Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. J. F., narodený XX. V. XXXX, bytom B.B. XX, XXX XX S., právne zast. advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -110 zo dňa 12. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022, č. k. -110, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v poradí druhým, kasačnou sťažnosťou napadnutým, rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č.k. -110 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v krajským súdom naznačenom smere. Krajský súd mal vychádzať zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. .

2. Po zrušení prvého rozsudku najvyšším správnym súdom krajský súd vec prejednal bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil, a po vypočutí prítomného žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s prihliadnutím na právny názor najvyššieho správneho súdu a mal za to, že sa najvyšší správny súd nezaoberal porušením princípu právnej istoty. V tejto súvislosti namietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia a opakovane poukazoval na to, že žalovaná bez zmeny skutkového a právneho stavu po 9 rokoch vydala nové rozhodnutie o sociálnom poistení žalobcu. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel opätovne k záveru o dôvodnosti žaloby a vydal napadnutý rozsudok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že je v zmysle viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného, a to v otázke charakteru licencie L1A ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO; v otázke splnenia podmienky kvalifikovanej

výšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v relevantnom čase; a v otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi správny orgán pochybil a porušil práva účastníka. V nadväznosti na to uviedol, že najvyšší správny súd nezaujal výslovné stanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý konštatoval v zrušenom rozsudku zo dňa 15. decembra 2017. Tento nedostatok má spočívať v nepredvídateľnosti vyplývajúcej zo skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí takmer 9 rokov po podaní odhlášky z poistenia a bezproblémovosti právneho vzťahu medzi žalovanou a žalovaným počas tohto obdobia. Krajský súd dôvodil tým, že najvyšší správny súd sa vyjadroval v zrušujúcom rozsudku iba k neoznámeniu začatia nedávkového konania, ktoré nepovažoval za porušenie, a princíp predvídateľnosti rozhodnutia v tomto prípade nepovažoval za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za nedostatky odôvodnenia v tomto smere krajský súd označil arbitrárnosť rozhodnutia, formálnosť tvrdení žalovanej, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nezohľadňujúcom požiadavku zákona na zrozumiteľné vysvetlenie súvislosti medzi citovanými predpismi a jednotlivými skutočnosťami. Za ďalší nedostatok odôvodnenia považoval absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia (vzhľadom na časový odstup medzi prvostupňovým rozhodnutím a odhláškou z poistenia), pričom ďalej kládol otázky subjektívneho charakteru. Záverom krajský súd uviedol, cit.: „Nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba uplynutím času nemohlo dôjsť a nedošlo, nemal súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A vyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. , privodenia pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na plnení základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

II.

Kasačná sťažnosť

5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 21. októbra 2022, č. 21574-24/2022-BA. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzila podľa (i) (tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) (tvrdiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor).

6. Vo vzťahu k prvému, žalovanou uvádzanému, dôvodu kasačnej sťažnosti [ ] žalovaná nesprávne právne posúdenie krajského súdu vzhliadla v tom, že krajský súd dospel k záveru o obsahovej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, čo nespochybnil ani najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022. Žalovaná ďalej označila za nesprávne právne posúdenie krajského súdu to, že krajský súd opätovne konštatoval arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a formálnosť jej tvrdení, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v tomto kontexte dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle a o sociálnom poistení (ďalej len „“). Podľa názoru krajského súdu tieto nedostatky vykazuje tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie, v ktorých absentuje zrozumiteľnosť vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, pričom táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky zo sociálneho poistenia žalobcu. Krajský súd tak zotrval na potrebe riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá okrem iného zahŕňa aj právo na to, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.

7. V súvislosti s druhým kasačným bodom [ ] žalovaná poukázala na to, že postupom krajského súdu spočívajúcom v opätovnom zrušení rozhodnutia a vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie, došlo k porušeniu viazanosti právnym názorom najvyššieho správneho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom rozsudku sp. zn. , zo dňa 27. júna 2022. V tomto kontexte

