Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžfk/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AL Agroservis, s.r.o., so sídlom 1093 Vydrany 930 16, IČO: 36 280 208, právne zastúpený: JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Svätého Juraja 1386/36, 929 01 Dunajská Streda, pracovisko AK Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102094874/2018 z 22. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -71 zo 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne a súdne konanie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102094874/2018 z 22. októbra 2018. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že súd žalovanému právo na ich náhradu nepriznal.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 102094874/2018 z 22. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „“) č. 101144670/2018 z 12. júna 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 58.329,00 € za zdaňovacie obdobie február 2012.

3. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2012, a to na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9210401/5/199628/2012 zo dňa 2.5.2015, ktorá bola prerušená v období od 24.10.2012 do 5.11.2012 rozhodnutím č. 9210401/5/3074816/2012/Szal zo dňa 24.10.2012, v období od 17.12.2012 do 5.6.2013 na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9210401/5/3750515/2012/Szal zo dňa 17.12.2012 a v období od 25.7.2013 do 14.3.2014 na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9210401/5/3564563/2013/Szal zo dňa 25.7.2013 z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu

daňových informácií na Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica na základe čl. 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci v oblasti DPH.

4. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že v predmetnej veci bola spochybnená pravdivosť faktúr od dodávateľa - spoločností BELIEF, s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie dane. Výsledky dokazovania spochybnili základný predpoklad uplatnenia odpočítania dane, a to dodanie tovaru subjektom deklarovaným na faktúrach. V danom prípade nebolo zistené, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. nadobudla právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník a mohla v rámci dispozície s týmto oprávnením tovar ďalej predať žalobcovi. Zo strany správcu dane bolo vykonaným dokazovaním zistené, že preprava tovaru do skladov žalobcu sa mala uskutočniť pre spoločnosť START TEAM, s.r.o., keď z výpovede konateľky spoločnosti BELIEF, s.r.o., Prisky Csibovej vyplýva, že táto si už pri prvej výpovedi dňa 12. decembra 2012 (t. j. po uplynutí cca 10 mesiacov) nevedela spomenúť na dodávateľské spoločnosti. Dodávateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o. nevedela pomenovať ani účtovníčka tejto spoločnosti Q. I., ktorá mala pripravovať podklady k vypracovaniu daňového priznania ohľadne spoločnosti BELIEF, s.r.o. V tejto súvislosti konštatoval, že relevantné skutočnosti nebolo možné preveriť ani v účtovníctve spoločnosti BELIEF, s.r.o., pretože táto spoločnosť, resp. jej konatelia Priska Csibová a József Bóka nereagovali na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a potom, čo v júli 2012 konatelia odpredali svoje obchodné podiely Ladislavovi Surányimu, ktorého sa správcovi dane nepodarilo predvolať, a tento následne dňa 14. februára 2015 zomrel, doklady sa správcovi dane nepodarilo získať. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. mala byť priamym dodávateľom žalobcu a nie v poradí ďalším článkom dodávateľsko-odberateľského reťazca. Za danej dôkaznej situácie ako aj zisteného skutkového stavu mal za to, že došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal preukázať dôveryhodnosť spochybnenej obchodnej a daňovej transakcie, čo v danom prípade nenastalo, a preto mu uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti BELIEF, s.r.o. neuznal. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí žalovaného ďalej konštatované, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a vykonávať dôkazy za daňový subjekt, ktorými sa preukáže pravdivosť ním tvrdených skutočností, ani mu napovedať, akými dôkazmi daňový subjekt naplní svoju dôkaznú povinnosť, resp. viesť dokazovanie až dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. totiž v procesoch správy daní nie je povinný zisťovať objektívnu pravdu, a za týmto účelom vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré majú preukázať tvrdenia daňového subjektu. Je to práve daňový subjekt, ktorý ma pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne tak, aby sa nedostal pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane do dôkaznej núdze. Vychádzajúc z uvedeného preto napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. Správny súd považoval za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

6. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

7. Správny súd súčasne poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vychádzajúc z uvedeného má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznaný uplatnený nadmerný odpočet.

8. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, správny súd uviedol, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve , kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.09.2018).

9. Správny súd uviedol, že mal právo preveriť reálnosť dodávky realizovanou spoločnosťou BELIEF, s.r.o. žalobcovi, čo sa vykonaným dokazovaním správcu dane nepotvrdilo. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. V okamihu, kedy spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako deklaruje, čo v predmetnej veci nenastalo. Podľa názoru správneho súdu konateľka dodávateľskej spoločnosti BELIEF, s.r.o. iba formálne potvrdila uskutočnenie, resp. realizáciu jednotlivých plnení, avšak nevedela bližšie ozrejmiť okolnosti za akých k plneniu došlo, predovšetkým nevedela uviesť dodávateľov obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o.

10. V tejto súvislosti správny súd považoval za potrebné uviesť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, t. z. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (rozsudok NS SR č. k. ). V tejto súvislosti tiež uviedol, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

11. Podľa názoru správneho súdu pri výkone daňovej kontroly vyhodnotil všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyplýva, že dôvodom neuznania odpočítania dane nebolo spochybnenie existencie tovaru, ale skutočnosť, že v danom prípade nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou BELIEF, s.r.o. Je to práve žalobca, ktorý musí preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok, pričom v predmetnej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že výpovede spoločníkov spoločnosti BELIEF, s.r.o., v súvislosti s realizovaním zdaniteľného plnenia, boli rozdielne, keď Priska Csibová uviedla, že došlo k priamemu dodaniu repky olejnej žalobcovi, a József Bóka uviedol, že došlo iba zo strany spoločnosti BELIEF, s.r.o. k sprostredkovaniu tohto obchodu. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaného zdaniteľného plnenia, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá totiž zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, resp. právnickej osoby, ktorá si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, pričom takýto výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu.

12. Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu mal správny súd za preukázané, že ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, výpovedí svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru a služieb od uvedených dodávateľov. Záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Taktiež aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia atribúty zákonnosti, v ktorom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

II.

Kasačná sťažnosť

13. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ riadne a včas prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu z dôvodov podľa , , i/ a kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

14. Podľa názoru a tvrdenia sťažovateľa bola v daňovom konaní potvrdená reálna existencia tovaru, pohyb tovaru a jeho dovoz do Veľkého Blahova, do žalobcom prenajímaných skladov, jeho prevzatie od spoločnosti BELIEF, s.r.o., dostatočne vierohodnými prostriedkami, a v konaní preukázané úkony odrážajú zákonom požadovanú ekonomickú realitu, t.j. že ide o skutočnosti a úkony uskutočnené z podnikateľského dôvodu. Podľa žalovaného, ktorého názor prevzal aj správny súd, príjemcom tovaru mala byť spoločnosť START TEAM, s.r.o., ktorá zrejme bola dodávateľom spoločnosti BELIEF, s.r.o., avšak ide o obchodné tajomstvo, ktoré prirodzene, si obchodní partneri nezverujú, takže sťažovateľ sa nemal ako legálnou cestou k tejto informácii dostať.

15. Za zásadnú spornú otázkou medzi účastníkmi konania považoval sťažovateľ posúdenie miery zaťaženia sťažovateľa dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, v ktorom prípade žalobca tvrdí, že došlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Ďalším zásadným žalobným bodom bolo, že skutkový stav zistený správcom dane bol nedostatočný na riadne posúdenie veci, a preto žalobca navrhoval doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych dôkazov.

16. Nositeľom oprávnení, t.j. sledovania a kontrolovania výrobných a obstarávacích procesov u iných daňových subjektov, predchádzajúcich dodávateľov predchádzajúcich vlastníkov - obchodných partnerov, nie je kontrolovaný daňový subjekt, preto si musí pri vedení dokazovania, pri hodnotení dôkazov uvedomiť rozsah reálnych zákonných práv a oprávnení kontrolovaného daňového subjektu voči iným daňovým subjektom pri vstupovaní do obchodných kontraktov a ich realizácii. Z ustanovení zákona vyplýva záver, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

17. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sa celý čas domáhal od sťažovateľa, ako daňového subjektu písomností, t.j. dokladov BELIEF, s.r.o. (ktoré daňový subjekt nikdy nemal, nemohol mať a ani si ich od BELIEF, s.r.o. nemohol zákonným spôsobom vyžiadať na rozdiel od správcu dane - lebo daňovník na to zákonné oprávnenie nemá), ktoré mali byť podľa vyjadrenia bývalej konateľky BELIEF, s.r.o. Prisky Csibovej odovzdané novému spoločníkovi a konateľovi obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o., Ladislavovi Surányimu pri prevode celého obchodného podielu BELIEF, s.r.o., na Ladislava Surányiho 07.07.2012. mal až do leta 2015 čas tri roky na to, aby nového konateľa vypočul a zabezpečil príslušné spisové podklady.

18. Uviedol, že ak je uskutočnenie zdaniteľných plnení ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý ako platiteľ dane si má obstarať dostatočný počet dôkazov, pričom ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je zrejmé, prečo správny súd pri rozhodovaní nerešpektoval svedeckú výpoveď konateľky BELIEF, s.r.o. Prisky Csibovej.

19. Záverom sťažovateľ uviedol, že nie je možné od podnikateľskej sféry požadovať, aby do úplných dôsledkov preverovali svojich obchodných partnerov, aby kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov - potenciálnych obchodných partnerov.

20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 25. februára 2020, v ktorom uviedol, že sa s argumentáciou sťažovateľa vysporiadal už v žalovanom rozhodnutí, pričom táto argumentácia sa opakuje.

III.

Právne závery kasačného súdu

21. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným doplnená č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [ v spojení s až 3 v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( a ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

24. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu č. k. -71 z 30. októbra 2019, ktorým správny súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102094874/2018 z 22. októbra 2018, ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28. Podľa daňového poriadku postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

29. Podľa daňového poriadku hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

31. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

34. Podľa daňového poriadku daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

36. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

41. Podľa , ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

42. Vo vzťahu k prejednávanej veci preto kasačný súd v súlade s poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. apríla 2019, kde tam konajúci senát rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalovaného v obdobnej veci, týkajúcej sa rovnakých účastníkov konania, avšak iných zdaňovacích období (október 2011), z odôvodnenia ktorého uvádza nasledovné: „Kasačný súd konštatuje, že v konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp.zn. ASPI JUD 65295 SK. Presun dôkazného bremena na správcu dane v judikovanom prípade sa týkal dodania tovaru, kedy daňový subjekt fyzicky disponoval tovarom a mal k nemu vystavenú faktúru. Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku nemožno aplikovať na daný prípad sťažovateľa. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane ( ). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ ), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. a ani správny súd nemôžu žalobcovi určovať, aké dôkazy mal predložiť na preukázanie ním tvrdených skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietol.“

43. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s ustanoveniami a a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.