomnosti verejnosti v pojednávacej miestnosti a poukázal na o bezpečnostnom spise osoby a ústavného o povinnosti mlčanlivosti členov výboru.

13. K tejto námietke NSS uvádza, že ani z jedného z predmetných ustanovení nemožno priamo vyvodiť všeobecnú požiadavku na neverejnosť súdneho konania o prieskume rozhodnutí žalovaného. Naopak, poukazuje na č. 48 ods. 2 veta druhá SR cit: „Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ NSS dodáva, že v predmetnom prípade nebolo potrebné na pojednávaní oboznamovať žiadnu časť utajovanej dokumentácie, táto sa v pojednávacej miestnosti ani nenachádzala a skutkové a právne posúdenie bolo možné vykonať na základe tých častí spisu, ktoré neboli označené ako utajované. Požiadavku na neverejnosť konania preto NSS neakceptoval.

14. NSS sa vzhľadom na žalobné dôvody ďalej zaoberal žalobným dôvodom, spočívajúcim v namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné sa považuje rozhodnutie, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Podľa NSS napadnuté rozhodnutie požiadavku zrozumiteľnosti a odôvodnenia spĺňa, keďže z neho možno vyvodiť, aké skutočnosti považoval žalovaný za prekážku bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, aj pod aké ustanovenie zistený skutkový stav subsumoval.

15. NSS preto prikročil k preskúmaniu namietanej správnosti právneho posúdenia, t.j. k výkladu normy, ktorú na posudzovaný prípad aplikoval žalovaný. Žalovaný rozhodol tak, že žalobcu nemožno podľa v spojení s a bod 6 považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

16. NSS považoval za kľúčový výklad pojmov „bezpečnostné riziko“ v spojení s textom „preukázal svojím konaním a vyjadrením nečestnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“. Vychádzal pritom z nasledovných ustanovení :

Podľa (Predpoklady na vznik oprávnenia) cit: „(1) Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá ... f) svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, g) je bezpečnostne spoľahlivá, ...“ Podľa (Bezpečnostná spoľahlivosť navrhovanej osoby) cit: „(1)Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko.

(2)Za bezpečnostné riziko sa považuje ... c)zistenie, že osoba ... 4. je preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, ... 6. preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, ...“

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon kladie na navrhovanú osobu dve požiadavky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: požadované správanie tejto osoby a jej bezpečnostnú spoľahlivosť. Bezpečnostná spoľahlivosť osoby je ďalej vymedzená tak, že o.i. vylučuje osoby, u ktorých bolo zistené bezpečnostné riziko. Za bezpečnostné riziko sa považuje aj to, že navrhovaná osoba preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

18. NSS zdôrazňuje znenie zákona, ktoré explicitne zakotvuje pojmy „zistené“ bezpečnostné riziko, „zistenie, že osoba preukázala“ svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť atď. Priamo z textu zákona je teda zrejmé, že zákonodarca pre kvalifikáciu navrhovanej osoby ako nie bezpečnostne spoľahlivej vyžaduje určitú kvalitatívnu úroveň rizika, ktoré musí byť v danom administratívnom procese zistené a preukázané.

19. NSS dopĺňa, že správnosti takéhoto prístupu nasvedčuje aj proces prijímania V predkladanom návrhu (vládny návrh zákona, III. vol. obdobie, tlač 452) bod. 6 znel: „Za bezpečnostné riziko sa považuje ... zistenie, že osoba ... preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nelojálnosť, nedôveryhodnosť alebo nediskrétnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností,“. Uznesenie č. 179 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť z 19. januára 2004 k tejto časti návrhu obsahovalo pripomienku cit: „V bode 6 sa vypúšťa slovo „nelojálnosť a slovo „nediskrétnosť“ s odôvodnením, že sa tým odstraňuje možnosť úvahy pri stanovení bezpečnostného rizika. Rovnaké pripomienky výbor vzniesol k viacerým bodom tohto ustanovenia s totožným cieľom.

20. NSS nespochybňuje žalovaným uvádzané závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR o tom, že cit: „Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale naopak výnimkou udelenou len niektorým. Zákon vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa táto výnimka môže vzťahovať. Priznanie takýchto privilégií sa samozrejme musí opierať o rozumný dôvod verejného záujmu a nesmie vykazovať znaky svojvôle.“ (-67 z 19.10.2005). Zdôrazňuje však požiadavku, ktorú formuloval aj Ústavný súd SR, a to oporu rozhodnutia žalovaného v zákone a vylúčenie znakov svojvôle.

