Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Stk/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX Z., prechodne bytom Y. XX/X, XXX XX . L. E. J., právne zast. JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom ul. Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- KE-KD12-85/2020-P zo dňa 6.10.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 9.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.11.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-85/2020-P zo dňa 6.10.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj „“) č.: ORPZ-KE-ODI1-370/2020-SD zo dňa 16.6.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého uložil žalobcovi podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) ako držiteľovi motorového vozidla ev. č. Z. W., továrenskej značky W. W.X T. pokutu vo výške 96,- eur a podľa os. 8 zaviazal žalobcu na úhradu trov spojených s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,- eur.

2. uložil žalobcovi pokutu za porušenie , ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že v meste Košice na rýchlostnom privádzači PR3 Košice - Prešovská cesta za čerpacou stanicou OMV v smere jazdy na Zelený dvor porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa , t. j. že vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, ktorá bola obmedzená na 60 km/hod, avšak žalobca ju prekročil o 25 km/ hod.

3. Žalovaný po podanom odvolaní a preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca spáchal daný správny delikt tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

II.

Konanie pred krajským súdom

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 7.12.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca predovšetkým namietal, že:

- orgán verejnej správy so žalobcom po celú dobu jednal ako s vinným a nie ako s obvineným,

- meranie rýchlosti nebolo vykonané lege artis. Výrobcom MicroDigiCam je spoločnosť LTI, ktorej model 20-20 bol uznaný súdom v štáte Ohio nepoužiteľným pre meranie rýchlosti na účely udeľovania pokút už v roku 2008. To je aj dôvod, prečo v návode nie je spomenutá možnosť držania v ruke. V praxi prevláda meranie z ruky, pričom presnosť je ľahko spochybniteľná na základe existencie tzv. Slip efektu. Z videa zo dňa 24.2.2020 je tiež zrejmé, že vozidlo sa meralo v zákrute, v noci a dochádzalo aj k odrážaniu laserového lúča od nepovolených predmetov ako napríklad chladiča vozidla, mriežky, skla, stieračov,

- orgán verejnej správy nezohľadnil zákonnú odchýlku merania, ktorú je povinný dodržať,

- orgán verejnej správy nepredvolal riadne svedkov na ústne pojednávanie a znemožnil tak klásť svedkom otázky v súvislosti s vykonávaním merania, ktorými by sa preukázalo, že meranie nebolo vykonané v súlade s návodom na obsluhu,

- orgán verejnej správy nepreukázal, že by boli dodržané podmienky na vykonanie samotného merania,

- ako podklad na vydanie rozhodnutia bol použitý úradný záznam, ktorý bol nezákonný. Dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami uvedenými v prípadne osobitnom zákone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré alebo osobitný predpis nepokladá za dôkazný prostriedok, takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a orgán verejnej správy nemôže o takýto dôkaz oprieť svoje rozhodnutie. Úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru nie sú dôkaznými prostriedkami podľa a nejde ani o listinný dôkaz,

- meno vodiča, ktorého žalobca uviedol, že v danom čase viedol vozidlo, bolo účelovo mimo pracovnej doby lustrované na internete a vodič nebol riadne oboslaný poštovou zásielkou,

- orgány verejnej správy sa absolútne nezaoberali argumentáciou žalobcu a žalovaný len prekopíroval prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy nesú znaky arbitrárnosti.

6. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 09.11.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd zamietol žalobu a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v napadnutom rozsudku:

- sa nestotožnil s námietkou žalobcu o porušení prezumpcie neviny, pričom uviedol, že žalobca bol v konaní po celý čas označovaný ako účastník konania a nie obvinený,

- poukázal na to, že v žalobcovom prípade sa jedná o porušenie povinností držiteľa motorového vozidla upravených v , pričom v tomto prípade ide o takzvanú objektívnu zodpovednosť, pod ktorou sa rozumie povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli dodržiavané vybrané pravidlá cestnej premávky. Držiteľom motorového vozidla je podľa osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Keďže ako vlastník a držiteľ môžu byť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť,

- prijal záver, že námietka žalobcu, že meranie nebolo vykonané lege artis, nemohla obstáť. S touto námietkou sa vysporiadal ako aj žalovaný (strana 7 prvostupňového rozhodnutia a strana 4 rozhodnutia žalovaného). K zdokumentovaniu prekročenia rýchlosti došlo cestným rýchlomerom zn. Micro Digi- Cam LT I 20-20 TruCam, výrobné číslo TC006494, číslo snímky 1582572762 s platným certifikátom s overením do 22.1.2021. Z platného overenia rýchlomeru vyplýva, že meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V bode 3. Metrologické požiadavky a v bode 3.2, písm. b) vyhláška stanovuje najväčšiu dovolenú chybu +-3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h. Z uvedeného vyplýva, že merač opatrený certifikátom bezporuchovosti môže namerať rýchlosť v rozsahu maximálne + 3% oproti nameranej rýchlosti. Pri najväčšej možnej chybovosti 3% z nameranej rýchlosti

85 km/h (= 3x 0,85 = 2,55) údaj po odpočítaní od nameranej rýchlosti 85 km/hod. nie je nižší ako 60 km/ hod. a teda nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistený a bezpečne preukázaný správny delikt - vyššiu rýchlosť jazdy na vymedzenom úseku o 21 - 25 km/h. Vzhľadom na uvedený certifikát preukazujúce overenie správnosti cestného rýchlomeru, ktorý bol vydaný orgánom na to oprávneným v zmysle platných právnych predpisov, neboli v konaní žiadne pochybnosti o správnosti vykonaného merania a preto sa s námietkou žalobcu o tom, že meranie nebolo vykonané lege artis a taktiež že nebola pri meraní dodržaná odchýlka, nemožno stotožniť. Zároveň z tohto dôvodu nebol dôvodný návrh žalobcu na ustanovenie znalca na rýchlomery a vyhotovenie znaleckého posudku snímok,

- uviedol, že námietka žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že boli dodržané podmienky na vykonanie samotného merania, nie je dôvodná. Cestný rýchlomer je opatrený certifikátom o overení, ktorý deklaruje aj to, že za podmienok, za akých bolo uskutočnené dňa 24.2.2020 v čase o 19:32 hod. meranie, bolo toto vykonané správne,

- vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemohol klásť svedkom otázky na prejednávaní správneho deliktu, poukázal na to, že žalobca sám svojou neúčasťou na prejednaní správneho deliktu dňa 16.6.2020, na ktoré bol včas a riadne predvolaný, sa vzdal svojho práva klásť svedkom otázky. Krajský súd zároveň poukázal na to, že žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje ustanovenie o tom, že predvolanie na prejednanie veci má obsahovať aj presný popis úkonov, ktoré budú na tomto prejednaní vykonané. Jedinou náležitosťou, ktorú správny poriadok ukladá uviesť v predvolaní, je to, že orgán verejnej správy má upozorniť účastníka konania na následky nedostavenia sa. Taktiež krajský súd poukázal na to, že žalobcovi musí byť pri zachovaní bežnej opatrnosti vzhľadom na všeobecný rozhľad, ktorý sa u neho predpokladá, zrejmé, že na takomto prejednaní veci sa bude vykonávať dokazovanie, ktoré eventuálne môže zahŕňať aj výsluch svedkov,

