Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18SKomp/10/2023

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Terézie Mecelovej Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Banskej Bystrici a Krajským súdom v Bratislave, vedenom na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vo veci žalobkyne (v čase začatia konania) maloletej Y. N., I.. XX. I. XXXX, Z. Z. Z., G. M. Č.. XXXX/X, E. (X. XX. I. XXXX) rodičmi W.. W. N. F. V. N. ako zákonnými zástupcami, obaja bytom tamtiež a právne zastúpenej ULC Čarnogurský s.r.o., Bratislava, Tvarožkova č. 5, IČO: 35 975 016, proti žalovaným I. Škola umeleckého priemyslu Trenčín, Trenčín, Staničná 8, IČO: 00 161 438, II. Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Bratislava, Stromová č. 1, IČO: 00 164 381, o neodkladné opatrenie takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným (od 01. 06. 2023 bývalému) Okresnému súdu Bratislava III dňa 23. decembra 2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude uložená: 1/ žalovanému I. povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, 2/ žalovanému I. povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, 3/ žalovanému I. povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. bez povinnosti rodičov žalobkyne podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, 4/ žalovanému II. povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, 5/ žalovanému II. povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia a 6/ žalovanému II. povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobkyne na škole žalovaného I. bez povinnosti rodičov žalobkyne podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnila potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu (priame ohrozenie práva žalobkyne na prezenčné vzdelávanie), jej nárokom na rovnoprávny prístup k výchove a vzdelávaniu, zákazom všetkých foriem diskriminácie, rovnocennosťou a neoddeliteľnosťou výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese. Poukázala na rozhodnutie ministra školstva z 23. 10. 2020 o prerušení vyučovania na základných a stredných školách do odvolania a jeho následné rozhodnutie z 12. 11. 2020 o obnovení

vyučovania od 16. 11. 2020 na základných a stredných školách pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s odkazom na vyhlásenie núdzového stavu a obmedzenie slobody pohybu uznesením vlády SR č. 678 z 22. 10. 2020. Zdôraznila, že vládou a ministrom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie žiakov a ich rodičov na školách je diskrimináciou žiakov z určitého sociálneho prostredia a netestovaných žiakov; popísala ňou vnímané nedostatky dištančného vzdelávania. Právne argumentovala ustanoveniami a antidiskriminačného zákona ( o rovnakom zaobchádzaní niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení pozn. kompetenčného senátu) a ust. (školský zákon) v platnom znení, právom na vzdelanie daným aj Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach (zrejme mala na mysli Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd pozn. kompetenčného senátu).

2. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 19. januára 2021 sp. zn. návrh žalobkyne zamietol a rozhodol, že žalovaný I. a žalovaný II. majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) uznesením z 30. apríla 2021 sp. zn. uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára 2021 č. k. -34 zrušil (I. výrok) a vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (II. výrok) majúc za to, že vzťah žalobkyne a žalovaných má verejnoprávny charakter a všeobecné súdy majú právomoc rozhodovať súkromnoprávne spory ( , ďalej tiež „CSP“). Konštatoval, že vzdelávanie je verejnou službou a žalovaný I. pri poskytovaní vzdelávania vykonáva aj pôsobnosť v oblasti verejnej správy a má podľa postavenie orgánu verejnej správy. Odvolací súd vychádzal najmä z - 4 a , , z , , , , , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, školského zákona a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

4. Po nadobudnutí účinnosti o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

5. Správny súd v Banskej Bystrici vec dňa 21. augusta 2023 podľa (v ďalšom aj „SSP“) predložil kompetenčnému senátu. Zdôraznil, že žalobkyňa požadovala nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovení a nasl. a uviedol, že pre posúdenie právomoci správneho súdu je podstatné, že správny súd podľa ani podľa nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má všeobecný súd podľa . Poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej na prejednanie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia podľa a nasl. nie je daná právomoc správneho súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. , , , , ).

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) zriadený podľa prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa .

7. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci ustanovené v (v v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), ktoré podľa súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.

10. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom a podľa rovnakého zákona správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej iba „kompetenčný senát“) vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (napr. uznesenia sp. zn. , a ). Zároveň však kompetenčný senát v týchto uzneseniach dospel k záveru, že ak je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie ako procesný inštitút upravený v a nasl. . Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v ustanoveniach procesného práva, v ktorých sú upravené aj predpoklady jeho vydania ( ) a jeho obsah ( ). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa (žalobcu) na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva.

12. Kompetenčný senát vo svojej judikatúre (viď vyššie spomínané uznesenia) tiež uviedol, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený v , o ktorom rozhoduje vždy (v prvej inštancii) okresný súd ( ). Naopak neupravuje nielen neodkladné opatrenie, ale ani žiaden iný procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka (strany sporu). Inštitút odkladného účinku správnej žaloby ( až 189 ) takým inštitútom nie je; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa a nasl. .

13. Uvedené závery sú v celom rozsahu použiteľné aj na prejednávanú vec. Žalobkyňa sa bez akýchkoľvek pochybností domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa a nasl. , ktorým mali byť žalovaným uložené povinnosti smerujúce k zabezpečeniu realizácie práva žalobkyne na vzdelanie prezenčnou formou výučby. Ako však už bolo uvedené, pre posúdenie právomoci správneho súdu je podstatné, že správny súd podľa ani podľa nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.

14. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa . To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky a 325 ods. 1 , súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a , ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z a 337 možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou ( ) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní právomoci správneho súdu na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi (žalovanému) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje.

15. Zhrnúc uvedené kompetenčný senát dospel k záveru, že Správny súd v Banskej Bystrici opodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že Krajský súd v Bratislave postúpil vec na prejednanie Krajskému

súdu v Trenčíne. Kompetenčný senát preto podľa vyslovil, že na prejednanie tejto veci právomoc správneho súdu nie je daná.

16. Podľa sú súdy týmto rozhodnutím viazané, čo znamená, že sú v ďalšom konaní v prerokúvanej veci povinné vychádzať z právneho názoru, že jej prejednanie nepatrí do právomoci správnych súdov. Žiadne svoje rozhodnutie potom nemôžu založiť na opačnom právnom názore, teda že by táto vec do právomoci správnych súdov patrila.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.