21. Žalovaný v rozhodnutí neposkytol bližší výklad pojmu bezpečnostné riziko, ktoré by bolo spojené s preukázaným konaním alebo vyjadrením nečestnosti, nedôveryhodnosti vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Bližšie usmernenie neposkytuje ani dôvodová správa k zákonu, okrem informácie, že ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

22. Z gramatického výkladu však možno vyvodiť, že slovné spojenie „preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby žalovaný pri aplikácii tejto normy zistil, že navrhovaná osoba sa dopustila takého konania, ktoré nedáva záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Zákon pritom jednoznačne stanovuje, že musí ísť o konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie rizika teda budú nepochybne spadať všetky prípady, keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti.

23. NSS rešpektuje, že pod pojmom „bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík ( z 20.6.2019, 10Snr/1/2017/ z 27.9.2017, 3 z 16.5.2019, z 20.6.2019, obdobne aj Nejvyšší správní soud ČR v rozsudku č.j. -101, publ. pod č. 2602/2012 Sb. NSS). Tieto rozhodnutia uvádzal aj žalovaný. Z nich však vyplýva aj záver, že cit: „Preto niekedy pre záver o existencii bezpečnostného rizika postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však len v prípade, že takáto eventualita je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.“ Nie je vylúčené, aby žalovaný bezpečnostné riziko vo forme preukázania nečestnosti, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností identifikoval aj u osôb, ktoré s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do styku neprišli, avšak svojím konaním či vyjadrením preukázali nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane iných chránených skutočností, napríklad obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu, ochrane osobných údajov a pod., a na základe toho bude možné ustáliť, že ich konanie nedáva záruku, že by sa takto nezachovali aj pri ochrane utajovaných skutočností. Tieto okolnosti však musí mať žalovaný v konaní riadne zistené a preukázané.

24. V posudzovanom prípade žalovaný vnímal u žalobcu bezpečnostné riziko v súvislosti s tým, že tento v minulosti preukázateľne užil určité psychotropné a omamné látky. Zo však vyplýva, že zákonodarca bezpečnostné riziká súvisiace s užívaním návykových látok pokryl v ustanovení o správaní navrhovanej osoby:

Podľa (Správanie navrhovanej osoby) cit: „Za osobu, ktorá svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, sa nepovažuje ten, a) kto podľa záverov lekárskeho vyšetrenia je závislý od požívania alkoholických nápojov alebo od požívania iných návykových látok,11) b) komu bola v posledných piatich rokoch opakovane uložená sankcia za priestupok na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa .“ a tiež v ustanoveniach o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby:

Podľa (Bezpečnostná spoľahlivosť navrhovanej osoby) cit: „(1)Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31.

decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko.

(2)Za bezpečnostné riziko sa považuje ... c)zistenie, že osoba ... 4. je preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, ...“

25. Systematickým výkladom zákona NSS dospel k záveru, že pokiaľ zákonodarca v samostatných ustanoveniach vylučuje z možnosti získať oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami osobám v súvislosti s užívaním návykových látok, pričom stanovuje požiadavku preukázania závislosti na týchto látkach, nemôže žalovaný bez ďalšieho obavy súvisiace s možným vplyvom týchto látok na organizmus žalobcu, resp. obáv z možnej recidívy, subsumovať pod iné ustanovenie zákona. Nie je tiež bez významu, že definujúci pojem bezpečnostné riziko je konštruovaný ako taxatívny výpočet skutočností a nie ako generálna klauzula, čo znamená, že žalovaný musí byť pri aplikácii tohto ustanovenia schopný zistený skutkový stav podradiť pod niektorú z nich.

26. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.

27. NSS konštatuje, že žalovaný sa v posudzovanom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na zistenia, týkajúce sa užívania návykových látok, aplikoval ustanovenie týkajúce sa konania alebo vyjadrenia nečestnosti, nedôveryhodnosti vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Toto nesprávne právne posúdenie je spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, keďže vo vzťahu k norme, ktorú žalovaný aplikoval, si nezadovážil dostatočné podklady a dôkazy.

V.

Záver

28. Na základe uvedeného NSS dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami podľa a . Rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie prvostupňového orgánu. NSS preto považoval za potrebné zrušiť podľa aj toto rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňového orgánu. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal NSS v senáte pomerom hlasov 5:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.