- k námietke žalobcu, ohľadom nezákonného podkladu použitého k vydaniu rozhodnutia (úradný záznam zo dňa 24.2.2020) uviedol, že tento úradný záznam je súčasťou administratívneho spisu. Jeho obsahom je popis zistenej skutočnosti príslušného zamestnanca prvostupňového orgánu pri overovaní si informácie ohľadom evidenčného čísla vozidla zaznamenaného na fotodokumentácii pri meraní vykonanom dňa 24.2.2020 o 19:32:42 hod. Aj keď vo všeobecnosti platí, že úradné záznamy nie sú dôkaznými prostriedkami a na preukázanie skutočností v nich obsiahnutých je potrebný výsluch osoby, ktorá tento úradný záznam spísala, resp. ktorá podala vyjadrenie do úradného záznamu, nič to nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je zákonné a správne. Predmetný úradný záznam zachytáva určitú skutočnosť, zistenú porovnaním vyhotovenej fotodokumentácie a skutočností zistených z výpisu o evidencii vozidiel, pričom pri rozhodovaní vychádzal nie z úradného záznamu, ale mimo iného aj z fotodokumentácie prekročenia rýchlosti a výpisu z evidencie vozidiel, ktoré sú dôkaznými prostriedkami,

- konštatoval, že pokiaľ žalobca namietal ukrátenie jeho procesných práv pre neoboslanie vodiča, ktorého meno uviedol v odpore proti rozkazu na plnenie, žalobca neuviedol, ktoré jeho procesné práva boli týmto porušené. Krajský súd poukázal na to, že dožiadaním príslušného policajného orgánu v Čechách bolo zistené, že menovaná už nežije a v predmetnom čase z dôvodu hospitalizácie nemohla viesť motorové vozidlo. Preto ďalšie zasielanie listín prostredníctvom pošty nebolo hospodárne,

- uviedol, že neobstojí ani námietka arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že sa tak ako aj žalovaný podrobne zaoberali všetkými námietkami žalobcu.

III.

Konanie na kasačnom súde

A) Kasačná sťažnosť

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa a (ďalej len „“), keď mal za to, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd a súčasne krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Konkrétne pochybenia krajského súdu sťažovateľ vymedzil v sťažnostných bodoch, pričom namietal predovšetkým nasledovné:

- vo veci konala samosudkyňa krajského súdu, pričom podľa na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených

s predsedu a dvoch sudcov. Samosudca môže konať a rozhodovať o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Sťažovateľ v tejto veci nežiadal preskúmať rozhodnutie o priestupku, ale o správnom delikte. Zákonným sudcom v tejto veci je preto trojčlenný senát krajského súdu. Vo veci nemohlo dôjsť k zmene zákonného sudcu takým spôsobom, že by sa senát zmenil na samosudcu, ktorý by vo veci konal a rozhodol. Sťažovateľovi bolo týmto odňaté právo na zákonného sudcu,

- tvrdenie krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí vadami uvedenými v žalobe a ani inými vadami podľa nie je správne. Orgány verejnej správy mali dať účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia, teda v čase, kedy mali už zabezpečené všetky potrebné podklady k tomu, aby mohli vo veci vydať meritórne rozhodnutie. Nie je možné považovať za správny taký postup orgánu verejnej správy, ktorý si pro forma splní túto povinnosť skôr, ako má zabezpečené podklady pre rozhodnutie, resp. keď vie, že bude ešte vykonávať ďalšie dôkazy a zabezpečovať podklady do administratívneho spisu. upovedomil sťažovateľa o práve podľa správneho poriadku už v predvolaní na ústne pojednávanie (list zo dňa 25.5.2020), pričom z obsahu „poučenia“ nie je zrejmé, či išlo o poučenie o práve nazerať do spisu podľa správneho poriadku alebo ho upovedomil o práve podľa správneho poriadku. Ani samotný orgán verejnej správy nerozoznával medzi jednotlivými právami sťažovateľa, čím zasahoval do jeho práva na obhajobu a nesprávne ho poučil o možnosti ich realizácie. Zmyslom aplikácie správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje výhrady, prípadne realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne na účel, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. zo dňa 30.10.2019, v zmysle ktorého „ak orgán verejnej správy opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Pokiaľ orgán verejnej správy vykonával dôkazy na ústnom pojednávaní, mal po vykonaní dôkazov opakovane upovedomiť sťažovateľa o práve preštudovať si podklady pre rozhodnutie.