poukázala na právny názor najvyššieho správneho súdu spočívajúci v tom, že neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi žalovaná nepochybila, keďže disponovala pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci dostatkom podkladov. Účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva jeho právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia zachované, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré spoločne s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Žalovaná ďalej uviedla, že z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší správny súd nepovažoval princíp predvídateľnosti rozhodnutia za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia za významnú. Za významné z tohto hľadiska najvyšší správny súd nepovažoval ani ďalšie dôvody procesného charakteru, pre ktoré krajský súd v predchádzajúcom konaní napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a pre ktoré žalovaná podala prvú kasačnú sťažnosť.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa žalovaná zamerala na význam nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočného odôvodnenia. S odkazom na má za to, že nepreskúmateľným je rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnutie, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Poukázala pritom na svoje rozhodnutia, z ktorých je jednoznačné, že sa rozhodovalo o povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že žalobcovi toto poistenie nezaniklo dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009, z dôvodu trvania oprávnenia podľa osobitného predpisu aj po zrušení povolenia Trnavským samosprávnym krajom a dosiahnutia príjmu relevantného na vznik poistného v rozhodujúcom období. Opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. žalovaná uviedla, že za nedostatočne odôvodnené rozhodnutie sa považuje rozhodnutie, v ktorom absentujú skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu a absolútny nedostatok odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie čiastkových. Musí pri tom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Ďalej v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. , v zmysle ktorého sa za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudky najvyššieho správneho súdu, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu síce je stručné, avšak je z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala a ako použila právne predpisy (, ). V ďalšom bode sa žalovaná odvoláva na ustálenú judikatúru súdov v súvislosti so skutočnosťou, že nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch samostatných konaní, ale prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní (napr. ). Záverom k tejto veci uviedla, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (napr. , ).

9. V kontexte zákonných náležitostí rozhodnutia poukázala žalovaná na a dôkladne označila jednotlivé časti rozhodnutia zodpovedajúce zákonným požiadavkám. Zároveň poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a tiež zdôvodnila skutkový ako aj právny stav predmetnej veci. Keďže sa v konaní preukázalo, že poistenie žalobcovi nezaniklo dňa 31. mája 2007, bola žalovaná povinná konať a podľa prvého bodu rozhodnúť o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako o spornom prípade. Táto povinnosť zo zákona jednoznačne vyplýva, a preto žalovaná nerozumie, prečo krajský súd uvedené v napadnutom rozsudku spochybňuje.

10. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že opätovným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátením veci na ďalšie konanie dochádza k prieťahom v konaní, ktoré začalo v roku 2016, spôsobujúcim porušenie práva na spravodlivý proces, pričom zo skutkových a právnych okolností prípadu je zrejmé, že nie je možné týmto postupom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu. V tomto kontexte odkázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (R 6/2003), sp. zn. a sp. zn. (R 103/2011), z ktorej vyplýva, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne. Žalovaná tiež uviedla, že skutočnosť, že nekonala 9 rokov nebolo spôsobené jej nezáujmom vo veci konať, ale z dôvodu, že pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán nemala vedomosť o relevantných

skutočnostiach spôsobujúci spornosť zániku sociálneho poistenia (žalobca pri podaní odhlášky zo sociálneho poistenia neoznámil pobočke žalovanej, že je držiteľom licencie L1A/TT/0141/05). Išlo teda o objektívne skutočnosti brániace pobočke žalovanej vo veci konať. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti tiež na to, že neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch (, ).

11. Žalovaná v závere kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti a ďalší priebeh konania

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo dňa 9. januára 2023 doručeným krajskému súdu dňa 12. januára 2023.

13. V úvode vyjadrenia žalobca zhrnul skutočnosti, ktoré pôvodne viedli pobočku žalovanej k vyznačeniu zániku sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007 v spise ako nesporný prípad. V čom bol žalobca utvrdený zo strany pobočky žalovanej. Následne poukázal na to, že o 9 rokov neskôr bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie žalovanej, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý na základe konania pobočky žalovanej očakával, že jeho vec je vyriešená definitívnym a nespochybniteľným spôsobom. V kontexte princípu právnej istoty žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -50, zo dňa 3. novembra 2006. Uvedený princíp sú povinné rešpektovať tak súdy, ako aj správne orgány. Je v rozpore s týmto princípom, ak ten istý orgán rozhodne bez akejkoľvek zmeny skutočného stavu a vydá úplne protichodné rozhodnutie, ktoré adresátovi iba oznámi. Podľa názoru žalobcu takýto stav nemôže žalovaná ospravedlniť a aprobovať tým, že v čase pôvodného rozhodovania nemala dostatok informácií. Uvedené nie je starosťou adresáta právnej normy. Je povinnosťou správneho orgánu, aby v čase svojho rozhodovania mal k dispozícii všetky informácie pre náležité rozhodovanie. Žalobca má za to, že zachovanie princípu právnej istoty, ako základného atribútu materiálneho právneho štátu, musí mať v tomto prípade prednosť pred cieľom správneho orgánu dodatočne meniť svoje predchádzajúce rozhodnutia, za účelom, ktorý však žalobcovi ani do dňa podania tohto vyjadrenia nie je známy. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že vzhľadom na časové rozpätie, v rámci ktorého správne orgány otočili svoje pôvodné rozhodnutie o zániku účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osoby, musia byť na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia kladené prísnejšie podmienky. Podľa názoru žalobcu nedali správne orgány odpovede na základné otázky a pre žalobcu ako účastníka administratívneho konania zásadné otázky, týkajúce sa primárnej motivácie žalovaného pre absolútnu zmenu skôr vydaného deklaratórneho rozhodnutia pobočky žalovanej. Zároveň dopĺňa, že nemôže byť na ťarchu žalobcu informačná núdza správneho orgánu. Záverom sa žalobca stotožňuje s názorom krajského súdu spočívajúcom v tom, že najvyšší správny súd svojím rozsudkom sp. zn. , zo dňa 27. júna 2022, žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť názoru krajského súdu prezentovaného v jeho zrušenom rozsudku č. k. -56 zo dňa 15. decembra 2017, o nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo primárnym dôvodom pre vydanie napadnutého rozsudku krajského súdu.

14. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol v zmysle ako nedôvodnú.

15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej zaslané na vedomie.

IV.

Posúdenie kasačnej sťažnosti

16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný [ ] preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. V zmysle , správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. októbra 2016, č. 45597-3/2016- BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila správnosť rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009.

24. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.

25. Podľa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 27. Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej má za preukázané, že

- pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009 [keďže aj po 31. máji 2007 bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (LIA) a zároveň príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2007 a 2008 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica];

- proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal žalobca odvolanie namietajúc, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo zrušením

povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore pediatria a v certifikovanej pracovnej činnosti dorastové lekárstvo dňa 31. mája 2007;

- žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej;

- proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby na krajskom súde, ktorý rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č. k. -56 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v a - porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka; rozhodnutie je nepredvídateľné, bez vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii správnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ];

- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. -22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase];

- následne krajský súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č. k. -110, postupom podľa opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia [absencia zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru najvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. .

29. Žalovaná vo svojej kasačnej sťažnosti namietala postup krajského súdu spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. , ktorým bol krajský súd viazaný, pričom opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej s poukazom na , konkrétne pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Najvyšší správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s kasačnou námietkou žalovanej v zmysle , pretože postup krajského súdu, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. , je v priamom rozpore s ustanovením . Žalovaná zároveň na podporu svojich argumentov poukázala na rozsiahlu aplikačnú prax najvyššieho správneho súdu, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S uvedenými námietkami sa najvyšší správny súd stotožňuje.

30. Krajský súd v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a skutočnosťou, že najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. k uvedenému nezaujal postoj. Najvyšší správny súd však nepovažuje uvedené dôvody krajského súdu za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je základom súdneho prieskumu vo veciach správneho súdnictva ( ).

31. Vo vzťahu k nedostatkom, na ktoré upozornil krajský súd v napadnutom rozsudku, rozhodnutie pobočky žalovanej je síce stručné, obsahuje však všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa , pričom zákon ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0141/05 zo dňa 21. apríla 2005), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil napriek tomu, že mu z vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia. Žalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Následne po preskúmaní

skutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade. Konštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po uplynutí 9 rokov od podania Registračného listu FO - odhlášky tak v tomto smere nie sú dôvodné. Táto otázka už bola opakovane predmetom rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu (por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 15. júla 2022, sp. zn. ). Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že pri vyhodnocovaní argumentácie účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať argumenty oboch účastníkov konania súčasne, a nie len sa prikloniť k jednej strane, bez náležitého zdôvodnenia, prečo argumentácia druhej strany je nesprávna.

32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom na rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to , podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 27. apríla 2022). V predmetnej veci boli stručné argumenty pobočky podrobne rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky vytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti a vyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce.

33. Najvyšší správny súd si uvedomuje vplyv znenia prvej vety a na rozhodovaciu činnosť správnych súdov. Napriek tomu však vo všeobecnosti zastáva názor, že účelovo hľadať argumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie je namieste, obzvlášť, ak je tento zastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci. Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa napadnutý rozsudok krajského súdu javí ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. ).

34. Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v tejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť (por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003).

35. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý rozsudok krajského súdu a námietky vznesené žalovanou v kasačnej sťažnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v súlade so a s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie podľa , z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom [ ], keď tento nesprávne aplikoval a na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci.

37. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom kasačného súdu podľa , správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe. Správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle .

38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.