B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a stotožniac sa s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.

Právny názor kasačného súdu

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas [ v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta podľa ako držiteľovi motorového vozidla W. W.X T., a to vo výške 96,- eur za to, že dňa 24.2.2020 v čase o 19:32 hod. v meste Košice na rýchlostnom privádzači PR3 Košice-Prešovská cesta za čerpacou stanicou OMV v smere jazdy Zelený dvor porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa , ktoré ustanovujú, že vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, ktorá bola obmedzená na 60 km/hod, avšak sťažovateľ ju prekročil o 25 km/hod.

13. Podľa držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy podľa alebo .

14. Podľa vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe

vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

15. Podľa vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

16. Podľa držiteľovi vozidla, ktorý porušil v obci povinnosť podľa , orgán policajného zboru uloží pokutu, ak nie je v odseku 2 uvedené inak 96,- eur, ak bola prekročená rýchlosť o 21 až 25 km/h na -1.

17. Podľa ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.

18. Podľa správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.

19. Podľa v znení účinnom do 31.5.2023 na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

20. Podľa v znení účinnom do 31.5.2023 sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

21. Podľa konania začaté a neskončené do 30.6.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

22. Kasačnou sťažnosťou možno v zmysle (v znení účinnom do 30.6.2023) napadnúť rozhodnutie krajského súdu z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd. Právo na zákonného sudcu je zaručené v prvá veta , podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad a procesných pravidiel.

23. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Pod nesprávnym obsadením súdu sa tak rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca, keď rozhodoval senát v neúplnom zložení, napr. mali rozhodovať v trojčlennom senáte, rozhodovali však len v dvojčlennom senáte (kvantitatívne hľadisko), keď namiesto sudcu rozhodovali iné súdne osoby (súdni úradníci) nad rámec svojich oprávnení (kvalitatívne hľadisko). Nesprávne obsadený súd je aj vtedy, ak rozhodoval senát či sudca neurčený rozvrhom práce alebo ak rozhodoval vecne nepríslušný súd; v tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).

24. Okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení v tom zmysle, či miesto senátu nerozhodoval nezákonne sudca, pritom považuje judikatúra za tak zásadný zásah do garantovaného práva na zákonného sudcu, že dospela k záveru, že ju je povinný skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti (viď rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.3.2023).

25. V danej veci je nesporné, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané v konaní o správnom delikte. Táto skutočnosť je zrejmá z , ktorý zákonodarca označil pojmom „Správne delikty“. To znamená, že sťažovateľovi bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu a nie za spáchanie priestupku. V zmysle o priestupkoch sa totiž priestupkom rozumie len také konanie, ktoré je „je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone“.

26. V zmysle v znení účinnom do 30.6.2023 sudca na krajskom súde konal a rozhodoval o správnych žalobách vo veciach správneho trestania len v prípadoch, ak sa jednalo o priestupok.

27. Keďže sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v konaní o správnom delikte, mal o jeho správnej žalobe vo veciach správneho trestania konať a rozhodnúť trojčlenný senát krajského súdu a nie sudca. Tým, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané miesto senátu sudcom, bolo zaťažené takou vadou, ktorá musela viesť k jeho zrušeniu kasačným súdom, či už na základe kasačnej námietky alebo ex offo. Zároveň povaha predmetnej vady vo svojej podstate vylučovala možnosť meritórneho prieskumu napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. rozhodnutia žalovaného, v dôsledku čoho sa kasačný súd nemohol vyjadriť k opodstatnenosti sťažnostných bodov spojených s dôvodom kasačnej sťažnosti týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom.

28. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa Správnemu súdu v Košiciach a to s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní bude správny súd vo veci konať a rozhodovať v trojčlennom senáte v zmysle .

29. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s Správny súd v Košiciach.

30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.